Vojačka 2

XL.

,,Sadni si." ukázal na prázdnu stoličku.
,,Nie, nezdržím sa dlho. Vedeli ste to?"
,,Čo sme mali vedieť?" opýtal sa.
,,Že som vaša dcéra!" skoro som vyštekla. Pozrel sa na kráľovnú a smutne prikývol.
,,Ako... ako dlho?"
,,Pol roka. Vedeli sme to pol roka."
,,A nič? Ani ste o mňa neprejavili záujem?"
,,Hľadali sme ťa."
,,Vy alebo oni ma hľadali?" kývla som hlavou na vojakov. Sklonil hlavu a položil ruku matke na rameno. Stále plakala.
,,Šestnásť rokov som hľadala svojich rodičov a keď som zistila kto sú, ľutoval som, že som to chcela vedieť. Mysleli ste si, že som to ja aj keď som bola tu ako vojačka?"
,,Podobala si sa na svoju mamu no... nie. Nemyslel som si to. Mysleli sme si, že si mŕtva."
,,Odkiaľ to máte?"
,,Poslali sme posla k babe Železnonechtej."
,,Kde je on?"
,,Umrel niekoľko dní potom. Mal horúčku."

Sophia s babou mi zachránili život.

,,Nezdalo sa mi, že by ste ma hľadali."
,,Naozaj sme ťa hľadali."
,,Načo som tu išla?" otázku som venovala Castianovi. Zavrčal a ruky mi položil na plecia.
,,Kto to je?"
,,Môj priateľ. Och... spomínam si. Hľadáte ma preto, že som vaša dcéra alebo preto, že mám byť len kráľovná?"
,,Aurora..." zašepkala kráľovná.
,,Pre čo?" v očiach ma začali páliť slzy.
,,Pretože si naša dcéra. Jediná dcéra, ktorá má byť kráľovnou."
,,Viete prečo som prišla? Povedať vám, že ja žiadna kráľovná nebudem. Nechcem byť kráľovná a už vôbec nie vaša dcéra." Castian mi stisol plecia.
,,Aurora." vydýchol kráľ. Rýchlo som slzy potlačila.
,,Chcela som len toto."
,,Aurora, viem, že si nemala ľahký osud. Viem, že si vyrastala sama niekde von a musela si sa o seba postarať sama bez akejkoľvek pomoci. Vyrástla z teba bojovníčka akú málokedy svet vidí. Si a budeš naša dcéra, možno ňou byť nechceš, ale si."
,,Zbavte ma toho."
,,Čoho?"
,,Titulu princeznej, mena a všetkého okolo toho."
,,Nechcem."
,,Ale ja chcem!"
,,Neurobím to. Stratili sme ťa a už ťa znovu nestratíme."
,,Sedemnásť rokov si sa nezaujímal či žijem! Mal si ísť, do pekla, za tou babou hneď keď si ma videl! Aj keby si meral cestu zbytočne, no a čo?" kričala som.
,,Umrel by som."
,,Umierala som keď som bola sama. Umierala som, keď ma bičovali. Umierala som deň za dňom. Umierala som v cele po tej bitke, po ktorej ma prijali do vojska. Umierala som keď som išla na Východ pre vaše dobro! Umierala som znova, pretože ma otrávila Čierna orchidea. Umierala som stokrát potom. Aj ja som bola za babou. Dostala som horúčku a nebyť ľudí, ktorých som mala okolo seba, čo si ma našli, som mŕtva. A bola by som rada kebyže umriem. A tebe vadilo ísť kvôli mne za babou? Jedná služba. Jedna malá, posratá služba aby si zistil kto je tvoja dcéra a či vôbec žije. Ale ty si nešiel, pretože by si umrel." slzy mi stekali po lícach a padali na stôl.
,,Aurora..." pošúchal si čelo.
,,Zbav ma toho a nájdite si iného nasledovníka!"
,,Povedal som, že ťa toho nezbavím!" zreval.
,,Nie?" povedala som kľudne.
,,Nie!" buchol päsťou o stôl.
,,Budeš musieť, pretože vaša dcéra umrela. Možno som Aurora len tou poondiatou krvou, ale ináč Aurora nie som."
,,Aurora, prosím." zavzlykala kráľovná.
,,Odchádzam aj keby si mám vybojovať cestu von. A predtým ako odídem... pripravte si armádu, lebo sa blížia boje..."
,,Aké boje?"
,,Ťažké. A poriadne si natrénujete vojakov, pretože už teraz proti nám dvom nemajú šancu."
,,Prečo by nie?" ozval sa jeden poradca.
,,A... áno... ďalšia vec. Myslím, žeby ste v rodine nechceli Wyrena." odhrnula som si vlasy z uší.
,,Čo to má byť?" zamračil sa otec.
,,Zomrela som. Šíp mi prepichol srdce, no princ Wyrenov mi dal život."
,,Tak to aby ti ho dal znovu," povedal.
,,Čo?" zvraštila som tvár.
,,Aurora." Castian mi ešte viac stisol plecia potiahol ma dozadu.
Zrazu tam nebol môj otec ani kráľ. Ale čierna bytosť ktorá zo seba zlupovala kúsky ľudskej kože. Kráľovná skríkla a vojaci ju už ťahali do tajnej chodby.
,,Moja armáda vás prevalcuje." zapišťal otrasný hlas.
,,D-Duch," zašepkala som.
,,Áno som Duch, moja zlatá Aurora. Vďaka tebe, pretože si ma zabila."
,,Henryho otec." vyvalila som oči.
,,Presne tak, ako inak si myslíš, žeby som ovládal Duchov spoza hôr?" zasmial sa.
,,Musíme ho zabiť Castian." zašepkala som.
,,Súhlasím." prikývol.
,,Nikto ma nezabije." pomaly mizol.
,,Mýliš sa."
,,Tie armády čo sú pri prieplave sú nič oproti tomu, čo je už na ceste." vyskočila som na stôl a letela som ním nachystaná ho zabiť jedným švihom.
Za mnou lietali papiere.

