Vojačka 2

LXXIV.

POHĽAD ALESSANDRA

,,Požehnaný." zatiahol Pilvi, teda stredná hlava. Rikka, prvá hlava, vyplazil dlhý hadí jazyk.
,,Bohovia." zamrmlal Erdyn.
,,Myslel si si, že ujdeš? Dovoľ aby som sa zasmial." zasmial sa Pilvi a všetky tri hlavy sa rozosmiali syčivým smiechom.
,,Nemal si byť mŕtvy?" zavrčal Irian a viac napol tetivu.
,,Mal, ale nie som." odvetil Rikka a celý Pirita sa začal približoval k nám. Za ním sa tiahol dlhý chvost ktorý sa vlnil ako had a spoza kríkov vytŕčali dva obrovské krídla ktoré nezložil.
Bol svetlo zelený a po sebe mal tmavozelené fľaky pripomínajúce trojuholníky, ktoré vychádzali od chrbtice. Mal štyri veľké nohy a na nich dlhé sivé pazúry.
,,Volil si zdochnúť." zamrmlal si Asbjørn pre seba.
,,Vy volíte zdochnúť." zasyčal Tahva.
,,Čo chceš?" vyštekol Sevrin
,,Chytiť Välsignada." povedal si skôr pre seba Pilvi.
,,V žiadnom prípade." pokrútil hlavou Otis.
,,Prečo ma chceš chytiť?" vyletelo zo mňa a Irian ma prebodol pohľadom.
,,Pretože to robím už odkedy som tu na tomto svete a nemienim zmeniť to." zasmial sa Tahva.
,,To ale nie je odpoveď na prečo to robíš. Musíš mať dôvod."
,,Kušuj!" okríkol ma potichu Irian.
,,Vieš čo je môj dôvod? Vy všetci Požehnaný si myslíte, že všetko vyriešite rozprávaním sa a to mi vadí. Poď sem čo ťa zožeriem inak zožeriem aj ich. A to určite ako Požehnaný nechceš." stále hovoril len Pilvi. Preletel som pohľadom po trpaslíkoch a Orlích jazdcoch.
,,Neopováž sa." zasyčal pošepky Torsten.
,,Sľub mi, že ich pustíš." vypľul som.
,,Sľubujem. Čestné hadie." zasyčal Rikka a hlavy sa zasmiali.
,,Alessandro, stoj!" zavrčal Brum. Odignoroval som ho.
,,Takže... ty ma teraz zožerieš ale skôr ako začneš, chcem aby oni teraz ušli." zastavil som niekoľko krokov pred ním a každej hlave som sa pozrel do očí.

Ako som privolal tú moc?

,,Nemyslím že to bude také ľahké." vyštekol Pilvi a všetky tri sa po mne vrhli. Okamžite ako som zaregistroval pohyb som sa rozbehol a urobil to, čo Aurora Cassianovi. Podkopol som si nohu a po chrbte som sa viezol po šmykľavej tráve popod stredný krk. Rýchlo som vytiahol dýku, zaprel som sa o Piritovu nohu aby som zastavil a dýku som pichol na miesto, kde malo byť srdce. Bolo tam niekoľko jaziev. Širokých, úzkych, dlhých či krátkych. Všetky tri hlavy hlasno zasyčali, akoby kričali.
,,Myslel si si, že toto ma zabije?" opýtal sa Rikka.
,,Vy hlupáci!" zvolal so smiechom Tahva a Pirita sa začal hýbať. Chopil som dýku a keď sa vrhol dopredu, snažil som sa rozrezať ho, no ako urobil krok, dýka sa zlomila.

Bohovia.

Preletelo mi hlavou a rýchlo som sa spod neho vykotúľal. Len čo som sa dostal spod neho, môj plášť vzal do papule Tahva a vyniesol ma do vzduchu. Rýchlo som zdrapil lem ktorý som mal okolo krku a snažil som sa rýchlo ho rozviazať.
,,Ešte jeden pohyb a váš Požehnaný príde o nohy." zasyčal Pilvi a zdvihol hlavu ku mne. Začal som prerívane dýchať a zvieral som lem. Všetci zamrzli v pohybe. Zavrel som oči a snažil som sa prestať tak rýchlo dýchať a vymyslieť, ako ten prekliaty, dusiaci ma lem rozviazať.
,,Správne." zasmial sa Pilvi.

