Kniha Osudu

LV.

Opriem sa o stenu a roztrasene sa postavím, predýchavajúc skutočnosť, že som bola ešte pred malou chvíľou tak blízko smrti. Neprítomne pozerám na Cassin chrbát, ktorý je stále ďalej a ďalej, no nemám toľko odvahy zakričať na ňu, či rozbehnúť sa za ňou.
Cez mraky zasvieti prvý slnečný lúč a zafúka teplý vánok. Cass prekročí osamelú metlu ležiacu na zemi a kráča k bráne.
Čo sa ti stalo, Cass? Čo s tebou strýko porobil? nenachádzam odpoveď. Začnú ma štípať oči. Zažmurkám.
,,To bolo čo?" spýta sa Damon, keď dobehne ku mne.
,,Si v pohode?"
Preglgnem a prikývnem.

Cass odišla.

,,Myslíš, že to Jade dokázala?" spýta sa Damon narážajúc na rýchle zlepšenie počasia.

Cass len tak odišla.

Znova nepríčetne prikývnem.
,,Kam šla?" spýta sa Damon do tretice, keď si uvedomí, že na otázky typu "áno/nie" zo mňa nedostane nič viac, ako pokývanie hlavou.
,,Preč," poviem otupene.

Po tom všetkom len bez slova odišla.

Cítim sa ako vo sne. Nič nedáva zmysel. Cass sa odrazí od múrika a preskočí bránu ako skúsený parkurista.
Neplakala som, keď som spadla, keď mi niečo nešlo, keď som prehrávala. Neplakala som dokonca, ani keď mi hrozila smrť. No teraz pocítim, ako sa mi slzy hrnú do očí. Je to akokeby som stratila staršieho súrodenca, ktorého som nikdy nemala. Radšej rýchlo zažmurkám a otočím sa k Damonovi.
,,Poďme za Jade." rozhodnem.

»∞«

V knižnici nás však nečaká Jade s víťazoslávnym výrazom na tvári. Namiesto nej uvidíme strýka zrúteného na zemi pri Knihe Osudu. Opiera sa chrbtom o knižnicu, košeľu má fľakatú od atramentu, vlasy strapaté, oči červené od plaču. Vyzerá ako muž, ktorému práve dali padáka z jeho obľúbenej práce. Všade okolo sa povaľujú knihy a veľa zapísaných papierov, ktoré podozrivo vyzerajú ako stránky vytrhnuté z kníh. Jade nikde. Jade nikde.

,,Kde je?!" odborí sa na strýka Damon. Náhlivým krokom prikráča k nemu a zohne sa na úroveň jeho očí.
,,Kde je moja sestra?" zopakuje otázku.
Strýko naďalej prechováva tichý žiaľ. Podídem k nemu a čupnem si vedľa Damona.
,,Strýko?" oslovím ho. Všetka novonadobudnutá radosť zo mňa razom vyprchala a zostalo prázdno. Prázdno a hrozný pocit, že to prázdno už nikdy nič nezaplní.
,,Jeden život... za koľko?" povie potichu a znie to, akokeby si túto otázku položil už nespočetne veľakrát predtým.
,,Čo sa tu stalo?" vyslovím otázku.
,,Kde je Jade?" spýta sa Damon zas.
,,Je preč." odpovie strýko konečne, no hneď ako začujem tú očividnú odpoveď, želám si, aby to nikdy nepovedal.
,,Kde preč?" Damona sa zmocní panika a mne sa tiež rozbúcha srdce.

Cass je preč. Jade nemôže byť preč tiež.

,,Je mi to ľúto," povie strýko a pošúcha si červené oči. V tejto chvíli mi nepríde ako niekto, kto takmer privolal svetu veľké problémy, ani ako niekto, kto ma mal mať na starosti počas letných prázdnin.
,,Je mi to tak veľmi ľúto." vtedy z jeho tónu hlasu vyčítam, že to nie je celé len o Jade.
,,O čom vravíš?" spýtam sa ho. Strýko kývne hlavou smerom ku veľkej knihe pohodenej na zemi. Žiari teplým svetlom.
,,Prebudil som Knihu Osudu." prizná. Netuším, čo to znamená, avšak strýko sa tvári tak zronene, až usúdim, že to asi nebude nič dobré.
,,A čo Jade?" spýta sa Damon, ktorého momentálne nič iné nezaujíma.
,,Kniha Osudu ju pohltila. Jade bude putovať všetkými príbehmi, ktoré kedy prečítala a niečo pre ňu znamenali."

