Vojačka 2

XCV.

POHĽAD EMERSONA

,,Prečo sme ju nešli pochovať do Tyrellu?" opýtal sa Vardan. Tak divoko vošiel do stanu, až skoro roztrhal plachty vchodu.
,,Myslíš, že máme čas chodiť na hrad a späť?" zdvihol dom hlavu od mapy, na ktorej boli poukladané malé drevené postavičky, ktoré znázorňovali moju armádu.
Tmavozelené boli vojaci s kopijami, čierne lukostrelci, tmavomodré najozbrojenejší vojaci a červené dlovy.
,,Nie, ale je to kráľovna, Emerson. Bez nej by sme neboli von. Zaslúžila by si trochu česti a vďaky a nie pochovať ju do wyrenskej hliny. Zaslúži si truhlu a nie plachtu."
,,Vyzerám, že to neviem?" zavrčal som.
,,Tak ju zober a pochovaj ju tak, ako pochovaná byť má!" vyštekol. Zavládlo ticho.
,,Viem, že ju možno ani nemáš rád a jej pohreb v Tyrelli by bol pre teba len strata času, no pozri čo pre nás urobila a pohreb by bola len maličkosť ako sa jej odvďačiť."  povedal kľudnejšie.
,,Viem čo by som mal spraviť!" buchol som do stolu až postavičky nadskočili a niektoré sa zvalili.
,,Asi nie ak si ju pochoval do hliny... možno by jej Giselle ešte vedela pomôcť."
,,Odíď Vardan. Odíď skôr, ako ti niečo poviem." zamrmlal som. Pokrútil hlavou, zúrivo zdrapil plachty vchodu a odišiel.
Vzdychol som si.
Celý stan bol ponorený v šere a pomaly upadal do tmy.
Auroru som nedávno s bratmi pochoval neďaleko jazera a do hliny za jej hlavu som zapichol jej meč a naňho zavesil jej prilbu.
Nikomu z bratov sa to nepáčilo, že ju pochovávame práve tu, no neskákali do mňa tak ako Vardan s Therronom.
Ani podľa mňa to nebol práve najlepší nápad a nezaslúžila si to.

POHĽAD ALESSANDRA

,,Ďakujem." povedal som Torstenovi a vzal si od neho čútoru plnú vína, ktorá medzi nami kolovala. Poriadne som si odpil a podal Asbjørnovi. Ani sa nenapil a položil ju ku kapsám.
Zvalil som sa na chrbát na zem. Ruky som si založil pod hlavu a hľadel na jasné nebo, na ktorom sa pomaly objavovali hviezdy.
Vládlo medzi nami ticho, ktoré rušili len vlnky narážajúce do neďalekého brehu a práskajúce drevo v ohni.
Asbjørn sa hrabal konárom v ohni a potom ním niečo vypaľoval do zeme a Torsten jedol opečené mäso z kačky, ktorú zabil po ceste. Očistiť ju od peria bez horúcej vody bola hotová katastrofa. Podávali sme si ju a počas letu ju čistili. Nakoniec sa to nejako podarilo a až na pár drobných pierok bola čistá.
Na jazyku som mal otázku. Možno to ani nebola otázka, no myslel som si, žeby bolo lepšie ak by sme sa rozprávali a nie sedeli tu takto potichu, akoby sme uvažovali, ako zajtra umrieme.
Nikto si nevšimol keď som otvoril ústa a hneď zavrel. Asbjørn sa ďalej hrabal v ohni a Torsten jedol.
,,Podáš mi víno?" povedal Torsten Asbjørnovi. Nadvihol obočie keď Asbjørn ďalej hľadel zamyslene do ohňa a ani nežmurkal.
Vydýchol som, pozviechal na nohy a podišiel vedľa Asbjørna a vrátil k Torstenovi s čútorou.
,,Vďaka." povedal so zamračeným pohľadom stále upreným na Asbjørna. Otočil som sa a vydal k vode.
Čižmy sa mi zabárali do piesku a do nosa prúdil slaný vzduch. Sadol som si, jednu nohu pritiahol k sebe aby som sa o ňu oprel a presypoval piesok v rukách.
,,Vedel by som si predstaviť bývať tu." ozval sa po chvíli Torsten. Ruky si založil v bok a zhlboka sa nadýchol. Uškrnul som sa. Uchechtol sa a sadol vedľa mňa. Zvážnel.
,,Nevšímaj si Asbjørna." povedal po chvíli.
,,Čo mu je?"
,,Má ťažké obdobie." pokrútil hlavou.
,,Je v tom... žena?" napadlo ma. Odkedy sme prišli do Roslinu a stretol tú Kai...
,,Hej." mykol plecami a hľadel niekam do diaľky.
Čakal som. Nebudem sa pýtať a buď mi niečo povie alebo nie.
,,Nepýtaj sa ho na ňu. Zabije ťa." zamrmlal. Prikývol som. Niekoľko minút sme len tak sedeli a hľadeli na horizont.
,,No... o chvíľu bude tma. Mali by sme ísť spať. Zajtra nás čaká príšerne dlhá cesta." postavil sa a otrepal si nohavice od piesku. Zdvihol som sa a keď som sa otočil na tábor, Asbjørn už ležal otočený chrbtom k ohňu.
,,Kto stráži?"
,,Nikto. Tu nám nič nehrozí." povedal. Vyšli sme z piesku na trávu a zvalili na deky.
,,Aby sa nepovedalo." uškrnul sa, nahol sa k drevu ktoré bolo na polovicu spálené a zaklopal naňho. Uškrnul som sa a pokrútil hlavou. Prikryl som sa plášťom a hľadel do práskajúceho ohňa.
Ohňa s mŕtvym kráľom.