Kniha Osudu

VIII.

Celá vyčerpaná sa opriem o konár a pozriem sa na svoju prácu. Asi päť krokov okolo mňa je tráva nízka. No ďalej sú stále vysoké húštiny. Sklamaná a vysilená klesnem na kolená do trávy. Nikdy to nedokážem.
,,Potrebuješ niečo?" ozve sa zrazu spoza mňa Cass, až sa myknem od ľaku.
,,Prestávku," vydýchnem od únavy.
,,Vravela som, že ju neskôr oceníš," neodpustí si poznámku.
,,Cass, prosím ťa..."
,,Postav sa a zdvihni palicu."
,,Ale..."
,,Chceš poraziť Spisovateľa a zachrániť svet?"
,,Áno."
,,Tak žiadne námietky. Boj nie je jednoduchý a tvoj súper si nedá prestávku, keď budeš unavená."

Nahnevám sa. Na všetkých. Na strýka, na stopárov, na Cass. Pozbieram zvyšky energie a postavím sa. Zatnem zuby a pevne zovriem palicu v rukách. Zaženiem sa a prudko švihnem palicou.
,,Nie," povie Cass a moju palicu zastaví rukou. Ako...? Spýtavo sa na ňu pozriem: Čo robím zle?
,,Nezaháňaj sa tak!" povie,
,,Ešte niekomu vybiješ zuby. Vieš, ako to vyzerá, protéza v takom mladom veku?"
Pokúsim sa zadržať smiech.
,,Nesmej sa, je to pravda. A navyše sa rýchlo unavíš."

Pustí moju palicu a postaví sa vedľa mňa.
,,Skús to takto."
Rýchlo švihne palicou a tráva v jej okolí razom padá k zemi.
,,Predstav si, že tráva je nepriateľ. Môžeš sa zaháňať koľko chceš, ale pokiaľ úder poriadne nenamieriš, nič nedosiahneš... No nestoj tu len tak! Ja za teba nevybojujem tvoje bitky."
Postavím sa vedľa Cass a snažím sa odkopírovať jej pohyby. Na moje prekvapenie jej spôsob je fakt jednoduchší. A menej únavný. Spolu nám to ide rýchlejšie a kým príde večer, na okolí už nikde nerastie tráva vyššia ako mierne nad členky. Zbalíme si veci, ja vezmem ruksak, Cass palice a zamierime naspäť k prístrešku.

»∞«

Deň 2.

,,...palicu do oboch rúk a teraz predný oblúk vpravo, vľavo, dozadu a prechyť. Otočka, ponad hlavu, cez rameno a švih!" Cassin hlas sa ozýva po okolí, ako mi dáva rôzne povely a zároveň ich predvádza. Ja sa ich pokúšam čo najlepšie napodobniť a zatiaľ mi to na počudovanie ide. Bojová palica je síce ťažšia ako ten konár, čo som mala včera, ale celkom rýchlo si na ňu zvykám.
,,A teraz sama," povie Cass a postaví sa predomňa. Bez námietok jej predvediem celú sériu pohybov určených na obratnosť a zakončím prudkým švihnutím palicou.
,,Neboj sa tej palice, drž ju bližšie pri tele a mierne uvoľni stisk - nebudú ťa tak bolieť prsty a získaš lepší efekt," poradí mi.

Poobede ma zavedie do lesa a namiesto bojovej palice mám v rukách zas konár. Cass ešte k tomu nesie ďalšie konáre, môžem si len domyslieť, na čo. Zastavíme pri obrovskom vyvrátenom dube a Cass mi dá za úlohu palicou posekať konáre, ktoré z neho rastú na všetky strany. Snažím sa to brať pozitívne.
Vždy lepšie, ako kosiť trávu, poviem si a pustím sa do práce. No hneď po prvom náraze mojej palice o ten dubový konár mi v ruke ostane iba krátky odlomený koniec. Aspoň už viem, na čo Cass priniesla viac konárov.
,,Musíš správne odhadnúť uhol a silu, ktorú vložíš do švihu," povie,
,,A to samozrejme záleží od hrúbky konára, ktorý chceš zlomiť. Napríklad keď vidíš, že konár je hrubý približne ako tvoja palica, švihneš pod približne 80 stupňovým uhlom. Chápeš?"
Absolútne nie, no napriek tomu prikývnem. Cass si samozrejme netuším ako všimne môj zmätok.
,,Ak by si si niekedy nebola istá, pamätaj si hlavne jedno pravidlo: pokiaľ je daný predmet hrubší, či tvrdší ako tvoja palica, nikdy neveď švih kolmo naňho."
Cass mi to samozrejme predvedie so svojou palicou a keď zaprotestujem, že bojová palica je isto silnejšia ako obyčajný konár, s ktorým to mám robiť ja, predvedie mi to aj s ním. Výsledok je neočakávane rovnaký.

,,Kto ťa naučil tak dobre ovládať boj s palicou?" spýtam sa jej večer, cestou domov.
,,Nikto," odvetí pokojne, akokeby to bola hračka.
,,Po tom, čo  bez stopy zmizol môj brat, povedala som si, že nebude na škodu, keď sa budem vedieť nejako brániť."
,,Tvoj brat s fotografickou pamäťou," spomeniem si, ako mi o ňom vravela po vyhnaní stopárov. Cass prikývne.
,,Potom prišiel Spisovateľ a ponúkol mi, že ho nájde, keď s ním pôjdem do temného lesa. Tak som šla. Lenže Spisovateľ má oklamal, spútal moju minulosť aj súčasnosť do knihy a prinútil ma slúžiť mu. Pochopila som, že môjho brata nikdy nenájde a tak som si naplánovala útek."
Blížime sa domov. V slabom svetle zapadajúceho slnka rozoznávam známe obrysy stromov. Cass ďalej pokračuje v rozprávaní svojho príbehu.
,,Ďalej to už poznáš. Ušla som a usadila sa tu v lese. Postavila som si prístrešok a naučila sa tu orientovať. Cez voľný čas som trénovala rôzne štýly boja, aby som bola pripravená, keď to budem potrebovať."
Prídeme k prístrešku.
,,Mala som šťastie, že si bola nablízku, keď som mala v pätách stopárov," poznamenám.
Cass mykne plecami.
,,To hovoríš teraz. Zachvíľu ma už na niečo také jednoduché hádam nebudeš potrebovať. Zajtra ťa naučím boj."