Kniha Osudu

III.

Kde je kľúč? V panike sa zohnem k zemi a prehľadávam každý milimeter. Zrak mi padne na stopára. Ten sa na mňa uškrnie.

Viem čo bude nasledovať. Bežím naspäť k prístrešku, kde som sa predchvíľou prebrala. Cestou pohľadom sledujem zem, či niekde neuvidím ležať kľúč, ale márne. Stopár mi je v pätách a ja netuším ako sa ho striasť.

Keď dobieham k prístrešku, vidím Cass a stopárku v nepretržitom súboji. Obe držia dlhé rovné palice a švihajú s nimi tak rýchlo, že to nestíham sledovať. Sophia, teraz nie je čas robiť komentátora, poviem si v duchu a odtrhnem od nich zrak.

Pozriem sa pred seba a skoro nabúram do drevenej tyče, ktorá podopiera prístrešok. Ledva sa uhnem, no nohou zavadím o niečo na zemi a v okamihu som na zemi. Stopár je bleskovo pri mne.

,,Daj mi kľúč!" zreve na mňa a hoci som na to bola pripravená, až som podskočila od ľaku.
Očami pátram po zemi a zisťujem, že to, o čo som sa potkla bol veľký košík so šiškami, ktoré sú teraz rozsypané po celej zemi.
,,Nikdy ti ho nedám a ty to vieš!" odvrknem, schytím najbližšiu šišku a hodím ju priamo do stopára. Netrafím sa a stopár sa nad mojim pokusom uštipačne zasmeje.

,,Šiškami ma neporazíš, zlodej..." nedopovie, lebo znovu hodím šišku a tentokrát trafím cieľ - stopárovi rovno do hlavy. Vyzerá byť poriadne naštvaný. Prekríži ruky na prsiach a vyzývavým tónom povie:
,,Bojuj, ak to dokážeš!" No mne sa to nepozdáva. Hodím doňho ďalšiu šišku.
,,Uhni sa, ak to dokážeš!" zakričím naňho s úsmevom.
,,Nemám čas na hry!" zavrčí stopár a šišku bez akéhokoľvek náznaku ťažkostí chytí do ruky a rozpučí v dlani. Zacítim strach.

Cúvam po zemi ďalej od stopára, no nezájdem ďaleko a chrbtom do niečoho nabúram. Otáčam sa a s hrôzou zisťujem, že som v pasci. Za mnou rastú tesne pri sebe tri stromy s hrubými kmeňmi, ktoré tvoria improvizovanú stenu prístrešku. Preniknúť pomedzi nich je nemožné.

Podľa zvukov, ktoré počujem spoza kmeňovej steny odhadujem, že za ňou sú Cass so stopárkou.
,,Len poď, Cass! Do toho!" povzbudzuje ju stopárka s iróniou v hlase.
,,Uvidíme, či ma budeš povzbudzovať aj keď ťa porazím!" oplatí jej to Cass.
,,Keď zabiješ ty mňa, pôjdem do Údolia Tieňov, ale keď zabijem ja teba, nepojdeš nikam. Skončíš, Williamsová!"
,,To je iba detail."
Nemám čas ich sledovať.

Nazbieram odvahu, zatnem päste postavím sa stopárovi zoči-voči a zopakujem jeho slová, v snahe zakryť všetok môj strach a pochybnosti:
,,Bojuj, ak to dokážeš." podľa stopárovho úškrnu usudzujem, že to neznelo veľmi presvedčivo, ale na tom nezáleží. Teraz sa musím sústrediť aby som tento boj neprehrala ešte skôr, ako sa začne.

Stopár zaútočí prvý. Bleskovo sa uhnem jeho ruke, no vzápätí ma druhou rukou trafí do hlavy a mne sa vráti bolesť z chvíle, keď som sa tu pred pár minútami prebrala. Vykríknem ale druhá rana do nohy ma hneď umlčí. Podlomia sa mi kolená a spadnem, pričom sa lakťom tresnem do kmeňa za mnou. Do ruky mi vystrelí prudká bolesť.

Jediné, na čo sa zmôžem je zúfalý výkrik:
,,Pomóc!"
,,Nikto ťa nezachráni!" odsekne stopár a vystrie dlaň smerom ku mne.
,,Navaľ kľúč a nechám ťa!"

Zamračím sa. Stopár nevie o tom, že kľúč nemám. To môže byť moja výhoda. Len sa musím dostať zo stopárovho obkľúčenia. Ale ako?
Pomaly sa staviam na nohy a snažím sa zakryť strach.

,,K zemi!" ozve sa zrazu spoza kmeňovej steny a ja podľa hlasu spoznávam Cass. Rýchlo sa zohnem naspäť a ponad hlavu mi prefrčí dlhá palica. Zasiahne stopára do hlavy a vzápätí mizne v štrbine medzi hrubými kmeňmi.

,,Len malý náskok." ozve sa spoza steny.
,,Ďakujem!" zakričím Cass naspäť.

Preskočím stopára na zemi a utekám od neho preč. Viem, že boju sa nevyhnem, ale aspoň získam čas na rozmyslenie, čo bude potom.

Bežím. Netuším kam a netuším ako dlho to ešte vydržím. Jediné čo viem je, že sa musím dostať čo najďalej.