Kniha Osudu

XXXVI.

,,Pomôžete nám ujsť?" spýtam sa. Tomu len tak neuverím.
,,Prakricky? Hej. Teoreticky? Zostanete stále našimi zajatcami."
Fajn, tomu sa už veriť dá.

,,Čo s ňou?" spýta sa Kyra od dverí a hlavou ukáže na Jade. Jade sa sebaisto usmeje a vyhlási:
,,Viem, o čo vám ide. Chcete mať istotu, že keď donesiete Cass Spisovateľovi, dostanete naspäť stránky života o ktoré ste prišli. Ste ako v takých hrách o život. Prežijú len tí najlepší."
,,Tej krpatej to myslí. Nemôžme ju tu nechať. Prezradila by nás." poznamená Kyra.
,,Ledva chodí. Bude nás len spomaľovať," namietne Jen. Viem, čo znamená tento tón hlasu.
,,Jade ide s nami. Inak nejdem ani ja." vyhlásim.
,,Vôbec nám to neuľahčujete, vieš to? Cass nepôjde, ak nevezmeme teba. Ty nepôjdeš, ak nevezmeme ju," frfle Jen. Otočí sa ku Jade.
,,Aj ty nepôjdeš, pokiaľ nevezmeme niekoho ďalšieho? Presťahujme rovno celú búdu, nie? Podľa mňa, že tak to bude najlepšie. Aspoň už nebude nikto frflať."
,,Nerada ti kazím sťahovacie ilúzie, ale jediný, kto tu frfle si ty. Nepotrebujem nič viac, len svoj batoh s knihami. Zožeňte mi dajakú palicu a nebudem vám na príťaž." obháji sa Jade.
,,Už ste dovyjednávali?" preruší nás Kyra od dverí, ,,Blíži sa k nám pani šéfová. Videla ma."
,,Zamkni nás," povie Jen a pohotovo hodí Kyre kľúče od miestnosti. Kyra okamžite zmení na iný mód.
,,A už by ste sa mohli utíšiť! Za to, že vám sa nechce spať, nemusíte tú možnosť brať ostatným!" okričí nás, potom zabuchne dvere a zamkne.

Jen nám naznačí, aby sme boli ticho. Ochvíľu spoza dverí začujeme Carin hlas: ,,Nejaké problémy?"
,,Tá malá budila vrany hádzaním kameňov. Chcela ma vyprovokovať. Už som to vyriešila," vysvetlí Kyra,
,,Ako sú na tom ostatní?" spýta sa potom.
,,Vzdorujú, ale dlho im to nevydrží. Stále si pamätajú, čo prežili vo svojich knihách." Cara sa nachvíľu odmlčí, potom dodá:
,,Bez obáv, do rána sú všetci na našej strane. A potom sa začne lov na Carinu Williamsovú."
,,Tušíte, kde je? Ako vyzerá?"
,,Zatiaľ nie, ale dlho to neostane tajomstvom. Je dosť možné, že sa to dozvieme od niekoho z obrátených. Alebo nám to povie tá malá divoška s knihami."
...Chvíľková pauza...
,,Čo je?" spýta sa Kyra.
,,No daj mi kľúče, nie? Pôjdem skontrolovať našu tvrdohlavú blondínu."
,,Jasné," povie Kyra úplne pokojne, až ma z toho zamrazí. Čo ak nás tu nechá? Čo ak toto všetko bola len hra stopárov a my sme sa do nej chytili?
Spoza dverí počujem už len jedno zaštrngotanie kľúčmi a potom sa rozhostí ticho. Dokonca aj vrany úplne stíchnu.

Otočím sa na Jena. Ten len pokojne stojí pri dverách, opierajúc sa o stenu.
,,Si si istý, že môžme Kyre veriť?" spýtam sa ho pochybovačne.
,,Bez obáv. Pracujeme spolu odjakživa. Kyre by som zveril aj vlastný život." upokojí ma Jen.
,,To je pravda. Škoda len, že nebola na mieste, keď ti oň naozaj šlo, však?" poznamená Jade. Jen sa silene usmeje.
,,Nikdy mi nepovedala, ako žila po mojej smrti." povie.
,,Viem na čo narážaš, ale nebudem ti nič hovoriť. Je to jej príbeh, nie môj." odvetví Jade.
,,Počkať, ty nepatríš medzi Preživších?" spýtam sa Jena, čím preruším ich neviazanú konverzáciu, ktorej absolútne nerozumiem.
,,Dobrý postreh, Zlodejka. Maj ho častejšie a možno budeš užitočná." poznamená Jen.

