Kniha Osudu

XVII.

»∞«
Iba vopred upozorňujem, že v ďalších pár kapitolách môžu byť spoilery ohľadom niektorých YA kníh. Len to som chcela. Užite si to :D

»∞«

,,Bariéra je stavaná tak, aby knižné postavy neprenikli z Údolia von a zároveň aby ľudia zvonku neprenikli dnu." vysvetľuje Will. Zišli sme sa v malej chatke, podobnej ako tá Chuckova až na to, že tu je len jedna posteľ a ako som sa dozvedela od ostatných - nikto tu nebýva. Je postavená pre tých, ktorí sem v najbližšom čase prídu, keď sa zaplnia predošlé štyri chatky. A aj keď Údolie Tieňov nie je skúpe na nováčikov, dovtedy ešte máme kus času.

Je nás tu celkom jedenásť: ja, Scott, Newt, Edmund, Chuck a Will a následne tri dievčatá a dvaja chalani, ktorých ešte len spoznávam:
Vasilisa - milé dievča s vlasmi zapletenými do dvoch dlhých vrkočov a magickými schopnosťami.
Stacia - tipujem asi tak sedemnásťročná baba, vlasy na hladko zapletené do kratšieho vrkoča, s trúfalým a odhodlaným pohľadom.
Tris - vlasy ostrihané na chlapca, úzka tvár a veľké oči plné odvahy.
Finnick - jednoznačne najstarší z nás všetkých (asi devätnásť?). Ten typ človeka, čo v skupine udržiava dobrú náladu.
A Jaris - ten pochádza z Vasilisinho knižného sveta, je tichý, akokeby skrýval veľa tajomstiev a nerád sa s nimi delil s ostatnými.

,,Len čo cez bariéru prejdeme, musíme byť v pohotovosti - s najväčšou pravdepodobnosťou sa do nás pustia čierni agenti," pokračuje Will.
,,Aká je pravdepodobnosť, že sa do nás nepustia?" spýtam sa.
,,Taká pravdepodobnosť nie je." odvetí Will.
,,Super. Takže hneď ako prejdeme cez bariéru, očakávame ich privítanie. To už vieme. Čo ďalej?" opýta sa Stacia.
,,Ako ich chcete poraziť?" spýta sa Chuck.
,,Dôvtipom." odvetí Newt.
,,Mohol by som ich začasovať." navrhne Jaris.
,,Všetkých sám nezvládneš." namietne Vasilisa,
,,A ja strelu nemám." dodá smutne.

,,Stále sme tu aj my ostatní," ozve sa Edmund.
,,Nejde každý sám za seba. Bojujeme ako tím." prikývne Newt, zatiaľ čo Edmund sa zhostí úlohy "vyzbrojovača".
,,Takže Finnick má trojzubec. Will, Newt a Stacia pištole. Scott svoje presviedčacie schopnosti, ktoré snáď budú fungovať. Ak nie, ... to preberieme potom. Mne zoženieme meč a Tris nejaké vrhacie nože. Sophia?" otočí sa ku mne.
,,Mám palicu," odvetím.
,,To ti asi nepomôže," Edmund sa zamračí.
,,Budeš prekvapený." odvetím s úškrnom.

Nič nie je nad výcvik, čo mi dala Cass... A navyše trvalo by dni, kým by som sa naučila používať inú zbraň a toľko času nazvyš nemám.
Edmund len pokrčí plecami a spýta sa Willa:
,,Fajn, dajme tomu, že sa dostaneme cez agentov. Čo potom? Ako prekonáme stenu?"
,,Na to potrebujeme ju," odvetí Will a kývne hlavou smerom na mňa.
Všetci sa na mňa otočia a ja som zrazu celá nesvoja z toho, že sa odo mňa očakáva niečo veľké.
,,Cez stenu sa knižné postavy nedostanú von a ľudia dnu. No nikto nespomínal, že to tak funguje aj naopak." vyhlási Will víťazoslávne.
,,Takže ty predpokladáš, že keď sa ľudia nedostanú cez stenu dnu, dostanú sa cez ňu von? Kde to má zmysel, človeče?!" spýta sa Finnick.
,,Vtip je v tom, že načo by sa Spisovateľ trápil s vytváraním nepriechodnej steny pre ľudí zvnútra, keď sa dnu žiadni nedostanú," pochopí Stacia. Will s úsmevom prikývne.

,,Ste čudní obaja," zhodnotí Edmund, ,,Viete to? Dosť sa k sebe hodíte."
,,Pretože vieme to, čo vy nie: uvažovať logicky," uštipačne poznamená Stacia.
,,Niekto musí mať aj hlavu plnú čľupov." pridá sa do debaty Chuck sediaci na širokej okennej parapete.
,,Tým myslíš seba?" nedá sa Stacia.
,,Nepopieram, čo je pravda. Ale keď neviem myslieť logicky, viem aspoň, čo sa oko mňa deje." Na chvíľu sa zahľadí von oknom.
,,Napríklad, že teraz sa sem blíži skupina postáv na čele s Catom a Carou," dodá, už nie s tým spokojným výrazom.
,,Dočerta!" zahreší Newt.
Vzápätí sa na chatke rozletia dvere a dnu napochoduje Cato a to protivné osemnásťročné dievča zo základne.

,,Takže toto sú naši rebeli v plnom počte? Musím povedať, že som vás čakala viac," neodpustí si Cara. Skupinka postáv nás obkľúči.
,,Zdanie môže klamať," odsekne Stacia, zatiaľ čo jej dvaja chalani zovrú ruky vzadu a zviažu pevným lanom.
,,Čo s nami hodláte spraviť?" spýta sa Tris. ,,Viete, že sa Spisovateľovi nikdy nepodvolíme."
,,Na to je už aj tak neskoro. Len ma zaujíma prečo? Prečo ste ochotní tak hlúpo vzdorovať, aj keď viete, že nemáte šancu uspieť?" spýta sa nás jeden z Catových spoločníkov.
,,To je skutočnosť, ktorú ty nikdy nemáš šancu pochopiť, Mark." odsekne Vasilisa.
Mark sa zamračí.
,,Všetci sme si tým prešli. Každý jeden z nás vieme, aké to je, pocítiť smrť. A práve preto by sme mali povstať. Práve preto musíme povstať. Bojovať za to, aby ľudia nezomierali rukou niekoho iného." povie Finnick.

Aj keď nás odvádzajú kto-vie-kam, v hlave mi stále rezonujú Finnickove slová. Dodali mi príjemný hrejivý pocit, že aj keď sa práve všetko pokazilo, viem, že v Údolí Tieňov nie som sama. Že rebeli stoja pri mne a sú ochotní podstúpiť riziko pre dobrú vec, ktorá sa ich vôbec netýka.
,,Ale týka, Sophia, len sme sa o tom nezmienili." ozve sa v mojej hlave Scottov hlas. ,,No mala by si to vedieť. Uvedomujeme si, že keď Spisovateľ dostane prístup ku Knihe Osudu a začne písať osud ľudstva, z ľudí sa tiež stanú knižné postavy. Všetci, čo zomrú skončia v Údolí a už teraz sme tu dosť natlačení. Pravdou je, že ti nepomáhame preto, lebo sme dobrí. Robíme to preto, lebo tak zabránime tomu, čo bude v Údolí Tieňov už zachvíľu nevyhnutné. Zabránime tak - ako by to povedal Finnick - ďalším hrám o život.