Vojačka 2

XXXIII.

,,Kde to som?" otvorila som oči a obzrela som sa. Sedel za mnou Castian, ľavou rukou držal uzdu a pravou mi zvieral bok.
,,Vážne by som chcel vidieť ľudí ako bojujú a akú majú výdrž."
,,Chceš povedať, že nemám výdrž?" zývla som.
,,Máš, málokto ešte aj z Wyrenov so mnou dokáže bojovať štyri hodiny tak ako ty včera."
,,Tak?"
,,Nič, len by ma to zaujímalo." mykol plecami.
,,Som unavená," zamrmlala som a ponorila sa mu do hrude.
,,Nečudujem sa."
,,Mohli ste ma nechať. Dobehla by som vás."
,,Pf." uchechtol sa.
,,Spala si najdlhšie z nás všetkých a si unavená?"
,,Bojuj s ním štyri hodiny, Chaol!"
,,Skúsim." uchechtol sa.
,,Prečo ma nesieš?" akoby som sa práve prebrala a odtiahla som sa od neho.
,,Lebo si spala a nechcel som ťa budiť, tak som ťa zobral."
,,Milé." pozrela som sa na Andrewa ktorý viedol za svojim koňom môjho.
,,Najeme sa." zakričal spredu Yezriel a zoskočil na zem.
,,Chcem spať." oprela som si hlavu späť o Castianovu hruď a zatvorila som oči. Castian sa zasmial a pokrútil hlavou.
Nohy som si vyložila na jeho ľavú nohu a potom mi ich ľavou rukou chytil a uzdu pustil. Znovu ma pohltila tma.

➳➳

Vzduch prerazil zase smiech. Otvorila som oči a nikde nikto nebol.
,,Bolo na čase." zavrčal.
,,Kde sú?" odtiahla som sa mu od hrude.
,,Za nami." vzdychol.
,,Prečo?"
,,Lebo sa s nimi nedá normálne rozprávať." prekrútil oči.
,,So mnou áno?" usmiala som sa.
,,Hej, preto som povedal, že bolo na čase aby si sa prebrala." úsmev mi opätoval.
,,Už ste jedli?"
,,Už dávno." zasmial sa.
,,Dobre sa mi spalo." zapriadla som a ponaťahovala som si svaly.
,,Všimol som si." pokrútil hlavou s úsmevom.
,,Polož ma na zem, prosím."
,,Prečo?"
,,Potrebujem sa prejsť."
,,Uhm." zastavil koňa, pustil ma a zviezla som sa na zem. Nohy sa mi skoro podlomili no rýchlo som sa vystrela a znova ponaťahovala a čakala na zvyšok.
,,Princezná sa zobudila." usmial sa Andrew.
,,Hej." vzala som si od neho uzdu môjho koňa a viedla som ho vedľa Castiana.
,,Najedz sa." otočila som sa a Alessandro mi podával chlieb.
,,Vďaka." a ani neviem ako, už som ho nemala.

➳➳

,,Kde sú moje zbrane?" zhíkla som, keď som zistila, že na sebe nemám vobec nič.
,,Si oneskorená." zasmial sa Castian.
,,Každý si zobral niečo. Máš toľko toho, že ani na jedného z nás sa všetko nevošlo." uškrnul sa Andrew.
,,Dajte mi to."
,,Až ked zastavíme." prešiel okolo mňa Yezriel a hodil po mne môj plášť. Zamrzla som keď som ho chytila a pozrela som sa na Alessandra. Zachytil môj vystrašený pohľad a len pokrútil hlavou. Potichu som vydýchla a plášť som pri dala na seba.

