Vojačka 2

LVII.

,,No, ďalej." vydýchla som, keď po dlhej chvíli prerušilo ticho klopanie na dvere.
,,Emerson povedal, že ma voláš."
,,Áno." prikývla som a odvrátila som zrak od okna, za ktorým pomaly hasol kameň, na Vardana. Stále bol v tom istom oblečený ako na sobáši, akurát vlasy mal stiahnuté do uzla na zátylku.
,,Takže, čo potrebuješ?" vzdychol a upravil si tuniku.
,,Emerson mi povedal, že si bol na ľudskom kontinente." prekrížila som si ruky na hrudi.
,,Uhm." mľaskol.
,,Posaď sa."
,,A čo s tým? Bolo to dávno." zvalil sa na kreslo neďaleko mňa.
,,Povedz mi niečo o tej žene." zapriadla som.
,,Čo ti Emerson povedal?" zamračil sa a zaťal ruky v päsť, akoby sa snažil ovládnuť aby nevyletel rovno za Emersonom a nerozmlátil ho za spánku.
,,Len že máš slabosť pre ľudské ženy." mykla som plecami.
,,Už nie." zavrčal.
,,To je jedno. Povedz mi o nej niečo. Prosím."
,,Načo?" vypľul.
,,Chcem vedieť, ako vníma nesmrteľný Marthaugf s modrou krvou obyčajnú smrteľníčku." posadila som sa do kresla oproti nemu.
,,Nebola obyčajná." pokrútil hlavou. Lakeť si oprel o opierku, podoprel si hlavu a zahľadel sa von oknom.
,,Nie?"
,,Nie. Tiež mala modrú krv."
,,Ale?" zažmurkala som prekvapene.
,,Myslel som, že Emersona na mieste roztrhám za to, že ma od nej vzal."
,,Ako vyzerala?"
,,Bola to krásna, zlatovlasá kráľovná."
,,Počkaj, počkaj. Čo? Zlatovlasá kráľovná?"
,,Hej." prikývol a zahľadel sa na mňa.
,,Ako dlho si s ňou bol?" prižmúrila som oči.
,,Neviem. Päť-šesť mesiacov?"
,,Mali ste dcéru?" srdce sa mi rozbúchalo ako zvon.
,,Neviem. Loraine bola tehotná a potom ma Emerson doslova ukradol, takže neviem. Ale... odkiaľ to, došľaka, vieš?" zamračil sa.
,,Vládla ta kráľovná na Juhu?"
,,Neviem ale jej manžel sa volal Henry."
,,Henry?" opýtala som sa skôr pre seba, no aj tak odpovedal.
,,Hej." prikývol s prižmúrenými očami.
,,Do pekla." zašepkala som a srdce mi vynechalo úder.
,,Čo? Odkiaľ to všetko vieš?"
,,Aster ma požiadala aby som našla jej otca. Povedali mi ale, že jej otec je Wyren, nie Marthaugf."
,,Hej, Loraine som povedal že som Wyren." mykol plecami.
,,Kvôli Aster útočia Duchovia na tento kontinent."
,,Vážne?" povedal bez náznaku prekvapenia.
,,Áno. Jej otec, teda nevlastný, poslal Duchov aby našli jej pravého otca a zabili ho za to, čo urobil. Vlastne majú vyzabíjať všetkých wyrenov."
,,A kde je?"
,,Kto?"
,,Aster."
,,V bezpečí."
,,Chcem ju vidieť."
,,Nepôjdeš k nej pokiaľ to ja nedovolím."
,,Prečo nie? Je to moja dcéra. Mám právo ju vidieť."
,,Uvidíš. Možno."
,,Loraine žije?"
,,Hej. Možno."
,,Stále len možno." rozhodil rukami.
,,Máš problém? Bezo mňa by si ani nevedel, že dcéru vôbec máš."
,,Som ti z celého srdca vďačný, že si mi to povedala." povedal bez náznaku nejakého ďakovania a prekrútil oči.
,,Prečo si tak strašne chcel ľudskú ženu?"
,,Pretože keď umrie, môžem mať ďalšiu, ďalšiu a ďalšiu."
,,To nemyslíš vážne."
,,Hej. Kebyže mám za ženu nejakú nesmrteľnú tak by to bolo o ničom."
,,A teraz ženu nemáš?"
,,Nie. Počkám kým otvoríš Múr a po nejakú si pôjdem."