Náš rozhovor preruší najprv tiché zabúchanie na dvere. Potom sa ozve Kyrin naliehavý stíšený hlas.
,,Jen, máme problém. Cara má kľúče a na celej chodbe nie je nič, čo by som mohla použiť. Von sa nedostanem bez toho, aby to bolo podozrivé."
A je to tu. Ďalšie problémy. Akokeby sme už aj tak neboli v dosť zlej situácii.
,,Nemôžme tie dvere jednoducho vyraziť? Je nás celkom dosť."  navrhnem.
,,Nikdy sa nám to nepodarí v tichosti. Ak ich vyrazíme, budú o nás vedieť. Potom nám neostane čas ísť po Cass." zavrhne môj nápad Jen.
,,Čo tak vybrať ich z pántov?" spýta sa Jade. Jen len pokrúti hlavou.
,,Neviem, ako sa to robí. A navyše by to nevyšlo, pretože Škriekajúca búda drží pokope vďaka Mariškiným kúzlam s časom. Preto je pevná, napriek tomu, že vyzerá na spadnutie. Nepohneš ňou proti jej vôli. Celý interiér je zastavený v čase."
,,Tak čo urobíme?" spýtam sa zúfalo. Kľúč nemáme. Inak sa otvoriť nedajú. Zostaneme tu uväznení ktovie dokedy a ešte k tomu aj s Jenom.
,,Môžem ísť za Carou a vypýtať od nej kľúče - že sú s vami zas problémy. Je to veľmi podozrivé a riskantné, ale nič lepšie nemáme." navrhne Kyra spoza dverí.
,,Ale máme," povie Jade,
,,Sophie, máš ešte ten falošný kľúč, ktorý ti podstrčili Jen s Kyrou?"
Prehrabnem sa vo vreckách na nohaviciach a vytiahnem ho.
,,Ju je."
,,S ním sa ti dvere nepodarí otvoriť." povie Jen pochybovačne.
,,Myslíš? Tak sleduj."

Jade mi vezme z ruky kľúč a položí ho šikmo na jeden kus odbitej betónovej steny na zemi.
,,Je starý a zhrdzavený, takže by to malo fungovať," poznamená, zdvihne zo zeme ďalší kus steny a zovrie ho v dlani. Potom sa zaženie a z celej sily tresne do spodnej časti kľúča.
S kľúčom sa nič nestane.
Jade venuje pohľad Jenovi.
,,Prosím," povie a podá mu úlomok steny.
,,Buchni tam, kde ja. Máš viac sily. Malo by to fungovať," naviguje ho.
Jen tresne do kľúča až sa betónová troska rozlomí na dve časti. Spodná časť kľúča odletí.
,,To je ono!" poteší sa Jade,
,,Dámy a páni, predstavujem vám najrýchlejšie vyrobený pakľúč na svete," povie a zdvihne zbytok kľúča zo zeme. Teraz vyzerá ako obyčajná malá olovená tyčka s krúžkom na jednom konci.
,,Dajte mi pár sekúnd a dvere budú otvorené." Jade prikríva k dverám a pustí sa do práce.

Tých pár sekúnd sa nakoniec natiahne na dve minúty. Keď Jade dvere konečne otvorí, stojí za nimi Kyra.
,,S tými pár sekundami si sa trochu prepočítala," poznamená.
,,Nesúď ma. Všetko trvá dlhšie, keď to robíš prvýkrát." odsekne Jade.
,,Teraz si hlavne švihnime, skôr ako si to všimnú." povie Kyra a rukou naznačí, aby sme šli za ňou.
,,Nasledujte ma."

Jen sa ponúkne Jade, že ju bude podopierať, no ona odmietne.
,,Hrdinovia sú silní a sebestační," povie.
,,Ako chceš, ale dobre si rozmysli, či nás budeš zdržovať." odvetí Jen, venuje mi krátky pohľad a potichu sa rozbehne za Kyrou. Pozriem sa na Jade ako ledva stojí na nohách s tým vyvrtnutým členkom.
Viem, aké to je. Pamätám si, ako som dopadla ja pri svojom prvom boji s Jenom.
,,Pomôžem ti." poviem rozhodne.
,,Hrdinovia sú silní a sebestační." zopakuje Jade tvrdohlavo.
,,Lenže aj tí najväčší hrdinovia majú v tých najhorších chvíľach dôveru a pomoc svojich priateľov." oponujem jej.
Jade nevyzerá veľmi presvedčene, no nakoniec sa vzdá a prikývne.
Spoločne sa mierne rýchlym tempom dáme do pohybu. Jen a Kyra pred nami kontrolujú chodbu pred nechcenou pozornosťou a my ich nasledujeme.
Ideme po teba, Cass. Pomyslím si, Dokážem napraviť, čo som pokazila.