Kniha Osudu

XXVI.

»∞«

Spisovateľ POV.
V knižnici je tma. Škrtnem zápalkou a hodím ju do najbližšieho lampáša. Chvíľu čakám, kým sa oheň pomocou zápalných šnúr dostane do všetkých lampášov v miestnosti. Asi za pol minúty sa knižnica rozsvieti žiarou teplého svetla. Z najbližšej police vytiahnem dve modré knihy - jednu s názvom Prímerie a druhú bez názvu, v koženom obale s vyrytými iniciálmi C.R. Obidve knihy položím na stôl a usadím sa v pohodlnom točiacom kresle. Otočím sa chrbtom k stolu a ešte raz preletím pohľadom po mojom výtvore.

Moja knižnica je dokonalá. Je to celkom prvá knižnica Živých kníh. Príbehy v nich totiž píšu postavy, ktoré som oživil, nie tým, že by tu sedela armáda postáv a hrala sa na spisovateľov, ale tým, že žijú svoj život tam vonku. A poslúchajú ma na slovo, pretože vedia, čoho všetkého som schopný, keď ich knihy vlastním.

Najprv otvorím Prímerie, na poslednej zapísanej strane a začítam sa. Vety sa pred mojimi očami samé dopisujú...

S Jenom vchádzame do mesta. Ulice sú prázdne. Kľúč máme, ale napriek tomu ma prenasleduje pocit, že Spisovateľ nebude mať perfektnú náladu.

Pousmejem sa. Vždy sa dozviem niečo viac, ako očakávam. Čítam ďalej...

Rozmýšľam nad tým, čo mi povedala Cass - "Stavím sa, že by si tiež rada utiekla od Spisovateľa, len na to nemáš odvahu." - Hlúposť! Keby som chcela utiecť, už dávno by som bola preč.
Prejdeme okolo budovy, ktorá ževraj kedysi slúžila ako obchod s potravinami, no momentálne je v prestavbe. Zabočíme doľava a pred nami sa objaví Spisovateľove sídlo. S Jenom si vymeníme krátky pohľad a kráčame k bráne...

Zatvorím knihu.
,,Frederika!" zavolám.
Spoza dverí sa došuchce malé trolie dievča s rozcuchanými blond vlasmi a veľkým hríbom na chrbte.
,,A...a...áno?" vykokce zo seba.
Občas rozmýšľam, že som ju mal vymyslieť trochu smelšiu. Niekedy mi jej začína byť ľúto... Čo to trepem?! Keby sa ma nebála, už by bola zdrhla!
,,Jen a Kyra sú zachvíľu tu, choď im otvoriť bránu!" poviem.
,,A...ako si želáte," odvetí a chystá sa na odchod.
,,A Frederika," zastavím ju ešte,
,,povedz im, že ich tu očakávam." ,,Dobre," prikývne a odšuchce sa preč.

O chvíľu už predomnou stoja obaja stopári.
,,Kľúč!" rozkážem. Jen podíde dopredu a podá mi ho. Potom cúvne naspäť na Kyrinu úroveň.
,,Viedli ste si dobre," poviem s úsmevom, ,, a aby ste nezabudli, kto má moc nad vašimi životmi, dám vám malú odmenu. Dve stránky života navyše pre každého z vás."
Stopári si vymenia potešené pohľady. Ja zo zásuvky vytiahnem štyri čisté biele hárky papiera, dve položím na Kyrinu modrú knihu a dve na Jenovu červenú. Namočím pero do atramentu a napíšem na vrchné hárky z oboch kôpok Symbol Života. Hárky slabo zažiaria zelenou farbou a hneď na to zmiznú. Otvorím Jenovu knihu na poslednej strane a otočím ju tak, aby na ňu obaja stopári videli. Za poslednou stranou sa objavia ďalšie dve čisté stránky.
,,Ďakujeme," povie Kyra.
,,Ďakujeme, Spisovateľ," povie Jen.
,,A teraz mi dokážte, že viete tie dve stránky života naviac dobre využiť a všetkých zvolajte do haly," prikážem im. Obaja prikývnu a otočia sa na odchod.

Počkám kým zatvoria dvere a potom prídem do rohu knižnice, kde stojí veľká stará truhlica. Pohodím si kľúč v ruke a vsuniem ho do zámku. Potočím.
Zámok potichu cvakne a povolí zovretie. Otvorím truhlicu a vyberiem jej obsah do svetla.
Kniha Osudu.
Veľkosťou je trošku väčšia ako formát A4. Obal je z pevnej kože, zdobený zložitými vzormi, ktoré sú cez seba prepletené ako korene stromu a uprostred tvoria kruh. Všetko je v odtieňoch zelenej a hnedej.
Usmejem sa.

Dohoda splnená. Už len získať heslo.

A teda - nájsť Carinu.

Vrátim sa k stolu, otvorím knihu v koženom obale a začítam sa.