Vojačka 2

CXXIII.

,,Nemali by sme ísť takto ďaleko," prehovoril jeden z vojakov. V jeho hlase znel ostrý, marthaugfský prízvuk. Ešte ostrejší ako majú princovia a to je už čo povedať.
,,Prečo by nie?" nadvihla som obočie.
,,Sme na wyrenskom území, vaše veličenstvo, nevieme, čo alebo kto tu na nás môže číhať," pokračoval.
,,Ste bojovníci jednej z najlepších armád sveta. Ak tu vybehne nejaký medveď alebo niečo iné, bojovať vieme všetci a keď nie, máte dlovy. A ak tu vyskočí nejaký Wyren presvedčený zabiť nás, som Emersonova žena, zabije ma a Emerson dlhšie na skazu čakať nebude," hovorila som hlasno, aby ma ten niekto, kto by sa tu mohol ukrývať, dobre rozumel. Aj keď tu nikto nebol.
,,A máte čuch, čiže skôr ako na nás niečo zaútočí to budete cítiť," mykla som plecami a pokračovala v ceste.
,,A kam chcete ísť, vaše veličenstvo?" opýtal sa druhý, s trochu slabším prízvukom.
,,Čo najďalej od tábora,"
,,Prečo? Ak sa smiem opýtať," pokračoval. 
,,Pretože mi ten zápach potu, krvi, zurčanie vody a krik a rev z každej strany ide na hlavu. Potrebujem byť chvíľu v tichu. Len ja. V tábore sa nedá rozmýľať, nedá sa spať, nedá sa robiť nič, pri čom by som nebola vyrušovaná,"
,,Viete, že stačí vaše jedno slovo a tábor stíchne tak, akoby ste v ňom ani neboli?"
,,Áno? V tom prípade ďakujem za nápad, v najbližšej dobe to zrealizujem," kývla som bradou.

Len ty pri tom už nebudeš, bohomžiaľ...

