Vojačka 2

LXXXIV.

,,Vølund mi povedal, že ste boli dole," prehovorila Gettina počas toho, ako brala miery Thorirovi.
,,Áno," odpovedal Asbjørn zahľadený von oknom.
,,Boli ste povedať o Olekovi?" zamyslene hľadela na meter a vstala. Podišla k Kai a podala jej tenkú drevenú tabuľku, na ktorej boli kriedov napísané miery.
Sedel som na zemi vedľa Torstena. Hodnú chvíľu som Gettinu presviedčal, že mi netreba žiadnu stoličku, že obsedím aj na zemi. Nakoniec mi pomohol Asbjørn, ktorý zamyslene povedal, že asi nevie, že to, čo si želám, by mala rešpektovať.
,,Hej," povedal Irian keď Asbjørn neodpovedal.
,,A prišlo vás viac ako keď ste odchádzali. Deje sa niekde niečo?" kľakla si pred Wilbura a brala miery jemu.
,,Viac-menej," vzdychol si Torsten.
,,Čo také?"
,,Duchovia," povedali sme všetci traja naraz. Asbjørn bol príliš zamyslený na to, aby nás vnímal.
,,Kto?" opýtala sa Viveka.
,,Duchovia. Z ľudského kontinentu,"
,,Tí ľudia... to ich stále neprešlo, že sme sa od nich nadobro odpojili? Sú takí sprostí, že na nás chcú poslať Duchov?" uchechtla sa Kai. Zavrčal som. Sám od seba bez toho, aby som chcel. Všetci na mňa upriamili pohľady.
Asbjørn na ňu otočil hlavu ako na korisť. Okamžite zachytila jeho pohľad a sklonila hlavu ku koži, ktorú prešívala.
,,Na tvojom mieste by som zvažoval slová," zasyčal na ňu.
,,Asbjørn," povedala vľúdne Gettina.
,,Nemám pravdu?" stále Kai prepichoval pohľadom.
,,Máš niečo s ľudmi, že si ich takto zastávaš? Podľa mňa... má z časti pravdu," prikývla Gettina.
,,Hádam nechceš niekoho nahnevať," nadvihol obočie Asbjørn.
,,Koho by som mala nahnevať?"
,,Alessandro bol človek. Oleková sestra je človek."
,,Čo?" vyhŕkli Gettina a Viveka naraz. Kai len vyvalila oči.
Hlavu som si oprel o stenu, nohy natiahol pred seba a ruky si položil na stehná.
,,Už nie je človek. Nie celkom," zašepkal som si pre seba a hľadel do steny oproti.
,,Vy... vy ste boli človek?" opýtala sa Viveka.
,,Viveka," napomenula ju Gettina a zavolala mávnutím ruky ďalšieho trpaslíka.
Každý dostal košeľu a nohavice, ktoré skrátili, aby nesedeli v mokrom. Asbjørn sa znova zamyslel, až vstal a odišiel.
,,To čo bolo?" opýtal sa Torsten.
,,Idem za ním," povedal Irian.
Nastalo ticho, až som si spomenul na otázku Viveky.
,,Bol som a niekedy by som ním ešte stále rád bol,"
,,Prečo?"
,,Viveka!" znova ju okríkla a škaredo na ňu pozrela Gettina.
,,Bol som zamilovaný a to dievča... ma milovalo tiež, myslím, aspoň tak mi to povedala. No potom ma zabili a ja som sa stal Wyrenom. Chodil som zahalený od hlavy po päty, čiže ma nespoznala. Pracovali sme spolu pre jedného kráľa a na všetky úlohy nás posielal spolu. Raz stretla kráľovú ženu, ktorú poslal do vyhnanstva a ich dcéru Aster zatvoril do väzenia, keďže je takisto Wyrenka a kráľ Wyrenov nenávidí. Kráľovna chcela, aby ju vyslobodila. Auro... hmm... Aurora začala spriadať plány a samozrejme, mňa do nich zapojila takisto. Všetko išlo podľa plánu. Princeznú oslobodila a dostali sme ju do bezpečia. No jedno sa zvrtlo. Zabili ju..." prestal som rozprávať a zamyslel som sa.
,,Prepáčte, majesteit," ospravedlnila sa Viveka.
