Vojačka 2

XV.

,,Môžem sa ťa niečo opýtať?" dobehla som Yezriela. Bol ďaleko v predu a dokonca Alessandro bol vzadu.
Asi prvýkrát čo sa rozdelili odkedy sa stretli.
,,Pýtaj sa." usmial sa.
,,Ako... čo to bola za vojna a ako uniesli Alessandra?"
,,Je to nadlho." vydýchol.
,,Ja mám čas. Ale ak sa o tom nechceš..." zavrtela som hlavou. Zase sa usmial, no akoby nasilu.
,,Tá vojna trvala, chválabohom, len sedem mesiacov. Nikto nevedel, že bude."
,,Ako sa začala?"
,,Predtým sme žili v miery. Ľudia a my. Tvorili sa rodiny. Lenže, podľa tých všetkých legiend ktoré sa vtedy spísali sa hovorí, že sa spojilo niekoľko Wyrenov a vyzabíjali celú dedinu niekde... na Západe sa mi zdá. Potom sa niečo také zopakovalo aj na Východe, ale v oveľa väčšom počte. Nevedeli sme o tom ešte aj mesiac po začatí vojny. Ľudia prišli sem, roztrúsili sa všade a začali s vyvražďovaním bezbranných. Chytili sme ich a oni sa tvárili, že za to nemôžu. Nejaký človek, ktorý ušiel napísal list do ich kráľovstva, že sme ich uniesli, aby sme ich mohli mučiť. Králi tomu uverili a o niekoľko mesiacov sme zaznamenali zhustené pohyby na hraniciach. Bola to armáda. Zo všetkých štyroch kráľovstiev. Ani neviem ako, no podarilo sa nám poskladať armádu zo stotisíc vojakov. Nechceli sme proti ním bojovať, no nemali sme na výber."
,,Koľko mali oni vojakov?"
,,Päťdesiattisíc. Niektorý z ich légií boli odvážny a napadli hrad, zabili sme ich, ale niekoľko sa zamaskovalo do brnení našich a tak zakryli svoj pach a dostali sa do tajných chodieb." kývol dozadu na Alessandra.
,,Vojna skončila a my sme rátali škody. Zvalili sme mosty ktoré spájali naše kontinenty a pomocou mágie sme náš kontinent vzdialili od vášho. Matka, kráľovná, nám povedala, že ho uniesli. Bolo to niekoľko dní po ukončení. Mal som chuť zvaliť celý hrad. Odvtedy našu matku nemám rád. Nedokázala ho poriadne skryť a tak to dopadlo. Chodil som vtedy ako bez duše a tých, čo sme zajali, som zabíjal vlastnými rukami, pomaly. Najhoršie bolo, že tie svine vypustili Marthaugfov."
,,Kto to je?"
,,Ďalšie svine. Sú dole na cípe. Neďaleko Yelle. Je tam postavený Múr, aby neprešli sem. Chytali sme ich päť rokov, pokým sme ich znova tam zatvorili."
,,Ako sa im podarilo vypustiť ich?"
,,Ukradli kľúč, ktorý je v chodbe pod hradom. Je to najstráženejšie miesto."

Asi nie.

