Vojačka 2

L.

,,Kedy príde Emerson?" opýtala sa Killean.
,,Kedy príde za tebou alebo kedy príde domov?"
,,Domov."
,,On už je tu." mykol plecami.
,,Kde?" nadvihla obočie.
,,Veď v hrade. Akurát pred neho vyšiel." zahľadel sa naprieč záhradou k hradu. Killean vyskočila a rozbehla sa.
,,Má ho veľmi rada." usmiala sa Aleissa a otočili sme sa na nich. Killean sa rútila cestičkou pomedzi kríky, ktoré boli vystrihané do tvarov zvierat.
Neďaleko hradu zastavil vysoký muž s vlasmi červenými ako čerstvá krv. Čiernu košeľu mal zapnutú len do polovice a odhaľovala silnú, opálenú hruď. Usmial sa na Killean a potom ju schmatol do objatia.
,,Veľmi dlho sa nevideli." vydýchla Aynan a otočili sme sa späť.
,,Emerson je síce od nej o... koľko? Ponad sedemsto sedemdesiat rokov starší, ale príde mi, že práve oni dvaja sa majú najradšej." usmiala sa Aleissa.
,,Ehm a... to ste sa tu všetci zišli kvôli mne?" opýtala som sa po chvíli, aby som prerušila ticho, ktoré zavládlo.
,,Áno." prikývol Xayah.
,,Prečo?"
,,To ti musí povedať Emerson." mykol plecami Xayah.
,,Hm." vydýchla som a za chrbtami sa nám ozval šum kamienkov.
,,Aurora." ozvala sa Killean a postavila sa pred nás s Emersonom po boku.
Bola mu ledva po rameno a ja na tom nebudem vôbec lepšie, keďže sme rovnako vysoké.
,,Teba som už videla." prižmúrila som oči.
,,Áno, videla si ma." usmial sa.
,,Toto je Emerson." prekrútila oči Aynan. Natiahol ku mne ruku. Vstala som a podala mu ju.
No namiesto toho aby ňou potriasol sa zohol a pobozkal. Nadvihla som jedno obočie.
,,Teší ma." zdvihol sa a mňa zahalil jeho tieň.
,,Aj mňa. Tak? Prečo som tu?" vytiahla som ruku z jeho jemného zovretia.
,,Si nedočkavá... a to sa mi páči." zasmial sa.
,,Heh." uchechtla sa Aynan. Posadila som sa na hojdačku a Aleissa ju mierne rozhojdala.
,,Dobre, tak začnem." ramenom sa oprel o jaseň a zapozeral sa na mňa.
,,Uhm."
,,Zrejme nevieš nič."
,,Nie."
,,Dobre. Ten meč je náš, je to dedičstvo vládcov a je veľmi vzácny. Pred stotisíckami rokov, keď sme ešte boli priatelia s Wyrenmi a tieto národy nepoznali boje, jeden náš kráľ, Sture III., usporiadal hostinu, keďže sa jeho dcéra Anitra vydávala. Opitý Wyrenský princ Benght, sa dostal do časti hradu, do ktorej mali vstup len Marthaufgskí králi. Doteraz nikto nevie, ako a kadiaľ sa tam dostal, keď tie vstupy poznali len králi. Ale už to je jedno. Ukradol meč z podstavca, skryl ho do nohavíc a ušiel. Pred hradom sa potkol a keď spadol, meč mi roztrhal nohavice a porezal ho. Vojaci naňho ihneď zaútočili a keď chytil meč, pevne do oboch rúk, začal žiariť. Aj on, aj meč. Vojakov zabil akoby boli nič, a tak aj niekoľko oddielov. Sture naňho ešte v tú noc vypustil Dhoughou, dlovy, armádu a zakiaľ on s nimi bojoval, zozadu ho zabil Per. Wyren, ktorý bol oddaný Sturovi. Wyrenov sme vyhnali, postavili vojakov na hranicu a každého, čo sa k hranici priblížil, tak zabili alebo vystrašili. Prestalo sa im veriť, priateľstvá sa skončili a už neexistovalo, aby sa čo i len jeden Marthaugf rozprával s Wyrenom." rozrozprával príbeh, ktorý by zrejme vysolil aj o polnoci z polospánku.
,,Čiže, tým že žiaril... bol Požehnaný, nie?" opýtala som sa.
,,Áno, bol to prvý Požehnaný vôbec. Odvtedy ho Wyreni chceli, brali ho ako svoj, pretože zažiaril s ním Wyren, nie Marthaugf. Útočili na nás a chceli ho za každú cenu, a tak sme začali útočiť aj my. Zrejme sa ich to dotklo, keďže dali vytvoriť Múr. Pred niekoľkými desiatkami rokov nám ho kentaur ukradol a odvtedy ho nebolo. Neskôr sme zostili, že k nám stále majú prístup Dymy, tak sme ich dali do meča zakliať. A keďže bol preč, bola väčšia šanca že nás niekto vypustí ako keď bude tu a vďaka tomu, že v ňom boli Dymy si mohla vidieť "očami meča"."
,,Aha, a prečo si sa v ňom zjavil ty?" nadvihla som obočie.
,,Pretože ti Dymy ukazovali koho máš zničiť."
,,Teba mám zničiť?"
,,Kebyže máš kľúč," ignoroval moju otázku.
,,Veď mám." odpovedala som so zvrašteným obočím.
,,Ale kľúč ako kľúč, nie meč, všetko by sa dalo... normálne, ale máš meč, takže sa musí niečo urobiť, aby sa dala brána otvoriť."
,,A tým niečím je čo?"
,,Chvíľu počkáme." hneď ako to dopovedal mi skrútilo žalúdok a v hrdle ma začala páliť žlč. Naplo ma a zosunula som sa z hojdačky. Ruky som si priložila k bruchu, no žlč v hrdle sa akoby zasekla. Aynan mi chytila neposlušné pramienky z vrkoča a Aleissa ma hladila po chrbte. Napínalo ma a kašľala som, no nič.
,,Už dobre?" opýtala sa Killean. Prikývla som keď sa žlč z môjho hrdla razom pominula. Cez oči mi preletel záblesk a akoby som dostala facku som sa zvalila na zem.
,,Čo to?" zamračila sa Aleissa keď sa ozvalo syčanie. Ruku som si priložila na hruď, kde mal byť prsteň, no nebolo tam nič. Zdrapila som košeľu a nadvihla ju. Vážne tam bola len retiazka a po bruchu sa mi plazil čierny fľak. Vyskočila som na nohy a Emerson ma chytil, keď sa mi podlomili.
,,Čo sa deje?" zdrapila som ho za lakte. Mykol plecami a cítila som, ako sa ten fľak posúva po mojich nohách popod nohavice. Vyzula som si topánky a naboso som stála v tráve. O chvíľu sa mi pri členkoch ten fľak zjavil a so syčaním sa vpíjal do zeme.
,,Emerson! Čo to je?" skríkla Killean a priskočila k Xayahovi.
,,Toto dievča bolo Ohnivý dym." uchechtol sa.
,,Bolo?" nechápala Killean.
,,Áno, jej mágia je teraz pod Gisellinou zámkou."
,,Aha?" nadvihla obočie Aynan.
,,A počúvne všetko čo jej poviem."
,,Ja to počujem." vyštekla som.
,,Dobre." uchechtol sa Emerson.
,,Ty alebo my?" opýtal sa Xayah.
,,Ja budem predsa kráľ, takže mňa. A začneme týmto." hrabal sa vo vrecku a vytiahol odtiaľ škatuľku z červeného zamatu.
,,Beth ydyw?" naklonila hlavu so spytavým pohľadom Aleissa. Emerson ma odsunul a kľakol si na jedno koleno.
,,Vezmeš si ma?"
,,Prečo?" prižmúrila som oči na zlatý prsteň s veľkým červeným diamantom v tvare oka.
,,Lebo bez tohto zväzku sa nebude dať brána otvoriť."
,,Naozaj?"
,,Povedz áno." zavrčal Xayah.
,,Povedz áno." zopakoval potichu Emerson.
,,Á..."