Kebyže tak viem, ako ten dym použiť!

Skočila som naňho, no namiesto toho aby som ho trafila, som narazila do kresla a spadla som s ním na zem. Miestnosťou sa ozýval otrasný Duchov smiech, hoci ho už nebolo.
,,Aurora!" postavil ma na nohy Morgan.
,,Ideme preč Castian! Čím skôr pripravíme armádu, tým lepšie." letela som okolo stolu späť k nemu. Z vrecka som švihom vytiahla šatku s kvetom a pritlačila som mu ju tvár. Padol ako drevo.
,,Akú armádu?" opýtal sa Chuck.
,,Veľmi nebezpečnú." chytila som prsteň. Chválabohom fungoval tak, ako mal a okolo rúk sa mi začal motať dym. Tí čo boli bledý, zbledli ešte viac.
,,Kam ideš?" nadvihol obočie Morgan.
,,Som súčasťou wyrenskej armády. Kam asi?"
,,Potrebujeme ťa tu! Ja ťa tu potrebujem!" skríkol.
,,Tam ma potrebujú viac." zmizli sme.

➳➳

Vďaka Olekovi sme sa zjavili hneď pred naším táborom. Yezriel a spol zbledli ako kriedy, keď som spadla na zem a plakala som.
Castian ďalej ležal a ja kľačala vedľa neho.
,,Čo sa stalo?" kľakol si ku mne Alessandro.
,,Majú oveľa väčšiu armádu ako si myslíme. To, čo je pri prieplave, je vraj nič."
,,Ako to vieš?"
,,Henryho otec žije. Je kráľ Duchov. Čo... čo budeme robiť?" utrela som si slzy.
,,Musíme ísť čo najrýchlejšie do Yelle. Ak to je pravda, tak naši vojaci dlho nevydržia. Musíš ponaháňať ľudských kráľov, aby nám dali armády. Si Ohnivý dym. Máš to urobené behom pár minút." hľadel na mňa s prekvapeným pohľadom Yezriel.
,,Tí ľudia nezmôžu nič, Yezriel." preglgla som vzlyk.
,,Viem. Ale pokiaľ ich budú zabíjať, naši vojaci sa pripravia."
,,To nemyslíš vážne!" vyvalila som oči.
,,Neviem, čo iné máme robiť." rozhodil rukami.
,,Máš päťdesiat či koľko rokov. Kto to má vedieť? Ja? On?" ukázala som na Alessandra.
,,Hovorí pravdu. Duchovia zmetú ľudí ako púpavy." prikývol Andrew.
,,Tvoji ľudia sa nestihnú ani pripraviť." doplnil Ress.
,,Pokračujme v ceste, pokiaľ nezapadne slnko. Vyspíme sa a bez ďalších zbytočných zastávok ideme do Yelle." vydýchla som nakoniec.
,,A čo on?" kývol bradou na Castiana Alessandro.
,,Vyložíme ho na koňa a uviažeme."