Vojačka 2

LXXXII.

POHĽAD EMERSONA

,,Zajtra za úsvitu bude všetko zbalené, dlovy obrnené a vojaci na plošinách," vravel som svojim bratom, generálom a kapitánom oddielov. A Mortimerovi.
Všetci sme boli uprostred tábora. Bolo niečo pred polnocou.
,,Teraz choďte spať. Zajtra je náš deň." usmial som sa.
,,Ymladd!" odpovedali hlasno všetci.
,,Ymladd." prikývol som. Všetci sa poklonili najprv mne, potom mojim bratom a rozišli sa do svojich stanov.
Pomaly som vykročil k svojmu a moji bratia k svojim stanom. Jeden však išiel za mnou.
,,Fe ddylech chi fod wedi ymddiried mwy ynddo," povedal Xayah. Zastavil som a otočil som sa k nemu.
,,Ydych chi'n meddwl nad oeddwn i'n ei gredu?" ruky som si založil za chrbát.
,,Credai, ond nid iawn,"
,,Hi yw fy ngwraig, ond nid wyf yn ei hadnabod yn dda iawn. Pwy oedd yn gwybod beth y gallai ei wneud?"
,,Máš pravdu. Dobrú noc." mierne sa uklonil, otočil sa a odišiel.
,,Dobrú noc," povedal som, no pochybujem, že ma ešte počul.

➳➳

Už tri a pol hodiny pred svitaním po tábore behali vojaci. Skladali stany, zbrojili sa, obrňovali dlovy, chystali plošiny, brúsili meče...
,,Eich Mawrhydi!"
,,Ydw?" otočil som sa na vojaka. Poklonil sa a vystrel. 
,,Mortimer opustil tábor so svojim oddielom, Sir,"
,,Ja ho zabijem," vyštekol som, strčil som si dva prsty do úst a zapískal som. O sekundu na to vyšla moja dlova spoza stanu. Už obrnená.
Vysadol som na ňu.
Vystrelila nad už pováľané stany a letela za oddielom, ktorý nebol tak ďaleko.
Preleteli sme ponad polovicu oddielu a dlova sa vrhla k zemi a pristála na zemi rovno pred Mortimerom. Zoskočil som a postavil sa rovno pred neho. Hlboko sa uklonil.
,,Kam sa chystáš?" zavrčal som.
,,K Múru, Eich Mawrhydi,"
,,A dovolil som ti to?" nadvihol som obočie. Neodpovedal.
,,Aj tak vám to nič nepomôže. Brána nie je otvorená a najprv idú moji vojaci. Rozumieš čo som povedal?"
,,Rozumiem," prikývol.
,,Zostanete tu a ani sa nepohnete. Rozumieš? Inak na to pekelne doplatíš, Mortimer."
,,Ydw, Sir." poklonil sa.
Pokrútil som hlavou, vyskočil dlove do sedla a leteli sme späť k táboru.

➳➳

,,Počul som, že Mortimer odišiel s oddielom k bráne." vyšiel Farrad zo stanu, ktorého polovica už bola na zemi. Skočil som na zem a zavrčal som.
,,Mám pocit, že som ho tu ani nemal brať. Budú s ním len problémy."
,,Len vieš, že má dobrých bojovníkov,"
,,Bojovníkov, ktorí sa môžu s Mortimerovým rozkazom hocikedy postaviť proti nám alebo sa pridať k Duchom,"
,,Ešte stále je čas, aby si ich otočil,"
,,Myslíš že pôjde?" otočil som hlavu na Vardana, ktorý stal za mnou a opieral sa mi o dlovu.
,,Kto tu je kráľ? Ty alebo on?"
,,A kto jašter?" pridal sa Therron ktorý vyšiel spoza stanu a jedol klobásu.
,,Ja viem, ale ak ho pošlem späť... chyba bola už to, že som ho vôbec spod hradu vytiahol. Čo vy viete či sa vráti späť? Brána zostane otvorená, môže hocikedy vyjsť a robiť čo chce, až pokial ho nenájdem, ale on sa veľmi dobre ukryje,"
,,Pozri, výhodou je to, že sú to bojovníci, ktorí rozhodujú súboje. No zase nevýhodou je, že to sú bojovníci, ktorým keď niečo natlačíš do hlavy, nemáš šancu to z nej dostať. A to spravil Mortimer. Dal im niečo do hlavy a už pôjdu len po tom," zhodnotil Xayah, stojaci vedľa Vardana.
,,No, len to sme nevedeli, keď sme zasadali." prikývol Therron, vošiel späť do stanu a o chvíľu spadla aj druhá polovica.
,,Teraz ma vôbec nenapadá, čo mám robiť,"
,,Vieš kto by ti dobre poradil?" začal Xayah.
,,Nie?"
,,Kráľovná," vydýchol.
,,Má pravdu, hoci ich nepozná tak ako my, ale určite by ti poradila," prikývol Farrad. Neďaleko nás pristál Dashiell na dlove a zoskočil na zem.
,,Kebyže nie je za Múrom, tak by to určite urobila." prikývol som. Nastalo medzi nami ticho, ktoré prerušilo len buchnutie Therronovho stanu, keď spadla na zem aj druhá polovica. Rukami si nadvihoval plachtu a kráčal k východu.
,,Dobre, poďte chystať. Ak niekoho niečo napadne, povieme ti to Emerson," povedal Vardan.
Prikývol som, vyliezol na dlovu a tá odkráčala k môjmu stanu.

