Kniha Osudu

XLV.

»∞«

Sophia POV.
Zajtra prídu rodičia. Dom, v ktorom ma nechali je plný podivných indivíduí, ktorým velí šialený muž, ktorého napriek všetkému stále nazývam svojim strýkom.
A ja cestujem vlakom (načierno) s neznámym chlapcom a sedemročným tvrdohlavým dievčatkom ktoré ušlo z domu. Som špinavá, strapatá a doudieraná, hladná ako svorka vlkov (za posledný týždeň som schudla asi o šesť kíl) a nesmierne unavená.
Keby rodičia vedeli, čo sa so mnou dialo za ich neprítomnosti, asi by ma poslali na psychiatriu. Alebo by tam šli rovno so mnou a zobrali by aj strýka.

Zatiaľ čo Freddie zjedla celý balík cukríkov, ja som sa rozhodla porozprávať s Damonom. Nepovedal mi nič, čo som chcela počuť, alebo očakávala, že budem počuť. Neviem, či je to zlé, alebo dobré. Možno mi vo všetkom len klame - takisto ako si vymýšľal svoj imaginárny život, keď sa bavil s Finnickom. Skôr si však myslím, že mi vraví pravdu, len nie celú.
,,Ako chceš nad tvojím strýkom zvíťaziť?" spýta sa ma, keď vystupujeme z vlaku v Banskej Štiavnici. Vyzerá to tu akosi zdemolovane - prevrátená lavička, vysypaný kôš, odpadky rozfúkané po celom nástupišti. Z vlaku okrem nás nikto nevystúpi, hoci je konečná a vo vlaku som videla ľudí. Na stanici tiež nikoho niet. Vyzerá to tu ako po vášnivej bitke. Obloha je zatiahnutá a kdesi v diaľke dokonca hrmí.
Celá táto atmosféra na mňa pôsobí akosi pochmúrne a vzbudzuje vo mne pocit hrôzy.
Zo všetkých síl sa snažím zobudiť tú optimistickú časť Sophie, ktorá by ma presvedčila, že je Cass vporiadku.
Viem si všetko pospájať a to ma na tom najviac desí.

Stopári s Cass a Jade tu vystúpili. Niečo sa pokazilo a došlo k bitke.  Nakoniec strýko získal Cass. Získal heslo od Knihy Osudu. A to znamená, že ju viac nepotrebuje.
Nechcem ani pomyslieť na to, kde asi môže byť Jade.
Strýko pomocou Knihy Osudu nejakým spôsobom prepísal osud ľudí na stanici a vo vlaku. Tí zo stanice sa asi objavili doma a neprišlo im to vôbec divné. Tí z vlaku si isto myslia, že ešte cestujú a teda nebudú vystupovať, keď ešte neprišli, kam chceli.
O moci, ktorú Kniha Osudu ponúka, sme s Cass viedli dlhé rozhovory až do noci. Strýko je s ňou schopný teoreticky všetkého.

,,Presvedčím ho. A keď to nepôjde, budem improvizovať."
Až keď tie slová vyslovím, dôjde mi, ako veľmi sa podobajú na to, čo by asi povedala Cass. Taká klasika, keď chceš aby si ostatní mysleli, že máš plán, no ty v skutočnosti žiadny nemáš.

Improvizácia nie je plán. Improvizácia je panický výkrik do tmy. Keď ťa pohltí tma a ty sa v nej necítiš dobre, často vykríkneš, aj keď vieš, že ti to s najväčšou pravdepodobnosťou nijak nepomôže. No vykríkneš nielen od strachu, ale aj preto, lebo dúfaš, že ťa niekto začuje a prinesie svetlo. To je improvizácia. Keď v nepríjemnej situácii spravíš to, čo sa ti momentálne zdá najlepšie a dúfaš, že ti to pomôže z problému.

,,To znie ako perfektný plán," poznamená Damon sarkasticky.
,,Je najlepší, aký mám." odvetím úprimne.

Prechodom cez koľajnice sledujem, ako Freddie bezstarostne poskakuje pred nami. Jej jemné strapaté blonďavé vlasy poletujú vo vetre a vyzerá pri tom, akokeby bola dcéra nejakej víly. Zohne sa a zo zeme zdvihne malý náhrdelník. Má tvar akejsi fľaštičky, v ktorom je zrolovaný kúsok papiera. Fľaštička ma však ani tak neupúta, ako kožená šnúrka, na ktorej je zavesená.
,,Ukáž," popýtam Freddie a keď ku mne natiahne ruku s príveskom, chytím šnúrku do ruky.
Okamžite spoznám maličký, jemne, no dôkladne vyrezávaný vzor pripomínajúci jednoduché, za sebou plávajúce rybky. Hoci mala prívesok s fľaštičkou vždy schovaný pod košeľou, šnúrku okolo jej krku som často skúmala pohľadom.

,,Čo to je?" spýta sa Damon.
,,Je krásny! Nechám si ho!" nadšene oznámi Freddie.
,,Patrí Cass. Musela ho tu niekde stratiť," poviem.
,,Čo je v tej fľaštičke?" spýta sa Damon.
,,Neviem," poviem úprimne a chystám sa ju otvoriť, lenže Freddie mi prívesok vytrhne z ruky a zavesí si ho na krk.
,,Stratila ho. Ja som ho našla. Teraz je môj," povie a tvrdohlavo si založí ruky. Neustúpi.
,,Dobre, nechaj si ho," poviem naoko zmierene ale v duchu už plánujem ako jej ho vezmem. Cass ho nosila celý čas skrytý pod košeľou a to znamená, že na papieriku je napísané niečo dôležité. Freddie si ho môže nechať, ale ja musím vedieť, čo sa tam píše.
V diaľke zahrmí a Freddie sa mykne od strachu.
Chytím ju za rúčku. Je studená.
,,Poď, ukážeš nám, kde bývaš," poviem jej.

Spoločne vykročíme smerom do mesta a spustošenú stanicu necháme za sebou.