Kniha Osudu

XLIII.

Z obchodu vyjdeme nepozorovane. Damon zabáva predavačku pri pulte rečami typu "odkiaľ máte ten dverový zvonček? Tiež by sa mi jeden zišiel..."
Ja s Freddie sa nenápadne presunieme okolo, kým predavačka niečo vyťahuje z police pod pokladňou. Nevšimne si nás.
Alebo možno dve dievčatá, čo jej zdemolovali obchod a teraz sa nenápadne zakrádajú von nie sú pre ňu nič nové.
Sadneme si k fontáne na námestí a čakáme Damona. Zatiaľ vysvetľujem Freddie svoju situáciu asi tak, že hráme hru. Sme akože agenti na tajnej misii a nikto nás nesmie spoznať. Freddie na to natešene zatlieska rúčkami a povie, že sa zahrá s nami. Neskôr príde Damon s čiernou šiltovkou s logom Marvel a balíčkom cukríkov. Cukríky dá Freddie, šiltovku mne a ja mu vrátim klobúk. Spolu vykročíme smerom k železničnej stanici.

»∞«

Cass POV.
Vlak so škripotom zastaví. Na stanici je rušno. Ľudia s kuframi, taškami a ruksakmi sú všade. Ich rozhovory sa strácajú v mori iných rozhovorov, splývajú dokopy a pomedzi to všetko sa ozýva hlas ženy z rozhlasu.
,,Osobný vlak, železničnej spoločnosti Slovensko, zo smeru Zvolen..."
,,Pripravte sa," upozorní nás Kyra od dverí. Jen aj Jade, ktorá nás presvedčila, že sa cíti lepšie a zvládne chodiť bez pomoci, prikročia ku Kyre a čakajú. Ja stále neprítomne sledujem dianie na stanici cez malé zadné okienko, myšlienkami kdesi v budúcnosti. Hlavou mi rezonujú Jadeine slová: My sme Strážcovia Príbehov. James bude Princezná.
Náš plán má priveľa riskantných častí...

,,Cass," osloví ma Jen.
,,Čo je? Ja som pripravená celý svoj život," odseknem. Potom sa neochotne zdvihnem a prejdem za ostatnými. V momente Kyra zavelí ,,Vzduch čistý!", čo mi príde dosť nanič veta, pretože stanica je plná ľudí. V tejto chvíli to však znamená, že na okolí nie sú nijakí zamestnanci stanice. Jen si povzdychne. No, je mi ľúto, s nami sa nemôžete premiestňovať pod Spisovateľovým krytím. Jade je človek a moju knihu váš Spisovateľko nemá. Čuš, Williamsová, to sa už čoskoro zmení, pripomeniem si.
,,Švihom," ohlási Kyra a zmizne v dverách.
,,Tvárte sa prirodzene," povie Jen a vyjde za ňou.
S Jade si vymeníme veľavravné pohľady. Teraz by sme mohli ujsť. No neurobíme to.

Už viac neutekám, Spisovateľ. Teraz budem lovec ja. A ty si moja korisť.

Jade vyjde z vagóna. Ja hneď za ňou. Jen a Kyra stoja, kde vystúpili a ostražito skenujú okolie. Drgnem Jena lakťom.
,,Uvoľni sa, chlape! Tomuto vravíš prirodzený výraz?"
,,Neprovokuj, Cass," zavrčí, ani sa na mňa nepozrie.
Nasledujeme Kyru rovno cez koľajnice. Jenovo vyhlásenie si vezmem k srdcu a tvárim tak prirodzene, až to vyzerá, že prechod cez koľajnice nie je a nikdy nebol zakázaný. Dúfam, že po dnešnom dni si nás nikto nezapamätá, lebo keď si takto začnú skracovať cestu všetci, nehody typu "zrazený vlakom" sa budú len tak hromadiť.

Na druhej strane koľají vylezieme medzi ľudí. Kráčame smerom k dverám do stanice, keď sa Jade vedľa mňa ozve:
,,Cass, mne sa to nepáči."
,,Ani mne, no taký je náš plán. Iná možnosť nie je," odvetím.
,,Nie, mne sa nepáčia oni," Jade ukáže na chalana v kapucni, sediaceho na lavičke na druhom nástupišti.
,,Scott."
Potom skĺzne pohľadom pred nás a ukáže na dievča s rovnými čiernymi vlasmi, ničím nevyčnievajúce z davu.
,,Macherka."
Nato kývne hlavou ku prázdnemu stĺpu.
,,Halt."
Čudné meno pre stĺp. Halt. Po nemecky to znamená stáť, spomeniem si. Výstižné.
Predtým, ako mi stihne menovať ďalších ľudí, preruším ju.
,,Fajn, ich dvoch chápem, ale načo Spisovateľ potrebuje stĺp?" spýtam sa.
Odpovede sa nedočkám, pretože Kyra sa v momente otočí a objasní nám situáciu.
,,Nie sme sami."
,,To je mi ale novinka," poviem sarkasticky.
,,Dofrasa!" zahreší Jen. Vzápätí Stopári prudko zmenia smer, pričom ma Jen schmatne za ruku, aby som sa mu nestratila v dave. Ja bleskovo chytím za ruku Jade, aby sa ona nestratila mne a tak vytvoríme akéhosi improvizovaného hada.
Predierame sa davom naspäť odkiaľ sme prišli a ja zas pouvažujem nad tým, koľko tu je veľa ľudí. Beriem to ako Spisovateľove dielo, napriek tomu, že neviem, či má za tým prsty. Sophia by vedela, či Banskoštiavnická stanica býva bežne taká preplnená.