➳➳

Pozbieral som posledné veci zo stanu, pri ktorom už stáli piati vojaci aby ho zložili. Spoza ďalekých kopcov sa už drali prvé lúče a nebo bolo pokryté pár veľkými mrakmi.
Niektoré oddiely sa už pomaly presúvali k Múru a obchádzali Mortimera a jašterov.
Takisto aj pár plošín buď išlo k Múru alebo už pristávali. Vydýchol som, na hlavu som si dal prilbu a postavil pred dlovu.
,,Bydd yn rhaid i chi ehangu. Cymaint â phosib," povedal som jej. Tá sa zavrtela a zahľadela sa mi do oči. Spod jej šupín jej začali vychádzať ďalšie a ďalšie šupiny a pomaly sa zväčšovala. Krídla sa jej obalili do strieborného povlaku a predĺžili a rozšírili sa jej o ďalšie tri metre, rohy sa jej o meter a pol a zuby o pár centimetrov predĺžili. Bola asi trikrát väčšia ako pred chvíľou. Usmial som sa a vysadol na ňu.
Traja vojaci ešte rýchlo na jej krídla dali reťaze a potom sa vyšvihla do vzduchu a letela k Múru. Po chvíli sa k nám pridalo aj mojich päť bratov.
Popod nás sa presúvali posledné oddiely a už sa stavali pred Múr na miesto, kam včera Vardan zapichol svoj meč, aby sa vedelo, kde je brána.
Dlovy s jazdcami, ktoré neniesli plošiny, stáli pozdĺž Múru, niekoľko metrov od neho, zoradené vedľa seba. Ak sa otvorí brána, spadne celá ochrana Múru, a tak Múr budú môcť preletieť.
Všetci šiesti sme pristáli neďaleko oddielov a sledovali vojaka, ako k nám uteká s Vardanovým mečom.
,,Diolch yn fawr," povedal Vardan, keď mu vojak podal meč. Vojak sa postavil do pozoru. Vardan kývol hlavou a odložil meč do pošvy. Vojak sa uklonil a utekal poklusom späť.
,,O chvíľu príde," povedal som a hľadel na slnko, ktoré pomaly vychádzalo spoza kopcov a stromov.

POHĽAD AURORY

Otvorila som oči a hľadela do plachty stanu. Poriadne som si zívla a ponaťahovala som sa, až som sa otočila na druhý bok a zahľadela na vchod, kde stáli traja neznámi vojaci. Nadvihla som obočie.
Dnu odrazu vošiel Yoneh.
,,To čo má byť?" okamžite som sa posadila a kývla rukou na vojakov.
,,Toto? Budú ťa strážiť ak by si sa znova neovládla a ušla."
,,Čo?" vyprskla som posmešne.
,,A tento meč... si zoberiem." zobral spod postele môj meč.
,,Daj mi dôvod."
,,Nepáči sa mi a netreba ti ho predsa, nie?" otočil sa mi chrbtom a vykráčal von.

Do pekla. Prečo som ho nekopla?

Vstala som a zahľadela sa pomedzi hlavy vojakov von. Už pomaly vychádza slnko a ja som prišla o kľúč a voľnú cestu.