Kniha Osudu

XX.

Pri zbrojnici sa stretneme s Edmundovou skupinkou.
,,Teraz si musíme dávať maximálny pozor. Ostatní si hneď všimnú, že sa niečo deje, keď nás uvidia so zbraňami v ruke." poznamená Finnick ozbrojený veľkým železným trojzubcom. Teda myslím, že železným. V jeho rukách je samozrejme duchovsky biely.
,,Čo tu robí Cara?" spýta sa Tris, keď spolu s Vasilisou vyjde zo zbrojnice.
,,Je v tom s nami. Aj ona chce ujsť z Údolia Tieňov." vysvetlím. Cara sa uškrnie. Tris si ju premeria ostražitým pohľadom, zatiaľ čo Vasilisa sa očividne poteší.
,,Super! Takže mi môžeš vrátiť oceľový zúbok!"
,,Myslíš tú hračkársku čiernu dýku, čo ti vzal Mark, pretože bol presvedčený, že je nebezpečná?" spýta sa Cara posmešne. Vasilisa ju prevŕta naštvaným pohľadom.
,,Ešte raz zdôrazňujem: NIE JE TO HRAČKA! A Mark bol presvedčený oprávnene. Tak kde je?!"
,,Zadná stena v skrinke číslo trinásť je falošná. Odprac ju a nájdeš, čo hľadáš." odvrkne Cara. Vasilisa sa na ňu ešte raz zamračí, potom sa otočí a vráti sa do zbrojnice.
,,Hej, vy tam!" zakričí zrazu niekto a keď sa otočím za hlasom, vidím prichádzať Cata s jeho kumpánmi.
,,Najvyšší čas zdrhnúť." poznamená Edmund, uväzujúc si opasok s mečom. Finnick mi hodí popruh s palicou a Tris sa vyzbrojí troma vrhacími nožmi. Len čo sa vo dverách objaví Vasilisa s čiernou dýkou, vezmeme to ako signál na útek.

,,Čo sa deje?!"
,,Kradnú výzbroj!"
Doliehajú ku nám hlasy Catovej skupiny. Bežíme rovno k bariére. Pred nami stoja dve nedostavané chatky.
,,Cara, čo to má znamenať?!" kričí Cato.
,,Bežte! Chvíľu ich zdržím!" oznámi nám Cara a spomalí. Keď sa za ňou otočím, vidím ako prebehne po nedostavanom múre, obratne sa prešmykne okolo nič netušiaceho robotníka a v závere zhodí všetky štyri miešačky. Ich obsah sa rozšplechne na cestu medzi dvoma chatkami. Len čo sa prirúti Cato s celou skupinou a šliapnu do rýchloschnúcej malty - no povedzme, že sa dostali asi do polovice maltového mora, kde stvrdli.
,,Cara, toto si ešte odskáčeš!" zakričí za ňou Cato.
,,Tak to ťažko. Zatiaľ čo vy tu budete doslova tvrdúť v Údolí Tieňov, ja budem na slobode." odsekne a rozbehne sa k bariére.
,,Čo čumíš? Bež!" oborí sa na mňa, keď dobehne až ku mne. Nezastaví ani nespomalí a tak vyštartujem za ňou.
Jedno jej musím uznať - aj keď je nevrlá a drzá, má štýl.

Tesne pred bariérou zabrzdíme. Zhlboka sa nadýchnem a prehovorím k ostatným:
,,Pokiaľ tomu rozumiem správne, máte poslednú možnosť odmietnuť. Svet ľudí je pre vás nebezpečný - strýkova moc nad vami je nevyspytateľná. Ani ja vám neviem povedať, čo vás tam vonku čaká."
,,Dostali sme sa až sem," povie Newt,
,,teraz sa nevzdáme."
,,Údolie Tieňov nie je miesto pre nás," prikývne Vasilisa.
,,Teoreticky vzaté - svet ľudí tiež nie, ale aspoň už nebudeme viac väznení," upresní Will.
,,A keď sa všetko vydarí, zachránime z Údolia Tieňov aj ostatných," dodá Edmund.
,,Ukážeme Spisovateľovi, s kým si začal." dokončí Finnick s úsmevom.

,,Fajn, dosť bolo slov. Vypadnime odtiaľto," povie Stacia.

Rýchlo sa rozlúčime s Chuckom - on nám zaželá veľa šťastia a my mu sľúbime, že sa vrátime. Potom venujeme posledný pohľad Údoliu Tieňov a vstúpime do tmavej bariéry.