➳➳
POHĽAD ALESSANDRA

Otvoril som oči a hneď mi do nich udrela zlato-zelená žiara. Prižmúril som oči a hlavu otočil na bok, aby som sa lepšie zorientoval.
Všade, po celých stenách, lietali zlaté blesky.
No len čo som začal prevracať hlavu, z krku mi vystrelil kŕč. Zasyčal som od bolesti a hneď som začal zdvíhať ruku, aby som si ju priložil na krk, no len čo som ňou pohol, z bicepsu mi vystrelil ďalší.
,,Do pekla," zasyčal som pošepky a pomaly vrátil hlavu späť do roviny. Pomaly som začal zdvíhať ľavú ruku.
Už som ju mal pomaly skoro vystretú pred sebou a stále nič. Vydýchol som a pomaly ju položil späť.
Poriadne som sa nadýchol, aby som zistil, či tu so mnou niekto je alebo či je aspoň niekto v mojej blízkosti. No nič, ani len slabý závan pachu niektorého z jazdcov.
Posunul som nohu na kraj postele, no žiaden kraj som nenašiel.
Zamračil som sa, opatrne skrčil ruky a z lakťov som sa začal zdvíhať.
,,Nie, nie, nie," zašepkal som a späť si ľahol, keď mi sval po svale, celý chrbát, začal pohlcovať kŕč. Zaťal som zuby a ruky v päste.
,,Mal si prestať," ozval sa odniekiaľ hrubý hlas.
,,Nevedel som ako,"
,,Povedal som ti ako,"
,,Snažil som sa, no nevedel som to zastaviť,"
,,Aspoň sa pozri, čo si urobil,"
,,Rád by som, no neviem sa postaviť," povedal som.
,,Myslím, že na to, aby si otvoril oči, nemusíš stáť," povedal Olek. Vzdychol som si.
,,Čo to je?" opýtal som sa bez toho, aby som otvoril oči.
,,Tvoja moc. Pohltila moje steny a vyhodila ma z miestnosti skôr, ako som sa stihol spamätať."
,,Čo?"
,,Teraz ju budeš musieť zastaviť tak či tak, ináč sa nedostaneš z miestnosti,"
,,Koľko som bol vedľa?"
,,Neviem, som v podzemí, nesledujem dni," povedal.
Vzdychol som si a pomaly som sa aj cez kŕče začal zdvíhať, až som sa pomaly dostal na kolená.
Ľavú nohu som vytiahol spod seba a keď som sa do nej oprel, aby som sa zdvihol, celé stehno mi pohltil kŕč.
,,Nie sú to kŕče také, ale si myslíš,"
,,A čo to teda je?" opýtal som sa chrbtom k nemu.
,,Vypustil si svoju moc do celého svojho tela. Buď sa s ňou naučíš pracovať alebo ti bude naschvál vystreľovať do svalov a zasekávať ich. Mágia je život sám o sebe. Dlho si ju držal pod zámkom,"
,,A keď to nezvládnem?"
,,Vieš o tom, že aj srdce je sval?" opýtal sa. Stíchol som. Veľmi dobre som vedel, čo tým chcel povedať. Buď sa to naučím ovládať alebo ma to skôr či neskôr zabije.
Prikývol som a zahľadel sa do zeme. Aj cez kŕč som sa vytlačil na nohy.
Celá miestnosť žiarila. Cítil som, ako sa zvyšok mágie v mojom vnútri pýta von. Ako prosí, aby som ju pustil za časťou, ktorá tu tancuje okolo mňa.
,,Čo mám robiť?"
,,Dostať ju z mojich stien preč. Tvoja sila sa spojila s mojou. Ja nemôžem vojsť dnu, lebo ma tam nepustí tvoja stena a ty nemôžeš vyjsť, lebo tvoju stenu drží moja. A svoju stenu odvolať nemôžem, lebo tvoja mágia nepustí moju. Nechce ju pustiť,"
,,Ako to mám spraviť?"
,,Volaj ju k sebe. Sľúb jej niečo, čo pre ňu bude dostatočné, aby sa do teba vrátila. Viac ti nepomôžem, lebo ti pomôcť s jej privolaním neviem. Máš inú mágiu ako ja a ja som mal výcvik príliš dávno. S jej vyvolaním ti pomôcť viem, no ak ju vypustíš, musí prísť sám na to, ako ju privoláš späť do seba,"
,,Ďakujem," prikývol som slabo.
,,A sprav to najskôr, inak ťa nezabije ona, ale hlad," povedal len a vykročil preč.
,,Olek?" zavolal som za ním potichu. Jeho tiché kroky zastali.
,,Vravel si pravdu?"
,,Vždy hovorím pravdu," povedal len a zase vykročil.
,,Aj s tým, že ma miluje? Alebo to bolo len... tak?"
,,Vždy hovorím pravdu," zopakoval.
,,Vravela ti to?"
,,Som jej brat, sme prepojení. Ona má moju silu a ja mám jej. Viem o nej."
,,A je v poriadku? Čo... vieš čo robí?"
,,Bojuje o naše životy,"
,,Ale je v poriadku, nie?" pomaly som sa naňho otočil.
Znovu stál vo dverách, ktoré cez zlaté blesky ani nebolo vidno, no jeho tvár tam bola.
,,Nezáleží jej na jej živote. Chce, aby sme žili my. Aby žili Wyreni a ľudia. Bez vojen. V mieri."
,,Čiže nie je v poriadku?"
,,O chvíľu sa zblázni," povedal len, pokrútil hlavou a zase vykročil preč.
,,Olek!" snažil som sa zastaviť ho, no už nezastavoval a kráčal preč.
Vykročil som, no kŕče mi viac stiahli svaly a len tak-tak som sa udržal na nohách.
,,Olek, stoj!" nič. Už ho nebolo. Vzdychol som si a pozrel na steny okolo mňa.
Chvíľu som na nich nemo hľadel.

Volaj ju k sebe. Sľúb jej niečo, čo pre ňu bude  dostatočné, aby sa do teba vrátila.

