Kniha Osudu

XXXI.

Keď sa zobudila Jade - čo bolo okolo jedenástej - mali sme už plán s dosť veľkej časti premyslený. Nikto z nás však stále nevedel, proti komu stojíme a čo je zač tá škriekajúca búda, o ktorej písal Gally. Od Newta sme sa dozvedeli, že Gally je síce silný, ale nie je ktovieako bystrý. Ak je on vodcom Preživších, nech sú kto chcú, mali by sme ich dostať malým úskokom.
Keď sa Jade dozvedela, že Cass uniesli, odmietala nám povedať, čo vie s dôvodom, že nie je čas a že nám to povie cestou.

A tak sme vyrazili a tak sme teraz tu. Kráčame v lese - skupinka ako-tak zdatných bojovníkov, vedená štrnásťročným dievčaťom, čo kecá nezmysly. Musí to byť radosť sa na nás pozerať.
,,Škriekajúca búda je jedna stará schátranina neďaleko Rockvillu. Rona tam odvliekol cez chodbu pod Zúrivou vŕbou Sirius Black premenený na vlka, pretože chcel jeho potkana, čo bol v skutočnosti Peter Petigriew. Harry s Hermionou šli Rona zachrániť..."
,,Dobre, Jade, skús sa vrátiť k téme," preruším ju.
,,To, čo sa vám snažím povedať, je, že Škriekajúca búda z Harryho Pottera dostala názov, podľa výkrikov, ktoré odtiaľ dedinčania počuli. Je teoreticky nemožné, aby sa tá Škriekajúca búda nachádzala v našich lesoch. Skôr si myslím, že tak Gally musel nazvať nejakú stavbu v okolí. Myslím, že viem o jednej, ktorá by sa tak dala nazvať."
,,Dobre. Je to ďaleko?"
,,Zachvíľu by sme mali byť pri rybníku. Pokiaľ si správne pamätám, Škriekajúca búda je asi tak štyri hodiny cesty odtiaľ. Keďže už asi dve hodiny ideme, mali by sme tam doraziť tesne pred ôsmou.
,,A čo preživší?" spýta sa Henrietta, ,,čo sú zač?"
,,Preživší. Postavy, čo prežili. Prežili udalosti vo svojich knihách. Spisovateľ ich povolal do svojej armády a oni mu sľúbili vernosť. Spisovateľ má moc nad ich životmi, môže ich ovládať prostredníctvom ich kníh." vysvetlí Jade.
,,Čo ja? Tiež som prežila hrozby svojej knihy, nie?"
,,Henrietta z knihy sto skriniek, áno, zrejme si nejaký čas bola jednou z preživších. Potom si však skončila v Údolí Tieňov. Keď si sa dostala tam, znamená to, že si umrela. Utiekla si, takže máš akokeby druhú šancu žiť, lenže keď umrieš tentokrát, bude to naposledy. Už sa nikam nevrátiš."
,,Môže ma Spisovateľ ovládať?"
,,Naisto ti nič povedať neviem. Z Údolia Tieňov ste sa vrátili ako ľudia, ale stále ste aj súčasťou svojich príbehov. Myslím, že pokiaľ si budete stále pamätať vašu knižnú minulosť, Spisovateľ bude mať nad vami moc."
,,Ale keď si ju pamätať nebudeme, už sa nikdy nevrátime späť."
,,Presne tak. Je len na tebe, pre čo sa rozhodneš," potvrdí Jade.
Henrietta vyzerá dosť vyvedená z miery. Položím jej ruku na plece a poviem:
,,Dokážem to. Nájdem spôsob, ako ťa vrátiť domov. Ver mi."
,,Verím ti," Henrietta sa usmeje.

Päť minút pred ôsmou pred sebou uvidíme drevenú chatrč. Už z diaľky k nám dolieha krákanie a škrekotanie vtákov. Názov Škriekajúca búda teda dokonale sedí. Okolo stojí len pár zhorených stromov. Namiesto trávy zem pokrýva zvlhnuté uhlie.
,,Čo je to za búdu?" spýta sa Edmund.
,,Lesná skládka. Kedysi tu bývala horáreň, no po požiari pred pár dňami sa tu usídlili vtáky." povie Jade.
Z tónu v jej hlase mám pocit, že vie o tomto mieste viac, ako dáva najavo.
,,Chceš o tom hovoriť?" spýtam sa.
,,Neviem, na čo narážaš," odsekne a ukáže pred seba,
,,Tam je Gally so svojou skupinou."

