Kniha Osudu

XVIII.

Myslíte si, že sa tým niečo vyrieši?! Figu borovú!" zakričí Vasilisa smerom na hlinený strop.
,,Sklapni, Ohnevová!" okričí ju Markov hlas z vyššieho poschodia.

Postavy pod Cariným a Catovým velením nás skrátka šmarili do podzemia. Už rozumiem, prečo ich rebeli prezývajú väznitelia. Sme tu doslova ako vo väzení. V doživotnom väzení. V nekonečnom väzení, pretože v Údolí Tieňov sa neumiera.

V hlinenej miestnosti veľkej asi 5x8 metrov trčíme štyria: Vasilisa, Jaris, Edmund a ja.
,,Naozaj nemôžeš tú hlinu odčasovať?" spýta sa Edmund Jarisa.
,,Snažím sa," odvetí Jaris napäto a ďalej mieri na strop tou vecou, čo vyzerá ako hodinová ručička odtrhnutá z nejakých veľkých prastarých hodín. Netuším, ako nám to má pomôcť, ale budiš.
,,Lenže Mark je silnejší hodinár ako ja. Tvoja pomoc by sa teraz naozaj zišla," dopovie s pohľadom upretým na Vasilisu. Tá mu venuje bezmocný pohľad.
,,Bez strely to nezvládnem a tú mi zobral Spisovateľ predtým, ako ma poslal do Údolia. Otec vždy vravel, že je veľmi jednoduché odčítať mi z tváre moje úmysly. A v tom mal pravdu."

Hodinári, strela, odčasovať... Samé neznáme pojmy. No teraz nie je najvhodnejší čas pýtať si vysvetlenie.

,,Nech ťa to viac netrápi. Každý z nás urobil v živote niečo nesprávne. Napríklad ja som bol zradca - skoro som predal svojich súrodencov za obyčajný turecký med. Dôležité je, snažiť sa svoje chyby odčiniť." povie Edmund. Vasilisa pokrčí plecami.
,,Máš nejaký geniálny nápad?" Edmund sa uškrnie a pošepne:
,,Jeden. Mark je tam hore sám. Pomôž mi ho vyprovokovať."

Potom otočí svoju hlavu k stropu a veselo zakričí: ,,Hej, Mark?"
,,Držte hubu, lebo vás začasujem!" vyštekne Mark výhražne, ako keby vravel, že nás chce zabiť.
,,To nemôžeš, v Údolí Tieňov sa neumiera!" pripojím sa do hry. Vasilisa a Edmund sa neubránia smiechu.
,,Stále vám môžem zastaviť čas," ozve sa zhora Markov spokojný hlas.
,,To by si musel zliezť sem dolu," odkričí mu Vasilisa. Mark nachvíľu stíchne. Asi zvažuje možnosti.
,,Čo je, Mark? Uleteli ti včely? Alebo lepšie povedané - Astragor?" spýta sa Vasilisa posmešne. Netuším, kto je Astragor, ale Marka to poriadne rozzúri.
,,Tak a dosť!" zakričí.
,,Jaris, teraz!" zavelí Vasilisa.
Jaris mávne tou hodinovou ručičkou a hlinených strop sa nad nami rozostúpi. Odhalí naštvaného Marka, ktorý v ruke tiež drží podobnú hodinovú ručičku. Namieri ju na Jarisa a vykríkne: ,,STOP!"
Nato Jaris znehybnie v bojovej póze s prekvapeným výrazom na tvári.
,,Ty bezcitný..." vyhŕkne Vasilisa, no Mark ju preruší.
,,Pokoj, Ohnevová! Si hneď druhá na rade," povie Mark nadradene a namieri strelu na Vasilisu.
,,ST..." nedopovie, lebo ho zrazu niečo zozadu ovalí po hlave a on sa v bezvedomí zvalí na zem.
,,Kto je tam?!" zakričí Edmund.
V stropnom otvore sa objaví vysmiata dievčenská tvár s kučeravými vlasmi.

,,Henrietta!" poteší sa Vasilisa.
,,Nabudúce by ste mi mohli viac dôverovať a povedať mi, čo plánujete. Keby som nebola taká zvedavá, trčali by ste tu ktovie dokedy."
,,Newt ťa do toho nechcel miešať, takisto ako Chucka. Svet ľudí je nebezbečný," odvetí Edmund, zatiaľ čo nám Henrietta cez dieru v strope spustí povrazový rebrík.
,,A práve preto chcem ísť s vami. Údolie Tieňov už poznám naspamäť. Nudím sa tu." oznámi Henrietta a obdarí nás šibalským úškrnom.

,,Čo Jaris? Môžeš ho odčarovať?" spýtam sa Vasilisy.
,,Mark mu zastavil čas. Keby som mala strelu, napravím to bez problémov..." odvetí skleslo.
,,Keď sa nám podarí ujsť, Mark mu aj tak bude musieť vrátiť čas, keď bude chcieť zistiť, čo plánujeme. Nemáme inú možnosť." povie Edmund. Potom sa otočí k rebríku a začne liezť hore. Všimnem si, že Vasilisa stále stojí pri ňom, očividne sa jej nechce opustiť kamaráta.
,,Edmund má pravdu. Nemáme mu ako pomôcť," poviem jej z prvej priečky rebríka. Vasilisa venuje Jarisovi posledný pohľad a nasleduje ma.