Kniha Osudu

LI.

»∞«

Sophia POV.
,,Kam utekáš? Ešte sme neskončili!" kričí za mnou Cass, keď bežím pomedzi jablone a malinové kríky smerom k záhradnému domčeku. S Cass na krku sa mi nikdy nepodarí dostať sa k strýkovi a prehovoriť ho. V momente ako by som od nej odtrhla pohľad, bol by to môj koniec. Zrejme by ma omráčila a spokojne by odkráčala za Spisovateľom po pochvalu a odmenu. A ja by som ostala v bezvedomí ležať uprostred záhrady, v búrke a lejaku, až kým by si strýko neuvedomil následky svojho konania. Čím ďalej, tým viac o ňom začínam rozmýšľať v dvoch osobách. Jednou je strýko, ktorému na mne dúfam záleží a druhou je Spisovateľ, ktorý sa hrá na pána sveta a robí si čo chce, podľa toho, akú má momentálne náladu.
Mojím jediným cieľom je zavrieť Cass v záhradnom domčeku a potom ísť prehovoriť strýkovi do duše.

Prebehnem okolo veľkého orecha, pod ktorým som sa ako malá hrávala na piknik a moje ďalšie kroky už klopkajú po úzkom kamennom chodníčku, priamo k záhradnému domčeku. V tom si všimnem, že pri dverách domčeka niekto stojí. Obzriem sa, no Cass nikde nevidím. Využijem to a prikradnem sa bližšie, keď tu rozoznám troch ľudí. Prví dvaja sú stopári. A ten tretí je... zalapám po vzduchu, keď medzi nimi uvidím Damona. Nie je ich väzňom. To znamená, že ma podrazil.
Celý čas bol s nimi.

Dokázal mi klamať do očí, že je na mojej strane. Dokázal predstierať, že mu na mne záleží a pritom to bolo všetko len jedno veľké divadlo. A ja som mu naivne verila, aj keď mi nepovedal odkiaľ naozaj je, aj keď sa mu vôbec nezdalo zvláštne, že knižné postavy existujú, že ma naháňajú so zbraňami, že dáky týpek sa chce stať vládcom sveta tým, že bude len sedieť za stolom a písať do knihy. Verila som mu, aj keď som videla, s akou ľahkosťou klame ostatným. Stále som ho podozrievala, no vždy som ho kdesi v hĺbke obhajovala a verila, že nie je proti mne.

Si nepoučiteľná, Sophia! nadávam si, keď sledujem, ako odomykajú dvere do domčeka. Zradila ťa Cara. Napriek tomu si prijala ponúkanú pomoc od ďalšieho neznámeho človeka. Rovno od dvoch. Zradila ťa Freddie. Zradil ťa Damon.
Zrazu ma naplní hnev na celú túto nespravodlivosť sveta. Postavím sa z ríbezľových kríkov v momente, keď Jen otvorí dvere na domčeku. Chystám sa vrhnúť na Damona, lenže niekto ma predbehne. Jade vybehne z dverí do dažďa a na moje prekvapenie, s radostným výkrikom jeho mena, stisne Damona v objatí.
Viac mi nie je dopriaté vidieť, pretože moje zaváhanie dodalo Cass skvelú príležitosť ako ma zraziť k zemi a môžem s istotou povedať, že čakala len na to. Ležiac v blate s Cass, ktorá mi drží jej palicu pod krkom, si doprajem päť sekúnd vydýchnutia od úľavy, pretože konečne pochopím, čo mi Damon nikdy nepovedal.

Už chápem, prečo bol tak spokojný, keď počul ako Henrietta, Newt a Scott opisujú ako ich Jade zachránila. Už sa viac nedesím pri pomyslení na to, že odcituje niekoho z knihy, hoci nevyzerá, že by knihy čítal. Zrazu dáva všetko zmysel a rozumiem, prečo chcel ísť si mnou do "prvej línie" a prečo sa sám ponúkol, že nájde Jade, hoci ju nikdy nevidel. Pravdou je, že pozná Jade lepšie, ako som ju ja mala kedy šancu spoznať. Jade je Damonova sestra.
S novým návalom radosti sa usmejem.
,,Čo ti je k smiechu?" spýta sa Cass.
,,Tomu by si nepochopila," odpoviem.
Potom sa prudko zdvihnem a zhodím ju zo seba.
,,Chcem odvetu," vyhlásim.

»∞«

Jade POV.
Keď sa otvoria dvere a uvidím v nich stáť Damona, najprv si myslím, že snívam. Videla som predsa ako sa naňho zrútil náš dom. Potom si spomeniem na svoje vlastné jediné pravidlo, podľa ktorého sa riadim v knihách: Never, že osoba je mŕtva, kým si nevidel jej mŕtve telo. A ja som nevidela, lebo som nechcela vidieť a preto som ušla.
Možno sú nažive aj rodičia.
,,Sú mŕtvi," povie Damon potichu, akokeby vedel, na čo myslím, čo je celkom možné.
Celý čas som túto myšlienku v sebe akosi podvedome potláčala, no keď to počujem nahlas, neubránim sa slzám.
,,Keby som neutiekla, mohla som ich..."
,,Nie, nemohla, Jade. Nič sa nedalo robiť. Bolo neskoro," upokojuje ma a silnejšie ma objíme.
,,Som rada, že žiješ, veľký braček."
,,Aj ja som rád, že si vporiadku, malá sestrička."

,,Hej! Nechcem rušiť vašu rodinnú stretávku, ale nám tu ide o život," pripomenie sa Kyra. Ani ma neprekvapí, keď uvidím, že stoja na našej strane. Poznám ich, vždy prejdú na stranu, ktorá im vyhovuje. Na stranu víťaza. Viacmenej som to očakávala. To znamená, že máme šancu.
,,Potrebujeme získať Cassinu knihu." povie Damon.
,

,A Knihu Osudu," dodám. Potom otočím tvár k búrkovým mračnám a nachvíľu nechám studené dažďové kvapky stekať po tvári.
,,Ideme za tebou, James," poviem.