Kniha Osudu

XXIV.

Najprv ju bezmyšlienkovite počúvnem, no potom si spomeniem, vďaka komu som sa dostala tak ďaleko. Rebeli sa spoliehajú, že im pomôžem.

,,Nie," zastavím ju.
,,Ešte nie. Sľúbila som, že im pomôžem."
,,Pomôžeš komu?" Cass nechápavo zdvihne obočie.
,,Postavám... HAPČÍ! ...z Údolia Tieňov." vysvetlím.
,,Na zdravie! Tým môžeš pomôcť jedine po porážke Spisovateľa. O to väčší dôvod nezdržovať sa."
,,Nie, ty to nechápeš," začnem no potom si uvedomím, že s tým druhým má pravdu. ,,Na vysvetľovanie teraz nie je čas. Skrátka, práve riskujú svoj život v súboji s čiernymi agentmi a zdržiavajú ich, len preto, že mi veria. Len vďaka ním som sa dostala až sem."
Cass sa zamračí, akokeby sa jej na tom niečo nepozdávalo, no potom sa rozhodne.
,,Fajn. Aký máš plán?"
Vysvetlím jej, že rebeli nemôžu prejsť cez druhú vrstvu bariéry a že potrebujem nájsť spôsob, ako druhú vrstvu vypnúť.

,,To sa nedá." zhodnotí môj plán Cass.
,,Tak čo mám robiť?"
,,Možno by sme im mohli pomôcť tak, ako som pomohla ja tebe." navrhne Cass.
,,Takže to ty si ma potiahla cez bariéru? Ako..."
,,Ostaň tu a svieť agentom na cestu. Ja po nich zájdem." preruší ma a skôr ako stihnem namietať, strčí mi do rúk baterku a ponorí sa do tmavej druhej vrstvy bariéry.

Svieť agentom na cestu? Zmysel tohto mi asi uniká, no aj tak namierim svetlo z baterky priamo do tej tmy. Okolo svetelného lúča sa už zachvíľu začnú zbiehať agenti. Som nimi taká zaujatá, že si skoro ani nevšimnem Cass zakrádajúcu sa v šere okolo nich. Jej špinavá biela košeľa svieti asi tak ako vybitá baterka, čiže ju agenti ignorujú.

Vzápätí mi to docvakne. Vlastne si uvedomím, že som to už nejaký čas podvedome tušila. Viem, prečo sa nikdy žiadna postava nedostala z Údolia Tieňov. Čierni agenti nevidia nás. Orientujú sa podľa bielej farby, ktorá v tme prenikavo žiari. Keďže všetky postavy sa v Údolí Tieňov objavili ako žiariví bieli duchovia, nemali to ako zistiť. Pousmejem sa, keď v diaľke uvidím štyroch agentov obkľučujúcich moju stratenú bielu plachtu. Zrejme sa snažia pochopiť, prečo pred nimi tá žiarivá kôpka neuteká.
Pohýbem baterkou sprava doľava a agenti stále behajú za lúčom svetla ako také stádo hrajúcich sa mačiek.

Netrvá to dlho a už zachvíľu sa ďaleko v tme objaví slabý náznak svetla. Čím sú bližšie, tým ich viem lepšie rozoznať, ale už nie sú tak žiariví, ako keď som ich videla pred chvíľou. Keď sa priblížia na úroveň čiernych agentov, spomalia. Všimnem si, že sú celí od blata a to čiastočne blokuje ich svietivosť. Posvietim baterkou čo najďalej od nich, čím aspoň čiastočne odlákam pozornosť agentov. Kývnem rukou rebelom a naznačím niečo ako poďte, rýchlo!
Rebeli sa rozbehnú. A mne sa v tom najhoršom momente vybije baterka.

Agenti neváhajú ani chvíľu. Okamžite sa vrhnú na rebelov. A nech sa snažím ako chcem, hrkám s baterkou, trieskam si s ňou o dlaň, nerozsvieti sa. Je totálne vybitá.
V ďalšom momente ledva odolám pokušeniu vybehnúť za nimi, lenže potom by sme sa nezachránili nikto. Bez mojej pomoci sa do levelu dva nedostanú. A tak sa môžem len bezmocne prizerať a dúfať, že to zvládnu.
,,Poďte!" kričím na nich, ako keby som bola na pretekoch a povzbudzovala svojich favoritov. Keď pribehnú bližšie, zmrazí ma, keď si všimnem, že nie sú všetci. Niekto chýba. Will. Nemala som veľa času spoznať ho, ale aj tak mi to nie je ľahostajné. Keby som sa nezdržovala s pumami, mohol tu ešte byť. Uteším sa faktom, že to nie je celkom koniec. Len sa vrátil do údolia tieňov. Bez nás sa už síce von nedostane, ale aspoň tam Chuck nebude sám. Nakoniec sa donútim myslieť na prítomnosť.

