Vojačka 2

XCIX.

POHĽAD EMERSONA

Pomaly som vyšiel zo stanu.
Kráčal som pomedzi stany s prilbou pod pazuchou a veľkým, obdĺžnikovým, kovovým štítom prichyteným dvoma koženými pásmi o ľavú ruku. V jeho strede bola hlava dlovy s rozďavenou papuľou, ktorá mierne vytŕčala.
Zabíjackym pohľadom som hľadel pred seba.
Vojaci sa stavali do pozoru s vážnymi tvárami.
Neďaleko Aurorinho hrobu stála moja dlova a chvostom jazdila z jednej strany na druhú a lámala steblá trávy. Nozdrami hlasno vydychovala a bradu držala vysoko nad zemou.
Bola pokrytá šupinovým a reťazovým brnením a pod sedlom mala pošvy s dvoma mečmi a niekoľkými dýkami.
Pristúpil som pred ňu. Sklonila hlavu a oprela sa mi o hruď. Usmial som sa. Nastavila krídlo, aby som po ňom mohol vyjsť do sedla. Pohladil som ju po nose.
,,Gadewch i'r dinistr hwn ddechrau," povedal som jej. Zasyčala, akoby so mnou súhlasila. Prikývol som a vyšiel po krídle.
Postavil som sa na sedlo a z pošvy vytiahol meč.
Zdvihol som ho nad hlavu a pozrel po vojakoch stojacich naokolo.
Niekoľko vojakov už bolo na kopci na plošinách a čakali.
Všetci pokľakli. Vydýchol som a poriadne nadýchol.
,,Dinistrio! Dinistriwch yr hyn y mae eich calon yn ei ddymuno!" zakričal som z celého hrdla. Všetci vyskočili na nohy a nad hlavy zdvihli zbrane. Celým táborom sa ozýval nadšený rev. Usmial som sa a sadol do sedla.
,,...pretože tento kontinent bude čoskoro náš." zasmial som sa pre seba a dlova vzlietla. Spolu s ňou sa zdvihli plošiny a niekoľko desiatok dlou z kopcov aj s mojimi bratmi.

➳➳

Leteli sme ponad lúky až sme sa ocitli nad pralesom. Dlovy po sebe nadšene revali, vrčali, syčali a pišťali.
Mali sme namierené na Radan, kde sa rozdelíme. Jedna skupina pôjde na Lempu a ďalšia na Roslin. S tou druhou pôjdem ja. Možno niekde nájdem Asbjørna a aj keď nie, aspoň ich ten Wyren pozdraví.
Vardan letel niekde podo mnou.
Therron išiel na Yelle, Farrad na Darciu a Eyll a Xayah s Dashiellom na Corel.
Niektoré väčšie dlovy leteli nízko nad stromami a ich vrchné konáre lámali a nadšene revali.
Po toľkých rokoch nič nerobenia môžu konečne robiť to, na čo sú stvorené. Tak ako aj my. Ničiť a zabíjať.

Tento kontinent bude môj. Či už s Wyrenmi, alebo bez nich. Ale ako vidím, skôr bez nich.

➳➳

V diaľke sa začali objavovať svetlá, ktoré vychádzali z hôr. Roslin.
,,Vardan!" zreval som do vetra. O chvíľu sa spod mojej dlovy objavila jeho. Pozrel na mňa. Prikývol som. Tajomne sa usmial a potiahol dlovu za uzdu. Tá sa nahla doľava.
,,Fyddin! Gyda mi!" zreval.
Jedna plošina sa od nás odpojila a letela za Vardanom.
,,Gadewch i ni fynd amdani," povedal som si. Dlova zavlnila krkom a zrevala.
Bol to ako rev medveďa, no stokrát silnejší a niekedy to bolo zmiešané s pišťaním.
Silnejšie zamávala krídlami a pridala. Ostatné dlovy to zopakovali.