Nie!

,,Áno. Vezmem si ťa."

➳➳
POHĽAD XAYAHA

,,Emerson." zvolal otec. Dvere sa rozleteli a dnu vpochodoval vysoký Emerson. Za tie dva roky čo sme sa nevideli sa zmenil na oveľa väčšiu hŕbu svalov.
,,Tad. Mam." poklonil sa a postavil vedľa mňa. Šklblo mu kútikom a otočil sa na rodičov.
,,Pýtaj sa." kývol otec Emersonovi.
,,Zistil si niečo o nej?" vydýchol.
,,Áno."
,,Čo také?"
,,Je Ohnivý dym."
,,Čože je?" vyhŕkol Therron. Môj o osemdesiat štyri rokov mladší brat.
,,Ako to vieš?" zamračil sa otec.
,,Keď som ju tu doviedol, zabudla si poriadne skryť prsteň, ktorý keď som vzal do ruky, popálil ma." ukázal som im vypálený kruh v strede dlane.
,,Pôjdem za Giselle." tľoskol jazykom.
,,Načo?" Emerson nadvihol obočie.
,,Nech na ňu niečo zošle aby to nemohla na nás použiť. Zajtra si ju vezmeš za ženu, Emerson."
,,To prečo?"
,,Si najstarší zo synov, budúci kráľ, treba ti ženu." usmial sa.
,,A to musí byť ona?"
,,Pokiaľ poznáš proroctvo, bránu Múru dokáže otvoriť len človek alebo wyren, ktorý má kľúč alebo meč."
,,A čo to má so svadbou spoločné?" vzdychol a ruky si položil na boky.
,,Je to Ohnivý dym, Emerson. Pôjdem za Giselle, ako som už povedal. Ty ju teraz hlavne prehovor na to, aby sa stala tvojou ženou, môže sa nám hodiť."
,,Otec, Ohnivé dymi sú silnejšie ako my! Čo keď nás chce priviesť k bráne, pri ktorej bude čakať vojsko a zabijú nás?" vyvalil oči Therron.

Ten sa vážne nenaučil kedy držať jazyk za zubami.

,,Distawrwydd!" zavrčal otec. Ticho.
,,Je aspoň pekná?" vydýchol Emerson a ukazovákom a palcom si pretrel oči.
,,Je dosť pekná. Na polowyrena." prikývol som.
,,Na polowyrena?" zasmial sa.
,,Áno."
,,Tak to ju chcem vidieť."
,,Xayah, choď za ňou, s Emersonom sa chcem porozprávať." povedala matka. Prikývol som, poklonil sa a vykročil na chodbu.