Každopádne je fajn mať niekoho, na koho môžete zvaliť príčinu diania všetkých divných vecí. Napríklad aj ten môj dookola opakujúci sa sen ako utekám po lese a všade naokolo sa ozýva Spisovateľov hlas volajúci moje meno. Človek si potom začne myslieť, že mu prepína.

Kyra vedie našu štvoricu rovnobežne s budovou stanice. Tu jej cestu zastane Jase. Otočíme sa teda a kráčame naspäť, no tam stojí čiernovlasá Macherka. Dvere do stanice zas stráži Mariška s povýšeneckým úškrnkom.
Kyra sa zas otočí a tentokrát nás vedie cez koľajnice naspäť na druhé nástupište.
,,Je ich na vás priveľa. Priznaj to, stopárka." ozve sa spoza mňa Jade.
,,Nesnaž sa ma rozptýliť, krpaňa." precedí Kyra pomedzi zuby,
,,Nám vďačíš za to, že si ešte nažive. Iní by sa s tebou nezdržiavali."
,,Za starých čias by ste ušli, tak prečo teraz nie?" dobiedza Jade ďalej, ignorujúc Kyrine výhražné slová.

Blížime sa ku Scottovi sediacemu na lavičke so sklonenou hlavou a kapucňou na hlave. Neviem, čoho všetkého je schopný, preto si radšej strážim myšlienky. Zdvihne hlavu a zadíva sa rovno na mňa. Zo všetkých síl sa snažím myslieť na syrový hamburger s čili omáčkou.
Prečo? Prvá vec, čo mi napadla a nie je to nebezpečná informácia.
,,Pretože keď mám tak či tak zomrieť, neutekám z boja." odpovie Jen Jade.
,,Ja nemám čo stratiť," odpovie Kyra, ,,No Jena neopustím."
Mať takého parťáka na život a na smrť...

Scott sa zdvihne z lavičky a my pokračujeme na ďalšie nástupište. Neunikne mi, že sa vraciame tam, odkiaľ sme prišli - naspäť k nákladnému vlaku. Za nami sa už zhromaždil dosť početný dav Preživších a ráznym krokom sa približujú. Z bokov nás blokujú ďalší. Vidím známe tváre, aj neznáme a až teraz si uvedomujem, že skoro celý dav ľudí, čo tu stál, keď sme prišli - skoro všetci tí ľudia sú fiktívne postavy. Je to Spisovateľova armáda a všetci majú ten istý cieľ - získať mňa.
,,Sú všade." povie Jade úplne zbytočne. Myslím, že nám to je všetkým jasné. V momente ako sa chystáme prejsť na posledné nástupište, ozve sa hlasné zatrúbenie vlaku až si inštinktívne zakryjem uši a na koľaj pred nami sa nahrnie ďalší vlak. Osobný vlak. Jen v poslednej chvíli stiahne Kyru naspäť na perón. Brzdy škrípajú a my štyria stojíme chrbtami k sebe a hľadáme východisko z tejto nezávideniahodnej situácie.

Postup dopredu je nemožný. Ústup vzad je na tom ešte horšie, pretože Spisovateľovi ľudia sú všade. Je ich ako mravcov. Civilisti sú preč. Alebo tu nikdy neboli. Pri Spisovateľovi je všetko možné. Napravo za Scottom sa otvoria dvere vlaku a na nástupište sa nahrnú ďalší - týchto všetkých poznám. Sú to ľudia z Údolia Tieňov, ktorých som pomohla zachrániť. Hlupaňa.
Naľavo nám v ceste stojí len jediný protivník - záhadný stĺp menom Halt. Vyberiem sa tým smerom, lenže Jade ma zastaví.
,,Halt." zopakuje.
,,Áno, on je Halt. Ja som Carina, teší ma." poviem smerom k stĺpu. A potom zhrozene sledujem, ako sa pri stĺpe priam zhmotní akýsi starý šedivý muž v sivozelenom plášti a dvojitoohnutým lukom v ruke.
,,V tom prípade sme našli, koho sme hľadali." povie muž a skôr, ako si to stihnem všimnúť, zrazu má natiahnutý luk a mieri priamo na Jade. Nevystrelí.
,,To je kúzelník?" spýtam sa.
,,Hraničiar," povie Jade akokeby som mala vedieť, čo to znamená.
,,Fajn, je potešujúce, že ma všetci tak veľmi potrebujete, ale ak ublížite Jade, zabijem sa a heslo od Knihy Osudu si vezmem do hrobu." poviem výhražne. Snáď dosť presvedčivo, pretože si tým nie som taká istá.
,,Nikomu sa nič nestane ak sa tí poondení stopári vzdajú." ozve sa z druhej strany Newt.
,,Trhni si!" odsekne Kyra.
,,Aká je šanca že ich zvládneme?" spýta sa o sekundu na to Jade, bez toho aby sa na ňu otočila.
,,Taká šanca neexistuje." odpovie Jade bez rozmýšľania.

,,Tak si ju vytvoríme," rozhodne Jen. ,,Myslite na to, že aj keď ich proti nám stojí veľa, každý v skutočnosti hrá sám za seba."

,,Carina je naša!" vyhlási Jen tak, aby ho všetci počuli.
,,My sme ju našli. My sme ju chytili. A my ju aj postavíme pred Spisovateľa!"

Vzápätí stanicu pohltí bojový krik a rozpúta sa bitka. Haha... Bitka o mňa.