➳➳

Pomaly sa stmievalo.
Neboli sme ďaleko od Roslinu, keď sa oproti nám rozleteli orly. Vyleteli z celej dediny. Pustil som uzdu a pomydlil som si ruky.
,,Tak, poďme sa zabaviť," zamrmlal som a spod sedla som vytiahol meč.
Orly zaškriekali a dlovy im odpovedali revaním. Niekoľko dlou s jazdcami sa zaradilo okolo mňa s kopijami po bokoch a natiahnutými lukmi a kušami. Natiahol som ruku s mečom pred seba.
,,I'r frwydr!" zreval som a vojaci sa nahrnuli predo mňa a začali strielať a po chvíli nabodávať orly. Dlovy ich trhali na rohoch a v zuboch.
Vyleteli sme nad nich.
Moja dlova zrevala a namierila si to na orla. Ani na jednom z nich nebol jazdec.
Orol na ňu zaškriekal.
Otvorila papuľu a orol vyletel nad ňu so snahou ju oklamať. Otočila sa bruchom dohora a zdrapila ho medzi dlhé pazúry. Otočila sa späť.
Zaškriekal a metal sa. Dlova zasyčala, odtrhla mu krídlo od tela a pustila dole. Z chuti som sa zasmial. Orly padali ako hrušky. Málo ktorí ku nám vôbec doleteli.
Keď už sme sa priblížili k Roslinu, začali z nich vylietavať šípy, ktoré sa od dlou a štítov odrážali ako kvapky dažďa.
Spŕšku šípov im moji vojaci opätovali. Zakaždým zasiahli nejakého Wyrena.
Šípov lietalo čoraz menej, keď z dediny vyleteli ďalšie orly, tentokrát aj s jazdcami.
Dlovy sa na nich vrhli. Vzduchom sa niesol pach krvi, bolestivé škriekanie orlov a kričanie ich jazdcov a nadšené revanie dlou a mojich vojakov.
Jedného mi pustili.
Letel rovno na mňa a odrazu vystrelil. Dlova rýchlo pritiahla krídla a ja som sa jej pritlačil na krk. Zvrtla sa doľava. Akoby vo vzduchu váľala sudy.
Rýchlo roztiahla krídla a skôr, ako na nás stihol jazdec vystreliť, rozďavila papuľu a odhryzla orlovi hlavu. Jazdec vystrelil, no šíp sa odrazil od môjho štítu.
S krikom padal dole do tmy.
,,Taflwch fi Wyren!" zakričal som vojakovi s kušou, ktorý letel neďaleko mňa. Potiahol dlovu a prileteli k nám. Pred ním na sedle ležal Wyren. Nohy mu viseli z dlovy a vlasy mu lietali všade naokolo.
Chytil ho za opasok, ktorý mal v nohaviciach a hodil ho mojej dlove na sedlo.
Bolestivo zastonal a zavrčal.
Okolo úst mal silno uviazanú šatku.
,,Neopováž sa niečo urobiť. Stále mám tvojho orla," varoval som ho.