Nachvíľu stuhnem, očakávajúc od Knihy Osudu, že nejakým spôsobom pohltí aj nás, no potom si uvedomím, že keby to prebiehalo takto, strýko by tu len tak nesedel a hlavne by sme už boli všetci dávno pohltení.

,,Dofrasa!" Damon sa prudko vystrie a chytí sa za hlavu. ,,Zachráň ju, hneď!"
,,Lenže to nejde." strýko vzdychne.

Jade prečítala snáď všetko. V príbehoch bude stratená roky. Nie. Toto nie...

Srdce mi zahalí chlad.
,,Ako si to mohol dopustiť?" spýtam sa strýka.
Čo sa tu odohralo, kým som bola zamestnaná s Cass?
Periférne zachytím, že Damon sa nervózne prechádza hore-dole.
,,Ako že nejde? Použi Knihu Osudu!" Damon sa zastaví a s nádejou pohliadne na strýka.
,,Ver mi, chlapče, skúšal som to. Jade musí prežiť všetky príbehy a dostať sa k Víru udalostí nakonci. Len cezeň sa dokáže vrátiť naspäť." Strýko si zas povzdychne. ,,Som strašný človek."

Vtedy pochopím. To strýko sa musel postarať o to, že je Jade ktoviekde. Musel napísať do Knihy Osudu príkaz, ktorý ju uchmatol a vtiahol do seba. Lenže strýko nie je zlý človek. Áno, za posledné dni toho zlého porobil dosť a aj ja som naňho v mysli často nadávala.
No každý z nás má občas dni, kedy by najradšej privodil na svet záhubu len pre jeho nespravodlivosť. Rozdiel medzi strýkom a nami ostatnými je len taký, že on na to čírou náhodou mal prostriedky.
Jade mu isto stihla povedať niečo, z čoho ho potom ťažilo svedomie a snažil sa ju vrátiť späť. Lenže to nešlo a tak sa snažil zničiť všetky knihy v nádeji, že Jade sa vráti, keď budú jej "budúce destinácie" zničené. Lenže ako tak poznám spravodlivosť knižného sveta, zrejme by musel zničiť všetky kópie, všetky vydania a všetky publikácie, aby to naozaj fungovalo. Keď si to uvedomil, nechal všetko tak. Vrátil nám dobré počasie a zostal tu, utápať sa vo výčitkách.

,,Musí sa dať niečo robiť! Jade to tam neprežije.." Damon stále kráča hore-dolu a mňa začne zožierať svedomie.

Takto to nemalo byť. Ja som mala ísť vyjednávať so strýkom, nie Jade. To mňa mal poslať na cestu skrz všetky príbehy, čo som kedy prečítala. Možno by som prežila krátku chvíľu so psíčkom a mačičkou, čo bola moja jediná kniha, ktorá pre mňa niečo znamenala a to len preto, lebo to bolo to prvé, čo som kedy prečítala. Potom by som našla Vír udalostí a bola by som späť, ešte by som stihla strýkovi aj dohovoriť.
Knihy pre mňa nikdy veľa neznamenali, akurát boli peknou ozdobou na poličke v izbe. Jade to videla inak. Podľa toho, že vedela pomenovať skoro každého Preživšieho zo strýkovej armády, a podľa toho, kto boli tie postavy, som si viac než istá, že Jade má poriadne problémy.

,,...Pôjdem za ňou." povie zrazu Damon. ,,Ochránim ju. Spolu máme väčšiu nádej."
,,Nejde to. Aj keby som chcel, nemôžem ťa za ňou poslať, pretože nevieme, v akom príbehu sa práve nachádza." odpovie strýko zronene. Toto mu bude jeho svedomie ešte dlho pripomínať.
,,Musí sa dať predsa niečo robiť!" Damon už stratil všetku nádej. Oprie sa o knižnicu a zvezie sa k zemi vedľa strýka. Potom nastane ticho, kedy jediný zvuk, čo sa rozlieha po celej podkrovnej knižnici, je naše dýchanie. Posuniem sa na zemi a opriem sa o knižnicu vedľa strýka. Cez veľké okno zatiahnuté absolútne nevkusnými závesmi farby blata presvitajú slnečné lúče a vrhajú svetlo na ten neporiadok všade naokolo.

A tak po besnej noci znova nadíde slnečné ráno, prebehne mi hlavou.

,,Jediné, čo môžme robiť, je žiť ďalej, strážiť Knihu Osudu a dúfať, že to Jade zvládne." povie strýko do ticha.

Ráno.

,,Vieš, Spisovateľ, teraz mám strašnú chuť jednu ti vraziť." poznamená Damon.
,,Vieš, chlapče, máš na to plné právo." odpovie strýko.

RÁNO!

,,Na obed prídu rodičia!" vykríknem.