,,Stojte," poviem potichu a zdvihnem obe ruky hore, aby ma celá naša skupina videla.
,,K zemi," zavelím.
Všetci sa skrčíme za najbližšiu hromadu skál. Ešte raz venujem pohľad Preživším a potom sa otočím k ostatným.
,,Máme päť minút," oznámi Vasilisa.
,,Takže všetkým je plán jasný?" spýtam sa,
,,Ak má niekto nejaké otázky, tak teraz von s nimi."
Všetci sú ticho.
,,Hlavne kľud, Sophie," povie Jade pokojne, ,,dokážeme to."
,,Jasné," prikývnem, no veľmi ma to nepovzbudí. Môže sa toho toľko pokašľať...

,,Buďte opatrní. Nevieme, do čoho ideme." poviem nakoniec.
,,Skvelé, čertovsky nás to povzbudilo," poznamená Newt. Jade sa usmeje. Napriek tomu medzi nami stále vládne napätie.
,,No tak, ľudia, upokojte sa. Nič neprečistí hlavu tak dobre, ako boj za správnu vec." povie Finnick. Potom siahne do vrecka a vytiahne odtiaľ malé biele kocky.
,,Dáte si cukor?" spýta sa, ,,Mal byť pre kone, ale aj tak tu žiadne nie sú."
,,Nie, ďakujem," odmietnem ho,
,,ale tvoj optimizmus by sa mi možno niekedy zišiel."
,,Tak podobne ma odbila aj Katniss. Si si istá, že nie ste vzdialená rodina?" spýta sa.
,,Vlastne ani nie. Ak sa to dozviem, dám ti vedieť," usmejem sa.
,,Tak sa mi to páči! Žiaden stres, chladná hlava. Cukor na to vždy zaberá." poznamená Finnick.
,,Tak vieš čo?" preruší ho Henrietta,  ,,Jedna kocka cukru by bola fajn."
Finnick sa usmeje a natiahne k nej ruku plnú kociek.

Ja sa otočím k Jade. Je prikrčená za jednou skalou a pozoruje dianie pri Škriekajúcej búde.
,,Majú Cass," ohlási, keď k nej prídem. Pozriem sa tým smerom a všimnem si, ako ju dvaja Preživší vlečú zo Škriekajúcej búdy. Cass sa nebráni, čo sa mi na ňu nepodobá. Niečo je zle.

,,Ten v prostriedku je Gally. Tí dvaja, čo vedú Cass, sú Albert Garrick a Mariška Rezniková - obaja dokážu viac, ako oháňať sa zbraňami, dávala by som si na nich pozor. Jena a Kyru poznáš a on," ukáže na  na pohľad obyčajného hnedovlasého chalana,
,,To je Peter. Ničím výnimočný. Akurát prežil v neohrozenosti, takže sa vie biť." 
,,Ako to, že všetko vieš?" spýtam sa jej.
Jade sa nad touto otázkou pousmeje.
,,Čítam knihy," odvetí jednoducho.
,,Tomu nechápem," priznám sa,
,,ako to všetko môžeš vedieť z kníh? Veď sú to všetko len výmysly."
Jade zdvihne jedno obočie, uškrnie sa a podozrievavo sa na mňa pozrie.
,,Naozaj? A ako potom vysvetlíš všetko, čo sa okolo teba deje?"
Pokrčím plecami.
,,Možno sú to všetko len halucinácie."
Jade sa zasmeje.
,,Dávajte na seba pozor," povie a kývne hlavou na Caru s Newtom obďaleč.
,,Caru nepoznám, ale Newta mám rada. Je to hrdina, tak ako ty," usmeje sa. Chystám sa namietať, že ja nie som žiadny hrdina, lebo jediné, čo som dokázala, bolo že som všetko pokašľala, no Jade ma predbehne.
,,Buď ticho. Viem, že si skúsená bojovníčka a učila ťa Cass. A viem že si odvážna a nevzdávaš sa. To viem aj bez toho, aby som si to prečítala v hociktorej knihe."
,,Jade..." začnem, no ona ma zas preruší. ,,Žiadne strachy. Ochvíľu sa vidíme zas."
,,Neurob žiadnu hlúposť."  poviem nakoniec.
,,Máš moje slovo, že budem ako každý iný knižný hrdina." povie Jade s úsmevom.
Má večne svoj svet, lenže teraz je ten jej svet svetom nás všetkých, prebehne mi hlavou.
Uvedomím si, že mám Jade rada, takým tým spôsobom, akokeby bola moja mladšia sestra. Akokeby sa za tú krátku dobu stala súčasťou mojej rodiny.
Tak isto ako Cass, ktorú treba zachrániť.

,,Dve minúty do ôsmej," oznámi Vasilisa.
,,Cara, Newt, vy zostávate so mnou. Ostatní choďte s Jade." poviem a keď ostatní odídu, otočím sa ku Care a k Newtovi.
,,Je na čase zorganizovať plán."