Kniha Osudu

XIX.

Po tom, čo vylezieme hore rebríkom, ocitneme sa zas v malej hlinenej miestnosti. Z tejto však už vedú dvere von.
,,Henrietta. Vieš, kde držia ostatných?" spýta sa Edmund keď vybehneme na úzku chodbu. Henrietta sa potmehúdsky usmeje:
,,Mám podmienku: vezmete ma so sebou."
Edmund si vzdychne, Vasilisa sa zatvári zamyslene. Na toto fakt nie je čas.
,,Fajn, pôjdeš s nami." rozhodnem.
,,Teraz nás zaveď za ostatnými."

Rýchlo a opatrne (čo mimochodom nejde vôbec dohromady) vybehneme z úzkeho, dlhého a hlineného domčeka. Henrietta nám naznačí, aby sme ju nasledovali. Zamierime za domček, pričom si dávame dobrý pozor, aby nás nikto nespozoroval. Keď si nás všimnú dvaja obyvatelia Údolia, prechádzajúci okolo, prejdeme do vychádzkového tempa a tvárime sa uvoľnene.
,,Takže ty tvrdíš, že v Narnii žijú hovoriace zvieratá?" spýta sa Henrietta Edmunda.
,,Je to pravda," odpovedá Edmund,
,,Chýba mi to tam. Aj Peter, Susan, Lucy a ostatní. Keby nebolo Spisovateľa, bol by som teraz tam s nimi a nemusel by som trčať tu."
,,Počkať, takže ty si nezomrel v knihe?" preruší ho Vasilisa.
,,Ako sa to vezme... zomrel, ale nezomrel."

,,A to je ako možné?" spýtam sa ho, keď zahneme za roh domčeka a zmizneme tým dvom z dohľadu.
,,Každý raz zomrie. Ja som dostal večný život v Narnii." odvetí Edmund,
,,A môžem ti naisto povedať, že je lepší ako večný život v Údolí Tieňov."
,,Tu je to," oznámi Henrietta a otvorí malé dvierka v hlinenom múre. Vojdeme do miestnosti podobnej tej, z ktorej sme práve odišli, až na to, že z nej vedú nie jedny, ale trojo dverí (vrátane tých, ktorými sme práve vošli). Rozdelíme sa - ja s Henriettou si vezmeme dvere napravo a Edmund s Vasilisou dvere naľavo.

,,Aký je plán?" spýta sa Henrietta.
,,Na plán nemáme čas," odpoviem. Čím skôr sa dostaneme z Údolia, tým skôr zastavíme strýka. A ja tu nechcem trčať už ani o minútu dlhšie.
,,Súhlasím so Sophiou. Mark sa čochvíľa spamätá a napochoduje sem aj s posilami." potvrdí Vasilisa.
,,Okej. Vyslobodíme ostatných a padáme odtiaľto," zhrnie Edmund a hneď potom sa rozídeme.

Len čo s Henriettou vbehneme dnu, prudko zastavíme. Nachádzame sa v miestnosti s celou. V cele sú uväznení traja rebeli - Scott, Stacia a Newt - a o niečom v tichosti diskutujú. V okamihu ako vojdeme nás privítajú natešenými pohľadmi.
,,Sophia, nie sme tu sami." varuje ma v hlave Scott. Akonáhle si uvedomím význam jeho slov, cestu nám zastane Cara.
,,Sme dve na jednu a len čo otvoríme celu, bude nás päť. Nemáš proti nám šancu," poviem odhodlane.
,,Ďakujem za prednášku z matematiky, Sophia. Myslím, že počítať ešte viem. Nechcem vás zastaviť." povie. Tak toto nemá logiku. Skríži nám cestu (len tak pre info - s revolverom za pásom) a vraví že nás nechce zastaviť. Henrietta sa zatvári zmätene a ja vyzerám asi podobne. Cara len vytiahne z vrecka veľký kovový kľúč a pohodí si ho v ruke.
,,Idem s vami," oznámi.
Takže to bola všetko len pretvárka? Patrí aj Cara medzi rebelov? spýtam sa v mysli a dúfam, že Scott zachytí moju otázku.
,,Netuším. Nedokážem jej prečítať myšlienky." odpovie ochvíľu.

,,Ak si na našej strane, otvor celu a daj mi svoj revolver," vyzve ju Stacia. Cara ľahostajne otvorí celu a rebeli - sledujúc ju ostražitým pohľadom vyjdú von. Stacia natiahne ruku smerom ku Care a čaká.
,,V Údolí Tieňov by som vás aj tak nemohla zabiť." odvrkne Cara, ale nakoniec revolver predsa len odovzdá Stacii.
,,Čo ostatní?" spýta sa Newt.
,,Vasilisa s Edmundom šli po nich." odpoviem a keď si všimnem jeho vyčítavý pohľad smerom ku Henriette, dodám:
,,A Henrietta ide s nami. Zachránila nás a ja som jej to sľúbila."
Newt s odovzdaným úsmevom pokrúti hlavou a Henrietta mu venuje šibalskú grimasu.
,,Cara, kde nájdeme zbrane?" spýtam sa.
,,Poďte za mnou."
Naznačí rukou aby sme ju nasledovali . Na chodbu a von z hlineného domčeka. Dúfam, že nerobím chybu, pomyslím si. Snáď nás Cara nevedie do pasce...