,,Ešte neskončil," vyhŕkol Beuneu. Všetci sme sa pozreli naňho.
,,Či?" nadvihol obočie. Uškrnul som sa.
,,Nemusíte pokračovať, majesteit, ak nechcete," povedala Gettina.
,,To je v poriadku, rozhovoril som sa."
,,Mňa by zaujimalo pokračovanie,"
,,Viveka, pracuj!"
,,Nechajte ju, nech sa pýta," uchechtol som sa.
,,Budete pokračovať?" opýtala sa Viveka.
,,Chceš?"
,,Uhm," usmiala sa.
,,Po tom, ako ju zabili, som jej dal život, čiže sa stala polowyrenkou a ja som odišiel. Tváril som sa, že som mŕtvy, keďže ona Wyrenov... nemala veľmi v láske. Po pár mesiacoch som ju našiel a ukázal som jej, že som Wyren. Nejako to zobrala a verila mi. Vydali sme sa na cestu do Ronoru, keďže na kontinent začali útočiť Duchovia. Išli sme pre pomoc. Rozprávali sme sa a nenechala ma dohovoriť že ju milujem a tak pochopila, že ju nemilujem. Znenávidela ma ešte viac a nenávisť tomu dodalo ešte to, že som Wyren a k tomu princ. V Ronore mi povedala, že ma nemiluje, že milovala princa Williama, čiže moje staré, ľudské ja. Prestala ma milovať, rozprávať sa so mnou, usmievať sa a... potom som ju stratil. Neviem kde je, s kým je alebo či ešte vôbec je,"
,,To mi je ľúto. Určite ju nájdete," usmiala sa na mňa povzbudivo.
,,Pevne v to verím. A tým chcem odpovedať na to, prečo som bol radšej človek. Mal som ju a keď som mal ju, mal som všetko a nič viac som nikdy nechcel, len ju a ak by sa dalo vrátiť v čase, spravil by som všetko len aby sa nezopakovalo to, kvôli čomu sa deje toto všetko. Alebo kebyže sa dá spraviť niečo, čo by nás zase spravilo ľudmi... normálnymi, obyčajnými ľudmi... ale aj tak ma už nebude milovať, čo? Heh. Len si nahováram," pokrútil som hlavou.
,,Ak vás mala naozaj rada, bude vás ľúbiť takého aký ste. To je akokeby ste prišli o ruku a ona vás kvôli tomu prestala milovať,"
,,Asi máš pravdu," prikývol som.
Chvíľu vládlo ticho, až som drgol do Torstena.
,,Hm?" otočil na mňa hlavu.
,,Ako ďaleko to je na Sopečný ostrov?"
,,Pol dňa poletíme na kraj Výcvikových táborov a potom jeden celý deň tam."
,,Orli to zvládnu?" opýtal sa Sevrin.
,,Skúsime," uškrnul sa.
,,Vraveli ste, že Olekova sestra je človek... Olek má sestru?"
,,Aurora je jeho sestra. No neviem ako sa ňou stala,"
,,Naozaj je ona jeho sestra?" opýtala sa Gettina.
,,Uhm. Prečo?"
,,Je to najsilnejšia žena, aká kedy existovala. Spolu s Annemette. Nikto silnejší ako Olek neexistuje a keďže je jeho sestra, svoju prekypujúcu silu vložil do nej. Ak by ju napadlo spraviť niečo zlé... prepáčte majesteit... ale nezachránil by nás už ani Thordon," vydýchla Gettina.
,,Kto to je?" otočil som hlavu na Torstena.
,,Najsilnejší drak, aký kedy lietal po tomto svete. Najúctievanejší drak Lovynnov. Drak blesku," povedal dramaticky.
,,Je nesmrteľný?"
,,Áno," prikývla Gettina.
O chvíľu sa ozval buchot, akoby niekto utekal. S Torstenom sme sa vyškriabali na nohy a pozreli do chodby. Pred nami sa zjavil šprintujúci Asbjørn. Zabrzdil hneď pred nami.
,,Nisse je tu." zvrtol sa a utekal späť.
,,Nisse?" zamračil sa Torsten na mňa a rozbehol sa za Asbjørnom a ja za nimi.