➳➳

Pristál som na streche väčšieho domu. Všetci bojovníci v dedine zamrzli.
Dlovy za Roslinom vypustili vojakov z plošiny a leteli pod hory, keďže tu nemali kde plošinu zložit.
Ostatných pár vojakov si posadalo s dlovami na ďalšie strechy. Pod veľkým domom na nás mierilo niekoľko lukostrelcov. Zasmial som sa, zdrapil Wyrena za vlasy a donútil ho, aby si sadol.
,,Nestrieľajte!" zvolal niektorý. Usmial som sa a cmukol na dlovu. Zavrtela sa, preletela ponad lukostrelcov a sadla na kamene medzi domami. Ľahla si a spolu s Wyrenom sme zišli.
,,Čo tu chcete?!" zakričal vysoký muž ktorý sa pomaly ku nám blížil. S lukom v ruke. Podrazil som Wyrenovi nohy a spadol na kolená na kamene. Zastonal. Dvihlo som jednu ruku nad hlavu a zakýval prstami. Jeden z jazdcov zletel vedľa mojej dlovy.
,,Gwyliwch ef." povedal som mu, keď ku mne prikročil. Zasalutoval a odišiel som od Wyrena k mužovi. Zastavil som pár krokov od neho.
,,Kde je Asbjørn?" povedal som pokojne.
,,Kto vás pustil?!"
,,Pýtam sa kde je Asbjørn!" zreval som. Videl som pohyb jeho ruky, ktorou držal luk. Zdvihol som štít a od neho sa odrazili šípy. Dlovy zarevali a šípy prestali. Sklonil som štít a pozrel na lukostrelcov. Dve dlovy ich zmietli chvostami a udupali ich a ostatných zabili moji lukostrelci.
Muž zdvihol luk a namieril ho na mňa.
,,V poriadku. Zabi ma, no ja zabijem toho Wyrena za mnou a celú dedinu." zasmial som sa. Zavrčal a viac napol tetivu.
,,Poslednýkrát sa pýtam. Kde je Asbjørn." zasyčal som.
Muž zdvihol nado mňa hlavu a preglgol.
Dlova sa postavila za mňa a zavrčala.
,,Neviem." zavrčal a pohľad sklonil na mňa.
,,Nie?" nadvihol som obočie a kývol bradou. Další vojak s dlovou zletel zo strechy a pristáli za mužom. Vojak skočil na zem s putami. Muž sa otočil a vystrelil šíp. Vojak zdvihol štít. Šíp sa odrazil a zapichol do už ich mŕtveho lukostrelca.
,,Odišiel, no neviem kam ani s kým." povedal hrubým hlasom. Rozosmial som sa. Vojak mu podkopol nohy skôr ako zaregistroval, že pri ňom stojí a z ruky mu vytrhol luk a z tulca dva šípy a namieril naňho.
,,Vidíš? Ja som to presne vravel." povedal som ponad rameno Wyrenovi.
,,Asbjørna nechajte napokoji!" ozvalo sa odniekiaľ. Zdvihol som hlavu a poobzeral. Zdvihol som ruku aby som zastavil lukostrelcov, ktorí na muža namierili. Vyšiel z tieňa a kušu mal nabitú. Mieril na mňa. Uchechtol som sa.
,,Ty určite vieš, kde je." povedal som.
,,Nie."
,,Tak prečo sa staráš do toho, čo s ním chcem?"
,,Pretože Asbjørn si nezaslúži znova to, čo ste mu robili." zavrčal a ja som sa zasmial. Vystrelil. Zdvihol som štít, no šíp doňho nenarazil. Zamračil som sa a zložil ho. Dlova dala predo mňa krídlo. Pokrútil som hlavou a lúskol prstami. Dlova zrevala a rozbehla sa na muža. Ten rýchlo nabil, no skôr ako vystrelil, dlova po ňom skočila a rozpučila som.
Wyren za mnou zakňučal jeho meno, no cez šatku som nerozumel.
,,Takže," pozrel som sa na muža predo mnou. Na rukách a nohách mal putá. Dlova sa vrátila ku mne a prežúvala jeho ruku.
,,Ty budeš zrejme vodca." kývol som bradou. Zamrvil sa a ja som prikývol. Cítil som, ako sa v tieňoch a oknách schovávali další lukostrelci a ako do tetív dávali šípy. Usmial som sa a skokom cúvol pod dlovu. Tá ma zakryla práve vo chvíli, keď vystrelili. Ďalšia dlova zakryla vojaka s mužom.
Moji muži im streli opätovali. Dedinou sa ozýval krik.
,,Gallwch!" zakričal nejaký vojak. Dlova ma odkryla.
,,Ewch ag ef i wersylla. A gallwch chi ei guro ychydig." povedal som. Vojak prikývol a muž sa začal trhať. Predklonil hlavu a potom ju rýchlo zaklonil v snahe vojakovi rozbiť nos. Vojak sa uhol a lakťom mu strelil do sánky. Muž mu ovisol v rukách. Prikývol som. Vojak zasalutoval a vyšiel aj s mužom na dlovu. Tá zasyčala a vzlietla.
,,Dobre čiže... nikto mi tu nič nepovie, čo znamená, že to nemá zmysel aby som tu viacej strácal čas." otočil som sa a kráčal k Wyrenovi. Dlova ma kryla.
,,Myslel som si, že ked ťa uvidia tak sa budú snažiť vyslobodiť ťa alebo tu nastane urputný boj, no ako vidím, táto dedinka nebola veľmi pripravená na moju návštevu, čo ma celkom sklamalo, lebo väčšinou keď niekde prídem, tak neviem kde mi z toľkých ľudí stojí hlava." uchechtol som sa. Niečo zavrčal, no cez šatku som zase nerozumel.
,,Mal si mi pomôcť. Je tu strašná nuda a títo... Orlí jazdci sa nejako zhoršili. Naposledy to boli bojovníci ako stvorení na boj proti mojej krajine a teraz sme ich postrieľali ako nič." obrátil som oči v stĺp a kývol vojakovi, nech si ho zoberie do sedla. Vyšiel som na svoju dlovu.
,,Ei ddinistrio yma, mae'n ofnadwy o ddiflas." povedal som znudene a dlova vzlietla. Dlovy zarevali a začali ničiť.
,,Rydyn ni'n mynd i Lempa. Gwiriwch sut mae Vardan yn gwneud." povedal som dlove keď sme už leteli preč.