,,Neverím." zamrmalala som. Zavládlo ticho.
,,Takže ešte raz. Mám dcéru, ktorá je polomarthaugfka. Stále žije a teraz mi povedz kde je. Pôjdem si po ňu."
,,Nepôjdeš si po ňu Vardan!"
,,Prečo?"
,,Lebo som povedala."
,,To ešte neznamená, že keď si kráľovná tak ťa musím počúvať aj ja."
,,Budeš ju počúvať Vardan." zavrčal od dverí niekto.
,,Ty si tu kedy prišiel?" vyštekol Vardan na Emersona.
,,Celý čas som bol za dverami."
,,Nie je slušné počúvať cudzie rozhovory." v duchu som sa uškrnula.
Potichu zavrel dvere a postavil sa vedľa môjho kresla.
,,Toto som si predsa nemohol nechať uniesť. Vardan ma dcéru a k tomu nechce počúvať svoju kráľovnú. Zaujímavé, Vardan. Zaujímavé a drzé."
,,Tebe by sa tiež nepáčilo kebyže máš potomka, tvoja žena ho skryje a nepovie ti kde je len preto, aby si si ho nemohol vziať."
,,Lenže toho potomka neskryla tvoja žena ale ja."
,,Ešte lepšie." vyštekol na mňa Vardan.
,,Vardan, ukľudni sa. Veď to nie je ani tvoja žena. Je to len nejaká kráľovná ktorú zanedbal jej manžel. Žiadna žena, Vardan."
,,Buď ticho. Ja poviem kto je moja žena a kto nie."
,,Dobre. Teraz sa pozbieraj a choď. Zajtra... vlastne dneska ráno odchádzame. Nech ťa ani len nenapadne, že sa od nás odpojíš. Rozumieš? Inač tvoj nesmrteľný život okamžite zistí, že nesmrteľný nie je keď mu čepeľ prejde cez srdce."
,,Rozumiem." vstal a tresol dverami.
,,Veľmi zaujímavé zistenia." usmial sa na mňa.
,,To teda." vstala som a padla do postele.
,,Hádaj, čo sa mi stalo cestou sem."
,,Neviem."
,,Odchytila si ma moja mamička."
,,Ale čo." otočila som sa na chrbát a hľadela na neho.
,,Povedal som jej presne to, čo tebe, ešte aj s tým či nechcela byť pri tom." prekrútil oči.
,,Dúfajme, že nestála ta dverami."
,,Už len to by sa opovážila."
,,A keď by sa opovážila?"
,,Tak by som jej niečo veľmi pekné povedal." žmurkol a podišiel ku mne. Sklonil sa a ruky ponoril do kožušiny pri mojich ramenách.
,,Čo také?"
,,To by tvoje polowyrenské ušká nezvládli." uchechtol sa a pobozkal ma na krk.
,,Čo ty vieš?"
,,Myslím si, že by to nezvládli." mykol plecami.
,,Keď si myslíš. Nechcem to radšej ani počuť."
,,Dobrá voľba, drahá." zasmial sa a pobozkal ma na pery.
,,Mal by si sa ísť vyspať."
,,Vyháňaš ma?" nadvihol obočie a uškrnul sa.
,,Nie, ale mal by si byť vyspaný."
,,Vyspím sa aj na dlove. Povedieš ju toľko."
,,Nie. Nepôjdem na dlove keď ty budeš spať. Okamžite choď spať, inak pôjdem radšej pešo."
,,Ako myslíš." znova sa sklonil k môjmu krku.
,,Emerson." zasyčala som.
,,Presne toto sa mi páči."
,,Odpáľ!" buchla som ho do pliec a snažila som sa potlačiť úsmev.
,,No usmej sa." zrejme videl ako mi trhlo kútikom.
,,Choď!"
,,Keď sa usmeješ." vyškeril sa. Doširoka som sa usmiala.
,,Môžeš odísť."
,,Škoda. Vlastná žena ma nechce v posteli. Smutné." zdvihol sa a pokrútil hlavou.
,,Veľmi smutné. Možno keď sa nabudúce budeš snažiť viac, tak sa ti niečo podarí." zasmiala som sa.
,,Veď počkaj. Nabudúce sa vynasnažím toľko, že budeš kričať." zasmial sa.
,,Prasa." prekrútila som oči.
,,Dobrú noc, drahá." žmurkol.
,,Dobrú noc, drahý." uškrnula som sa a zavrel dvere.