Kniha Osudu

X.

,,Má kľúč!" vykríknem, vytrhnem palicu neznámemu dievčaťu a utekám za Kyrou.
Najrýchlejšie ako viem sa predieram lesným porastom a prenasledujem Kyru. Nohou zavadím o kameň a zas má zabolí v členku. No super. Zraním sa raz a potom ten členok ako magnet priťahuje všetky úrazy. Kašľať na to. Poškriabem sa o konáre. No a čo. Ten kľúč má väčšiu cenu. Nenechám ho strýkovi.

Musím uznať, že prenasledovať Kyru je hračka. Áno. Jasné. Veď jediný, komu tu dochádzajú sily som zase ja...
Rozmýšľam nad neznámym dievčaťom, ktoré ma predchvíľkou prepadlo na cestičke a hneď potom mi pomohlo zbaviť sa Jena. Na čej strane stojí? Je nepriateľ alebo spojenec? Ktorú časť toho, čo sa tu práve pred chvíľou stalo, len predstierala? A čo spravila s Cass? Objavila sa tu nečakane, tak isto ako stopári. Je možné, že to všetko okolo mňa len hrajú a keď dobehnem Kyru tak ma obkľúčia a... Čo potom? Odvlečú ma k strýkovi?

Moje úvahy preruší Kyra, ktorá náhle zastaví. Sme na nejakej malej lesnej čistinke. Zadržím dych. Padla som do ich pasce? Nastražím uši, ale nepočujem za sebou žiadne kroky. Kyra sa otočí ku mne a ukáže kľúč v ruke.
,,Aha, čo mám," povie s úškrnom,
,,presvedč ma, aby som ti ho dala."
,,Chceš presvedčiť? Nech sa páči!" poviem a švihnem palicou smerom na jej ruku s kľúčom. Kyra prekvapene stiahne ruku k telu.

,,Á, naša krpaňa sa naučila bojovať," poznamená. Tak toto si vyprosím!
,,Nie som krpaňa!"
Tentoraz mierim na hlavu. Kyra sa zohne.
,,Ako si želáš," uškrnie sa.
Švihnem zhora rovno na ňu. Kyra sa pritisne ešte viac k zemi a odkotúľa sa nabok, kde sa postaví.
,,Krpaňa," dodá.
Tak a dosť!
Otočím palicu v rukách a bodnem ňou dopredu. Kyra sa zas uhne nabok. Skúsim útok horným oblúkom, čím sa k nej priblížim, no ona sa len okolo mňa nejak rýchlo prešmykne a rozbehne sa preč.

Neváham a hneď vyštartujem za ňou. Ešte za sebou síce nemám celý výcvik, ale nenechám ju vyhrať. Nemôžem ju nechať vyhrať.
Zrazu po asi troch krokoch nečakane zastaví, prešmykne sa okolo mňa a vytrhne mi palicu z ruky.
Čo...Ako?
Skôr, ako sa stihnem spamätať, jediným úderom ma zrazí k zemi a namieri na mňa palicu.
Ááá...Dokelu!
,,Cass ti verila!" vykríknem v poslednej chvíli,
,,Tebe aj Jenovi! A vy ste ju zradili!"
,,Ale prosím ťa!" uškrnie sa Kyra,
,,Verila nám asi tak ako ty teraz veríš, že ti len tak dám tento kľúč!" pomechi reč ho vyhodí do vzduchu a znova chytí.
,,Cass vie, aké to je pracovať pre Spisovateľa, zato ty nie. On ti poskytne ľudský život a ty jemu za to svoje služby. Lenže to ty nemôžeš vedieť. Nie si fiktívna postava."

Pohŕdavosť v jej hlase sa nedá prehliadnuť. Snažím sa ju ignorovať a práve keď idem povedať niečo, čím by som zvrátila jej teóriu, preruší ma dobre známy hlas.
,,Stavím sa, že by si veľmi rada utiekla od Spisovateľa, len na to nemáš odvahu," povie Cass pokojne spoza Kyry. Kyrin výraz sa asi v priebehu dvoch sekúnd vystrieda s pohŕdavého, cez prekvapený, urazený a... (tak toto neviem identifikovať), až na koniec skončí ako naštvaný.   Okamžite stiahne palicu k telu vrhne na Cass nenávistný pohľad a hodí po mne kľúč so slovami:
,,Ber si ho!"
Vzápätí hodí palicu na zem vedľa mňa a utečie. Postavím sa zo zeme a vidím, že za Cass stojí aj to neznáme dievča, ktoré nás v lese prepadlo. Kapucňu má už dole, takže sa mi naskytne pohľad na jej veselé hnedozelené oči a úprimný úsmev. Strapaté hnedé vlasy zapletené do dvoch dlhých vrkočov jej povievajú vo vánku. Je odomňa asi o pol hlavy nižšia, čo ma na krátku dobu prekvapí. Potom si spomeniem, že sa pri našom prvom stretnutí musela postaviť na ten kameň, čo sa povaľoval uprostred cesty. Určite chcela pôsobiť nebezpečnejšie. Pousmejem sa. Je to malá, asi štrnásťročná potvorka. Hlavné je, že je na našej strane.

Dievča pristúpi ku mne a natiahne ruku smerom ku mne.
,,Jade," predstaví sa.
,,Sophia," poviem a prijímem jej ruku. Potrasieme si nimi.
,,Rada ťa spoznávam, Sophie," povie Jade s úsmevom.