,,Čo ti mám sľúbiť?" opýtal som sa potichu mágie. Moje vnútro s mágiou sa zavlnilo.
,,Ukáž mi to, čo chceš a ja ti to dám," sľúbil som. Všetky blesky po stenách, zemi a strope sa prestali hýbať. Zastali, akoby zamrzli. Odrazu sa mágia na celej pravej stene začala hýbať a tvoriť medzery. Rysovala, niečo tvorila.
Otočil som sa na stenu a preglgol.
Na stene boli vyobrazené obrysy oka, ktorému som vôbec nerozumel. Chcel som zavolať na Oleka, no mal som pocit, akoby mi mágia držala jazyk.
Oko na mňa žmurklo a keď sa otvorilo, hľadeli na mňa zlaté obrysy ženy so špicatou korunou na hlave. Za ňou sa objavila ďalšia obrysová hlava s korunou. Teraz mužská.
Hneď mi došlo o koho sa moja mágia snaží.
Zavrčal som a mágia v mojom vnútri bublala, no nevnímal som to.
Nad ich hlavami sa pomaly objavilo ďalšie oko a mal som pocit, akoby ma cez neho niekto špehoval.
Muž ju chytil pod krk a zahryzol sa jej do ramena. Zaťal som ruky v päste.
Hoci to boli len vlniace sa ploché obrysy, ktoré nevyzerali ani trochu ako niečo reálne, bolelo to. Bolel ma pohľad na to a spolu s tým ma aj pohlcoval hnev.
Mágia pumpovala a studňa sa zase napĺňala.
Muž si zložil z hlavy korunu a potom zložil tú jej. Ani sa nepohla, ani nežmurkla.
,,Prestaň," rozkázal som mágii.
No vyzeralo to, akoby sa na mne ešte aj moja vlastná mágia zabávala.
Ani som sa nespamätal a už sa mi vylievala zo studne.
Až teraz som sa pristihol, že som celý čas nedýchal. S nepravidelným dychom som sa ponoril do svojho vnútra a začal mágiu tlačiť tam, odkiaľ išla.

Choď späť. Neviem čo chceš, ale dám ti to. Len sa ukľudni a ukry.

Do obidvoch nôh som dostal tak silné kŕče, až som spadol na zem. Rukami som sa zaprel do kamennej zeme a zdvihol pohľad na stenu aby som skontroloval, či ma mágia počúvla aspoň na toľko, aby prestala s budením zvyšnej mágie vo mne. Nie.
Na stene bola stále kráľovná s kráľom a nad hlavami im žmurkalo oko. Kráľovná hľadela na mňa, akoby ma aj naozaj videla.
Mágia sa ma snažila rozhodiť.

Nie je to pravda, je to len výmysel. Never tomu! Je to len výplod tvojej blúzniacej magie.

Kričal som v sebe aby som sa na to nesústreďovať, aby som tomu neveril.
Kráľ ju ďalej bozkal po ramene a krku. Tak strašne vlastenecké gesto, že keby to predo mnou nie je mágia ale naozajstný on, tak by už nemal hlavu. Vlastnoručne by som mu ju odtrhol.

A ak sa odtiaľto dostanem, tak to aj urobím.

Hľadela na mňa ako omráčená a ja na ňu. Popri jej ramenách sa začali vynárať ruky. Kráľove ruky. Mágia si dala záležať, aby bolo vidno zásnubný prsteň na kráľovej ľavej ruke.
Chytili ju za bradu a čelo. Poslednýkrát ju pobozkal a zdvihol pohľad na mňa, žmurkol ako to oko nad nimi a vykrútil jej krk.
A moja mágia sa s mojim bolestivým revom vyliala do miestnosti.

Ahojte!
Ozývam sa zase po dlheeejj dobe 😅
Chcela som Vám len zaželať - hoci trochu neskoro 🥲 - Šťastný Nový rok, veľa zdravia a nech je 2021 lepší ako ten minulý 🥳💞
Držte sa 🦋