Zabil Auroru. Určite. Zabil ju.

Opakoval som si snažiac sa privolať vlnu moci.

On ju zabil.

Pomohlo to. V žilách mi začalo prúdiť teplo a ani som sa nenazdal, už som letel na zem. Zrejme to teplo prepálilo môj plášť.
Dopadol som na pravé koleno a pravou rukou som sa podoprel. Sekundu som hľadel do zeme a keď som ju zdvihol na trpaslíkov a Orlích jazdcov, z chrbta mi vystrelilo svetlo. No nebolo dostatočne silné aby zabilo Piritu. Akurát tak oslabila mňa.
Pirita začal ričať a zdvihol sa na zadné nohy.
,,Rýchlo." zachrapčal mi niekto. Postavil ma, moju ruku si prehodil cez ramená a s mojou podlamovanou chôdzou sme niekam išli.
,,Pusti ma." zašepkal som, keď jeho silná ruka zvierala tú moju prehodenú cez jeho ramená.
,,Do pekla, páliš." otvoril som oči a Torsten ma pustil niekde za nejakým stromom. Zahľadel som sa mu na kožené brnenie na pleciach, v ktorom boli drobné čierne bodky a na boku, tam kde som sa sem tam obtrel, mal prepálenú tuniku.
Zvrtol sa na päte a utekal k Piritovi. Zavrčal som, pozviechal a oprel o strom.
Medzitým, ako všetci bojovali s hlavami Asbjørn podišiel k Erdynovi, zdrapil ho za pás a vyhodil na Piritu. Wilbur tam už bol. Nadvihol som nechápajúc obočie. Pirita sa vlnil a skákal ako býk a z očí mu išla krv. Zamračil som sa.
Wilbur s Erdynom si kývli hlavami a naraz skočili. Zamračil som sa ešte viac. Pirita sa rozričal ešte viac, keď mu Erdyn a Wilbur preleteli krídlami presne stredom.
,,Načo?" opýtal som sa nahlas hoci som si to chcel povedať len v duchu.
Striaslo ma od bolesti, aká musela prejsť Piritom. Ten sa znova postavil na zadné a keď dopadol, priskočil Erdynovi, plaziacemu sa preč, nohu. Zvrieskol a mal som pocit, akoby som to praskanie kostí počul až tu. A to som bol dosť ďaleko.
,,Erdyn!" skríkol Brum a rozbehol sa k nemu. Tahva ho nabral čelom a odhodil do stromu. Bezvládne ležal v tráve, ktorú sme ešte nestihli udupať.
,,Erdyn." zavrčal som a rozbehol som sa. Pirita pri každom pohybe drvil Erdynovi viac a viac kostí a on viac a viac reval.
Len čo som vyšiel spoza stromu, cúvol som späť.
Rozbehol som sa k chvostu Piritu a pri ňom som sa vyšplhal na strom. Ešte som nebol ani v polovici a už sa mi ruky a nohy triasli od nevládania.
Len čo som sa dostal do koruny, schmatol som meč a zameral na Pilviho. Irian si ma buď nevšimol alebo jasne vedel, že ma čušať a ďalej odbíjal útok. Erdyn sa zvíjal v bolestiach neďaleko nich. Pirita už na ňom konečne nestál.
,,Zabijem ťa." zasyčal som a skočil s mečom namiereným do zeme. Stredná hlava sa akurát vykrútila s rozďavenou papuľou a zamerala na mňa, a tak som mu mečom prebodol podnebie a čepeľ vyšla až z druhej strany lebky. Cez mozog. S rykom ma zo seba odhodila a narazil som do stromu tesne pod korunou a keď som tu chvíľu padal, ozval sa ďalší výkrik. Ľudský. Hneď ako som spadol na tvrdú zem, stratil som o sebe pojem. Všetky kosti ma boleli, no aj cez to som sa musel roztrasenými a boľavými rukami podoprieť aby som videl, kto to kričal. Pilvi bezvládne ležal s prepichnutou hlavou medzi dvoma ďalšími.