➳➳

,,Nestíhaš?"
,,Čo?" zdvihla som pohľad na Chaola.
,,Či nestíhaš." usmial sa.
,,Stíham. Rada chodím posledná." mykla som plecami. Zoskočil z koňa a pridal sa ku mne s koňom v pätách.
,,Chýbala si nám."
,,Aj vy mne, ale bola som rada, že ste v Dachu." zahľadela som sa na svojho koňa, ktorého viedol Castian ďaleko vpredu. 
,,Mala si nám dať vedieť, že ideš do Ronoru."
,,Bola som ďaleko. Zbytočne by som išla do Dachu a potom do Ronoru."
,,Zbytočne?"
,,Áno, lebo by sme stratili veľa času."
,,Nemyslím si, že by to bolo zbytočné."
,,Bolo by to zbytočné!" zvýšila som hlas viac, ako som chcela a Wyreni vpredu sa obzreli. Castian sa uškrnul.
,,Prepáč." pokrútila som hlavou a sklonila som ju.
,,To je v poriadku," vzdychol.
,,Čo ste robili tých niekoľko mesicov?"
,,Čo sme mohli robiť? Každý deň sme sa bili od rána do večera. Pili sme, túlali sa a nudili."
,,Nezávidím vám."
,,A ty?"
,,Zisťovala som si potrebné veci, sedela v knižnici, učila Aster bojovať a motala sa kade tade."
,,Hm," usmial sa.
,,Je mi ľúto že ste stratili toľko mužov."
,,Aj nám ale súhlasili s tým."
,,Čím?"
,,Že ak budú bojovať, umrú. Hlasovali sme kto chce a kto nechce ísť. Všetci ísť chceli..." vydýchol.
,,Uhm."
,,Nezmenila si sa." uchechtol sa.
,,A aj tak si ma nespoznal."
,,Bola si mi povedomá, to áno, ale nebol som si istý..."
,,Heh."
,,To ako bojuješ... to ťa naučil on?" kývol na Castiana.
,,Trošku."
,,Si úplne iná v boji... rýchlejšia, obratnejšia a zdá sa mi to alebo aj silnejšia?"
,,Všetko vďaka tomu wyrenskému telu."
,,Uhm. Christoph mi to všetko vysvetlil ako to bolo."
,,Žiaden Christoph nie je. Je len Alessandro."
,,Vlastne." prikývol.
,,To som rada, že sa pochválil."
,,Bola si?" prerušil chvíľkové ticho.
,,Kde?"
,,Na Severe."
,,Nie, prečo?"
,,Nevieš o tom?"
,,O čom?" prekrútila som oči.
,,Hľadajú ťa po všetkých kráľovstvách."
,,Hej?"
,,Áno. To znamená, že si nebola za svojimi rodičmi, že?"
,,Nie, ale pôjdem. Castian chce vidieť našich vojakov a ja by som mohla ísť za nimi. Vyjasniť si to." uchechtla som sa.
,,Kedy?"
,,Teraz."

Pomocou Oleka a dymu.

,,Čo? Bude ti to trvať aj mesiace."
,,Nie nebude. Castian!" rozbehla som sa ako šíp.
,,No?" zastavil a otočil sa.
,,Ideme na Sever."
,,Čo?" povedali všetci naraz. Uškrnula som sa.
,,Poď na zem."
,,Nechápem." zoskočil a postavil sa predo mňa.
,,Yezriel, založíme tábor."

➳➳

,,Omráčiš ho, dobre?" zašepkala som Yezrielovi, keď sme išli po vodu.
,,Načo to bude dobré?"
,,Na niečo, omráč ho."
,,Čím?"
,,Aj drevom."
,,Vlastne... mám rastlinu ktorej vôňa ťa omráči. Dala mi ju Malefi, že ak sa niekto vážne zraní, aby sme mu to dali pokiaľ ho budeme ošetrovať."
,,No vidíš."
,,Ako sa tam chcete dostať, prosím ťa?"
,,Uvidíš."

➳➳

Yezriel to povedal Alessandrovi a vymysleli sme plán.
,,Idem pozrieť okolie," povedal Alessandro a vykročil za nás, ku koňom.
,,Takže vážne ma zoberieš na Sever?" uchechtol sa Castian.
,,Áno."
,,Teraz, keď sme tak ďaleko?"
,,Hm, áno."
,,To som vážne zvedavý." zasmial sa a Alessandro mu šatku na ktorej bola rastlina pritisol na tvár. Chvíľu sa metal a nadával, no potom prestal a padol na zem.
,,A teraz?" mľaskol Yezriel.
,,Teraz... mi ho pomôž odvliecť." kývla som na Alessandra.
,,Čo? Chcem všetko vidieť." vstal Yezriel.
,,Nie, ostaneš tu. Ikeni, drž ho."
,,Nie," povedal presvedčivo Yezriel.
,,Yezriel, prosím," povedal Alessandro.
Yezriel niečo vyštekol a späť si sadol.

➳➳

,,Dávaj si pozor."
,,Je to môj domov. Viem, čo mám robiť."
,,Viem, len ti hovorím."
,,Dobre, hlavne im nehovor ako sme išli."
,,Rozumiem." prikývol.
Chytila som prsteň do dlane a druhou rukou som zvierala Castianovu ruku. Prsteň sa pomaly zmenil a okolo ruky sa mi začal obmotávať dym, až sme nakoniec zmizli.
Olek mal chuť Castiana roztrhať, no nakoniec mi dovolil preniesť ho na Sever.