,,Ako vyzerajú?"
,,Sú to Wyreni, akurát nás stvorila Aratha, naša Matka a ich Dvorah. Každý a jeden má buď čierne alebo červené vlasy. Maju svojho kráľa, svoje potvory a tak. Kašleme na nich."
,,Prečo ich tak nemáte radi?"
,,Mala by si rada niekoho, kto vyvraždil, dalo by sa povedať že bezdôvodne, osem sídiel kňažiek aj s nimi a dva kráľovské sídla? A to len preto, lebo sme my nechceli pripustiť, že nás stvoril Dvorah." zamrmlal.
,,Uhm," prikývla som chápavo.
,,Dávno pradávno, ešte som vtedy nežil, bola nejaká vojna. Ľudia bojovali s nami, a tak sme ich porazili a zavreli tam. A potom ich zase ľudia vypustili."
,,Uhm." zase som prikývla.
,,Teraz je kľud, ale ako vidím, niekto sa zase hral s kúzlami."
,,Neprejdú cez ten Múr?"
,,Nie. Nevýjdu po ňom a aj keď hej, tak magický múr ide až do nebies. Vkročiť tam môžeš, ale môžeš tam rovno aj ostať." mykol plecami. Na chvíľu som sa zamyslela.
,,Prečo... prečo ste odtiaľto vyhnali kentaurov?" napadlo ma.
,,Lebo boli neschopní."
,,V čom?"
,,Marthaugfovia mali svoje stvorenia, ktoré tu vypustili a kentauri, najlepší lovci ako si hovorili, sa ponúkli, že ich pochytajú bez našej pomoci. Lovili ich storočie a aj tak sa im to nepodarilo. Potom ušli na ľudský kontinent, a tak sme ich poslali tam a povedali, že pokiaľ ich nezabijú, nemajú sa vracať. Sú tam už celé storočia a ako vidím, asi ich nechytili." frkol.
,,Chytili. Pomohli sme im. Hoci už dávno."
,,Vážne?"
,,Áno."
,,Zaujímavé. Ešte nejaké otázky?"
,,Odkiaľ sú tí Duchovia?"
,,Tí, čo idú útočiť?"
,,Áno."
,,Ľudia neprehľadali celý svoj kontinent a ani teraz nevedia, že za tými vašimi horami je krajina. Na Severe. Neviem ako ju voláte."
,,Neprehľadané územia," zašepkala som.
,,Asi hej. A tam sa túla hocičo." mykol plecami.
,,Takže odtiaľ sú?"
,,Pravdepodobne. Tu nič také nie je."
,,Dobre a posledná otázka,"
,,Uhm." zahľadel sa na mňa.
,,Ako to, že bol z Alessandra človek?"
,,Keď sme zistili, že ho uniesli, naša čarodejnica naňho uvalila kúzlo, aby ho nezabili keď dospeje. Bol by z neho Wyren a to kúzlo tomu zabránilo, tak sa stal človekom."
,,Nehľadali ste ho?"
,,Samozrejme. Vždy som sa snažil ho nájsť, ale k Smrteľnému prieplavu dali magickú stenu. Vždy, keď sa jej niekto dotkol - bola tam hlavne kvôli mne - tak ho to omráčilo. Vždy som sa prebudil v hrade. Chodil som tam rok a keď to môjho otca už naozaj hnevalo, nakričal na mňa a poslal ma trénovať do táborov, v ktorých som predtým cvičil."
,,Zakázal ti ho ísť hľadať?"
,,Dalo by sa to tak povedať. Ale povedal mi, že sa po neho pôjde, keď bude mať tridsať. Neviem prečo som nemohol ísť skôr. A teraz je tu a ty si ho priviedla."
,,Tridsať možno preto, že by bol už podľa všetkého kráľ a nikto by mu nestal v ceste."
,,Možno, aj keď sme si nemysleli, že bude práve žiť v hrade." mykol plecami.
,,Ako dlho si bol v tom tábore?"
,,Pätnásť rokov. Nechcel som sa tu vrátiť."
,,Uhm."
,,Niečo ďalšie?" aj cez to všetko sa znovu usmial.
,,Prečo máš tak veľmi rád Alessandra?"
,,Lebo je to môj brat."
,,Povedal si, že potom, ako ho uniesli si bol ako mŕtvy, až tak?"
,,Lebo... keď som bol ja malý... máme sestru, Imonu, tá je vydatá v Kráľovstve Sissov. Je o desať rokov staršia a takisto sa o mňa starala, keďže ma používala namiesto hračiek. Predsa, malé decko, ktoré je a plače je lepšie ako nejaká bábka." zasmial sa.
,,To teda." uchechtla som sa.
,,Starala sa o mňa a keď sa vydávala, povedala mi, aby som sa staral o nášho ďalšieho súrodenca tak isto, ako ona o mňa. Tak som tak robil."
,,Klameš." zamračila som sa. Ani neviem ako ale vykĺzlo to zo mňa.
,,Hm." zavrčal.
,,Prepáč."
,,Nie. Máš pravdu." sklonil hlavu a od prekvapenia som zabudla dýchať.
,,Klameš?"
,,Uhm."
,,Nie, nemusíš mi to hovoriť." ignoroval ma.
,,Mal som syna a manželku." stisol opraty.
,,Nemusí..."
,,Neviem ako, ale jeden Marthaugf sa dostal za hradu a zabil nám syna. Ju zbil. Jeden kopanec a bola by mŕtva."
,,Yezriel, neho..."
,,Hodil ju pred hrad a tam ho chytili. Bolo to ešte pred tou poslednou vojnou. Bola lordova dcéra a mala schopnosti jasnovidky. Povedala mi, keď umierala, že nechce aby sme jej dali život a že mám svojho budúceho súrodenca milovať, ako keby to bol náš syn. Keď nakoniec zomrela, zošalel som. Doslova. Mal som také stavy, že som dokázal rozbiť izbu behom sekundy, nehovorím, aj teraz ma to niekedy chytí."
,,Prečo si niekoho nepožiadal, aby dal život tvojmu synovi?"
,,Nedokážeme zachrániť deti."

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Hore som sa snažila nakresliť mapu. Nie je to síce niečo wow ale dúfam, že sa v tom vyznáte 😂
Budem sa snažiť ešte ju vylepšiť 😄