Kniha Osudu

V.

Zvečerieva sa. Pri prístrešku sú dva pne. Sedia na nich stopári so zviazanými rukami. Pred nimi stojí Cass a dáva im všemožné otázky. Stopári však odmietajú odpovedať.

S obviazaným členkom krívam smerom k nim.
,,Nemá zmysel ich vypočúvať, Cass. Aj tak ti nič nepovedia." Cass sa na mňa neveriacky pozrie. Pokračujem:
,,Pred tým, ako som od strýka utiekla, tiež som sa snažila dozvedieť viac, no nikto mi nič nepovedal. Až pokiaľ som nešla za strýkom a nedozvedela sa pravdu."

Cass na mňa vyvalí oči.
,,Spisovateľ je tvoj strýko?"
,,Myslím, že hej." odvetím a dúfam, že má na mysli toho "môjho" spisovateľa.
,,V každom prípade stojím proti nemu a viem, že keď už stopári pochopili, že kľúč nezískajú, nevytiahneš z nich ani písmenko."
Stopári sa na seba uškrnú.

,,Možno máš pravdu, Sophia. Mali by sme ich už nechať ísť."
Teraz vyvalím oči pre zmenu ja.
,,Nechať ich ísť? A ako vieš, že sa nevrátia? Ako vieš, že nám nezoberú kľúč v noci, keď budeme spať? Alebo, že sa po ich prepustení znova nezačne boj?" ukážem na nich a zopakujem otázku:
,,Ako vieš, že sa nevrátia?" Stopárka sa uškrnie. Cass nad mojou otázkou len ľahostajne mykne plecami.
,,Neviem. Ale nech urobíme čokoľvek, buď si tým istá, že sa vrátia." Tak toto mi vyrazilo dych. Strácam slová.
,,Fajn, ako myslíš," zdvihnem ruky v obrannom geste.
,,Ale ak sa tu rozpúta ďalší boj, moja chyba to nebude." poviem nakoniec a odkrívam si sadnúť pod prístrešok. Nechápem, ako môže byť taká... ľahostajná! Očividne o strýkovi vie viac než ja a pozná aj stopárov. Ale odkiaľ? A prečo ich len tak nechá ísť? Môžem jej vôbec veriť?

Cass sa nado mnou len usmeje. Potom obráti pozornosť ku stopárom.
,,Tak poďte vy dvaja!" vyzve ich. Stopári sa pomaly postavia a neochotne kráčajú za Cass. Stopár otočí hlavu a s úškrnom na mňa žmurkne. Potom sa otočí a pokračuje v nasledovaní Cass. Akokeby chystal niečo nekalé. Tak toto nie. Pokrútim nad tým hlavou a neochotne krívam za nimi.

Cass zastaví na cestičke, na ktorej stáli stopári, keď sme ich sledovali. Vytiahne dva kúsky látky a jeden mi podá.
,,Vedela som, že prídeš." usmeje sa. Nemala som to v pláne, pomyslím si, ale nič nepoviem.
,,Zaviaž Jenovi oči. Ja si beriem Kyru."

Vezmem látku a postavím sa pred stopára. Prečo neuteká? Prečo sa nebráni? Namiesto toho sa zas uškrnie a ja prekonám pokušenie dať mu facku.
,,Ešte sa uvidíme, Zlodejka," povie a mňa pri jeho slovách zamrazí. Nedám však nič najavo, len odvetím:
,,Ty ma tak skoro neuvidíš." a rýchlo mu oči zaviažem šatkou.

,,Hotová?" spýta sa Cass.
,,Áno," odpoviem, chytím Jena za ruku a potiahnem ho ku Kyre.

,,Teraz ma počúvajte stopári," prehovorí Cass, držiac jednou rukou Jena a druhou Kyru.
,,Keď pôjdete stále rovno týmto smerom, dostanete sa až do mesta. Žiadne obkľuky ani nič podobné, pokiaľ nechcete skončiť v rieke alebo v Údolí Tieňov. Je to jasné?"
,,Prečo nám pomáhaš?" opýta sa Kyra. Neotočí sa na ňu, len stále upiera zrak pred seba. Cass sa nad otázkou zarazí, no pokojne odpovedá:
,,Lebo nie som ako Spisovateľ. A verím, že každá postava sa môže spamätať a prísť na to, čo je správne. Bez ohľadu na to, akú úlohu mala v knihe."

Tak nech som čakala hocijakú odpoveď, táto všetkým presiahla moje očakávania. A nie som jediná. Stopári tiež bez pohnutia stoja a očividne rozmýšľajú nad tým, čo práve počuli. Oči majú pod šatkou a sú chrbtom k nám, ale dokonale si viem pradstaviť ich zmätené výrazy na tvárach. Kto vlastne sú?
Cass našťastie po krátkej chvíli tľapne stopárom po pleci a preruší toto nezmyselné ticho.
,,Tak choďte už," vyzve ich.

Stopári pomaly a potichu odchádzajú. Myslím, že stále myslia na slová, ktoré Cass predchvíľou povedala.
Verím, že každá postava sa môže spamätať a prísť na to, čo je správne. Bez ohľadu na to, akú úlohu mala v knihe.
Nerozumiem tomu. A už to dlhšie nevydržím. Potrebujem si ten zmätok v hlave upratať a jediný, kto mi v tom môže pomôcť je Cass. Bez ohľadu na to, či jej verím, alebo nie.