Vpredu beží Stacia a hneď za ňou Edmund. Keď pribehnú až ku mne, natiahnem ruky cez bariéru a potiahnem ich na druhú stranu.
,,Musíte mi pomôcť!" zakričím na nich.
Edmund sa okamžite postaví vedľa mňa a pomáha ostatným. Stacia zvýskne a keď sa za ňou obrátim, zistím, že pumám prišli posily. Stacia vytasí Carin revolver, ale namiesto toho, aby útočiace pumy zastrelila, trieska ich s ním ako s nejakým kyjakom. Asi jej došli náboje. A vlastne - asi by to ani nefungovalo.
Zatiaľ, čo ja zas rozmýšľam nad blbosťami, Edmund stihne už skoro všetkých dostať do levelu dva. Posledné dve bežia Cara a Tris.
,,Hej, Ed! Nemáš ešte tú baterku?" zakričí za ním Henrietta. Edmund podá ruku Care a potiahne ju cez bariéru.
,,Pomôž Tris," povie jej a rozbehne sa na pomoc Henriette a ostatným. Cara sa otočí a uškrnie sa na Tris. Tris sa na tvári objaví naliehavý výraz, agenti sú len na pár krokov od nej. Na chvíľu ma prepadne pocit, že ju tam Cara nechá, potom však Cara natiahie ruky cez bariéru a mne odľahne. Chystám sa ísť na pomoc ostatným v boji proti pumám, keď okamžite začujem tlmený Trisin výkrik. Otočím sa za ním, ale jediný koho vidím je Cara. Medzi agentmi za bariérou sa mihne slabá žiara bieleho svetla a odletí smerom naspäť k Údoliu.
,,Čo sa stalo?" nechápavo zakričím na Caru, ,,Kde je Tris?"
,,Dostali ju agenti." odpovie ,,Nestihla som to."
Nedostanem ani chvíľu čas na spracovanie, čia to je vina, pretože vzápätí na Caru zboka skočí puma a zvalí ju do prachu.
,,Cara!" vykríknem a obzerám sa hľadajúc niečo, čo by nám mohlo pomôcť. Nakoniec zodvihnem jednu polovičku mojej zlomenej palice.
No super, Sophia! S týmto môžeš akurát tak hádzať pume aport... Napriek tomu sa zaženiem a šmarím ju pume do hlavy. Puma sa obzrie za svojím útočníkom a ten krátky okamih Cara využije. Predvedie bezchybný kotúľ vzad, pričom kopne pumu zdola do brady. Akonáhle sa Cara postaví a zaujme bojový postoj, viem, že to zvládne.
,,Pozor!" vykríkne zrazu niekto tesne vedľa mňa a ja sa inštinktívne skrčím k zemi. Presne ako predpokladám, ponad mňa preletí tmavé telo pumy a pristane v prachu na druhej strane.
,,Nemáme čas sa zdržiavať!" zakričí na všetkých Cass.
,,Pumy budú stále prichádzať a jednou baterkou ich všetky nezastavíme. Brána tretieho levelu sa večer o desiatej zatvorí. Máme sotva hodinu času."
,,Tak to vyriešime jednoducho," poznamená Vasilisa. Pozriem sa na ňu akurát v momente keď mávne svojou dýkou a vykríkne ,,STOP!"
Všetky pumy sa v okamihu prestanú hýbať, akokeby sme celý čas hrali tú detskú hru "sochy" a práve prestala hrať hudba.
,,Wow! Tak toto už je niečo!" poznamená Henrietta.
,,Je to bezpečné?" spýtam sa obzerajúc si pumu zastavenú vo vzduchu tesne vedľa mňa. Má vycerené zuby a jej laby sú len kúsok od môjho hrdla. Keby to Vasilisa nespravila tak rýchlo, mohlo byť už po mne. Rýchlo odstúpim.
,,Tak šup - šup. Poďte za mnou," vyzve nás Cass a rozbehne sa preč. Rýchlo zdvihnem zo zeme svoju vybitú baterku a obidva kúsky bojovej palice, poslednýkrát si kýchnem (teda pevne dúfam, že posledný) a rozbehnem sa za ostatnými.