Hľadal som tretieho Orlieho jazdca, ktorý nikde nebol.
Torsten zreval, vynoril sa spod Piritu a zospodu zapichol meč do Rikkovej hlavy. Hrot takisto vyšiel až z lebky a jeho ostriekala krv.
Jedno šťastie že mali také ploské hlavy.
Rýchlo sa stiahol späť pod neho a utekal dozadu, aby ho neudupal. Zozadu sa vynoril Tahva z telom v papuli. Cítil som, ako mi všetko stŕplo.
Z lesa sa ozval šuchot. Zamračil som sa a spomedzi stromov vyletel orol a sponad korún ďalšie dva. Torsten sa spoza Piritu na orli usmial, no potom takisto stŕpol keď mu pohľad z orla spadol na telo v papuli. Orol, ktorý vyletel spomedzi stromov chytil za letu Tahvu, pazúry zaryl do hadej kože rovno do očí.
Tahva zričal a pustil telo. Asbjørn hodil všetko na zem a rozbehol sa, aby telo chytil. Druhý orol zapišťal a pristál Piritovi na chrbte a zaryl mu doňho pazúry aby sa prestal toľko vrtieť. Tretí orol si sadol za prvého na krk, krídla pritiahol k telu a sedel, zatiaľ čo prvý začal mávať krídlami. Ticho a praskot. Zlomili mu krk a hlava spadla. Všetci sa rozbehli k telu v Asbjørnových rukách.
,,Erdyn," zašepkal som. Asbjørn ho položil na zem a všetci si sadli k nemu. Thorir s Torstenom sa zdvihli. Thorir utekal k Brumovi a Torsten ku mne.
,,Čo mu je?" opýtal som sa a rýchlo som sa postavil. Nohy sa mi podlomili a do celého tela mi strieľala bolesť. Torsten ma chytil a podoprel. Rýchlim krokom sme sa snažili dostať ku kruhu.
,,Povedzte mu... princ." zašepkal Erdyn. Pravú nohu mal rozdupanú a trčali mu z nej kosti. Veci mal roztrhané a z úst mu vytekala krv.
,,Erdyn!" kľakol som si vedľa neho.
,,Bolo mi cťou za vás bojovať, pane." slabo sa usmial. Ležal Beuneuovi na kolenách.
,,Neumrieš. Ešte budeš za mňa bojovať." stisol som mu ruku. Zase sa slabo sa usmial a nastalo ticho. Za nami sedeli orli a s mľaskotom žrali Piritu.
,,Erdyn." zašepkal Brum a Thorir ho pomaly zložil na kolená.
,,Brum," povedal pomedzi slzy Erdyn. Brum mu stisol oboma rukami ruku.
,,Rád som ťa spoznal Brum. Všetkých som vás rád spoznal, boli ste moja druhá rodina, hoci nie dlho." pozrel po všetkých a každému venoval slabý úsmev.
,,Nehovor to." zašepkal Elmer.
,,Porazíte Duchov a tento kontinent bude slobodný tak... tak ako bol doteraz. Princ, nájdi Auroru..." vydýchol a ťažko sa nadýchol.
,,Buďte všetci šťastní lebo nikto nevie kedy je náš posledný deň." doplnil po chvíli.
,,Budeme." prikývol Sevrin.
,,Spáľte ma prosím."
,,Ako si želáš." pritakal potichu Thorir.
,,Mám vás veľmi rád." naposledy sa usmial a jeho oči vyhasli.
,,Aj my teba." zašepkal Brum a rozplakal sa. Thorir mu položil ruku na rameno.
Beuneu jemne priložil ruku na Erdynove oči a zatvoril mu ich.