Kniha Osudu

IV.

Nakoniec zastavím skôr, ako som mala pôvodne v pláne a to, čo ma prinúti zastaviť je ostrá bolesť v členku. Asi som si ho vyvrtla, keď som sa potkla o tú bedňu so šiškami. A stopár s modrinou pod okom ma dnes už po tretíkrát dobieha. Opriem sa rukou o kmeň stromu a využívam úbohé tri sekundy na načerpanie nových síl. Nemám na výber. Musím sa mu postaviť.

Zatnem päste a zhlboka sa nadýchnem. Zdvihnem zo zeme odlomený konár zo stromu, opriem sa oňho a prenesiem váhu na neboľavú nohu. Asi vyzerám ako nejaká stará babička s barlou no teraz mi to je fuk. Každopádne sa tak aj cítim.

Stopár sa nad mojou vytrvalosťou len uškrnie a švihne päsťou smerom k môjmu lícu. Vidím jeho ruku ako sa veľkou rýchlosťou približuje. Je stále bližšie a bližšie a ja v tom momente prídem na to, čo treba spraviť. Už neustúpim.

Zdvihnem voľnú ruku, švihnem ňou a v poslednej chvíli odrazím stopárov úder. V jeho očiach vidím krátky záblesk prekvapenia, no vzápätí ho nahradí znovu ten známy arogantný úškrn. Začne sa boj.

Odrážam stopárove útoky jeden za druhým, pričom sa stále opieram o hrubý konár v pravej ruke. Zohnem sa, odrazím útok, podskočím na zdravej nohe a švihnem konárom. Postupne získavam odvahu a ako-takú zručnosť. Nasledujú ďalšie stopárove útoky, ďalšie vyhýbanie sa, ďalšie blokovanie a znovu ďalšie útoky.

No akokoľvek sa snažím, podstata boja mi je zrejme stále nejasná, pretože stopár má stále prevahu. Odrazí každý môj útok a keď sa mi ho zázračne podarí zasiahnuť, ako keby som sa ho ani nedotkla. Žiaden náznak bolesti ani prekvapenia. Iba ten jeho večný úškrn. Začína mi to liezť na nervy.

Cass so stopárkou bojujú hneď vedľa a nech sa snažím ako snažím, neviem odkukať žiadnu možnosť útoku, ktorým by som stopára mohla poraziť.

Zrazu stopár nepredvídateľne švihne päsťou smerom k môjmu lícu a kým sa spamätám a odblokujem ho, kopne mi do podopieracieho konára, ktorý sa hneď rozlomí na dve časti. Vrchnú časť konára vykopne do vzduchu a kým sa ja snažím nájsť rovnováhu, prešmykne sa okolo mňa, pravou rukou ma chytí tak, že mi zabráni akýkoľvek pokus o pohyb a zozadu ma podoprie. Ľavú ruku zdvihne nad seba, chytí do nej odlomený kúsok konára a pritisne mi ho ku krku.

,,Po piaty raz a naposledy!" zreve na mňa až sa myknem. ,,Kde je kľúč!?"

Cass a stopárka v okamihu prestanú bojovať a obrátia svoju pozornosť na nás. Neunikne mi úškrn na stopárkinej tvári.

,,J...ja ho nemám!" zúfalo vykríknem a pozriem na Cass. Namiesto sklamania, ktoré som očakávala však vidím v jej očiach pokoj.
,,Nevrav, tak kde je?!" zvrieskne spoza mňa stopár a pritisne mi konár tesnejšie ku krku.
,,Kde by bol? Ja ho mám." odvetí Cass s úsmevom a ukáže kľúč v ruke.

Vyvalím oči. Kedy? A ako? Obaja stopári sa na ňu hneď vrhnú. Mňa stopár prestane podopierať a dobre, že nespadnem.

Túžim ísť Cass pomôcť, lenže bolesť v členku je neznesiteľná. Pomaly odkrivkávam k prístrešku a hľadám nejakú palicu, o ktorú sa môžem oprieť. Kedy? A ako? Ako ho Cass získala? Na rozmýšľanie teraz nie je čas.

Za mnou Cass bojuje so stopármi a musím uznať, že je v tom skvelá. Napriek tomu, že sú na ňu dvaja, stále má prevahu. Stopárka útočí z jednej strany a stopár z druhej. Cass medzi nimi odráža útoky jedna radosť, akoby boj bol iba hra.

Tu si všimnem ako sa stopári na seba uškrnú. Chystajú niečo nepredvídateľné. Cass si to však nevšíma. Mám z toho zlý pocit. Musím ísť Cass na pomoc. Musím niečo podniknúť.

Stopár zamestnáva Cass útokmi, zatiaľ čo stopárka si od bolesti zviera ruku po údere do zápästia. Nie. Na jej tvári sa mihne úškrn. Ona je v poriadku. Len to predstiera.

Najrýchlejšie ako to len s vytknutým členkom ide bežím Cass na pomoc. V ruke zvieram palicu. Už sa nepodopieram. Nie je na to čas. Zabúdam na bolesť. Zabúdam na všetko okolo seba. Jediné, na čo sa sústredím je stopárka.

Cass zdoláva stopára a teraz naňho mieri svojou palicou. Stopárka zdvíha svoju palicu nad hlavu, prikradne sa ku Cass zozadu, zaženie sa... Bum! Ozve sa tupý úder.

Stihla som to. Zasiahla som stopárkinu palicu práve vo chvíli, keď sa chystala zaútočiť na Cass. Palica stopárke vyletela z rúk.

Cass sa rýchlo obráti a namieri druhý koniec palice na stopárku. Teraz stojí medzi dvoma stopármi a palicu drží uprostred. Jedným koncom mieri na stopára, druhým na stopárku.

,,Dik," povie a s úsmevom sa na mňa pozrie. Opriem sa o palicu, zhlboka vydýchnem a úsmev jej opätujem.