Vojačka 2

CXXI.

POHĽAD THORIRA

Hoci sme stále boli hlboko v lese, odniekiaľ sa ozýval piskľavý, prenikavý buchot.
,,Počujete to?" nastražil uši Elmer.
,,Tábor?"
,,A je blízko." prikývol Sevrin Gusovi.
,,Poďte," povedal Brum a pridal do kroku.

➳➳

,,Stojte!" zdvihol som ruku vysoko nad seba. Všetci zastavili.
,,Čo je?" opýtal sa Otis.
,,Nepočuli ste to?" zavrčal som potichu.
,,Čo...?" nadvihol obočie Gus.
,,Praskanie konárov. Blízko."
,,Možno to bude len nejaká srna..."
,,Myslíš, žeby sa k nám nejaká srna zakrádala ako vlk?" opýtal som sa Otisa ironicky a vytiahol sekeru. Ostatní urobili to isté.
,,Kryte Kielo s Jormom," povedal Brum.
Niekde po našich ľaviciach zapraskali konáriky.
Okamžite sme sa tým smerom zvrtli.
Spomedzi kríkov trčal čierny ňufák, ktorý sa hýbal pomedzi to, ako ňuchal. Nič viac, len ňufák, dlhé sivé fúzy, biela papuľa a dlhé očné zuby, ktoré trčali spod pery.
Zviera zavrčalo. Nebol to ani vlk, medveď či líška.
Zviera sa pomaly vystrčilo a na nás hľadeli prenikavé, žlté oči, ktoré svietili spomedzi hnedastej srsti.

Horská puma.

Deti sa roztriasli, no aspoň neplakali.
Brum sa uklonil a keď sa vystrel, zahľadel sa zvieraťu do očí.
,,Vi vill inte skada någon i lägren. Vi behöver bara hjälp. Din hjälp," povedal.
Puma spravila pár krokov dopredu, so zamračeným pohľadom, až stála neďaleko Bruma. Zamračil som sa a vydal sa k Brumovi.
,,Stoj," zastavil ma. Akoby ma priklincoval k zemi. Stál som na mieste a hľadel z Bruma na pumu.
,,Ta oss till lägret, snälla," poprosil.
Puma zasyčala, natočila uši dozadu a pritisla ich k hlave, chvost skryla za seba a zdvihla pery, čím odhalila tie smrteľné zubiská.
,,Brum..." zavrčal som. Hlasno zavrčala.
,,Vi vill inte skada dig," zopakoval. Puma cúvla a prikrčila sa. Pripravená skočiť.
,,Nikto sa ani nepohnite," povedal Brum pokojne.
,,Nevyzerá to, že to je wyrenský zver," snažil som sa povedať pokojne. Trochu sa to aj podarilo.
,,Marthaugf är på våra klackar. Hjälp oss så hjälper du också ditt läger." nič. Puma naňho len ďalej hľadela.
,,Vi har barn som är hungriga, åtminstone hjälper dem."
,,Nie je to zver, Brum."
,,Prečo by nie?" opýtal sa s pohľadom stále upreným na pumu.
,,Nemusíš im nič vysvetľovať," vydýchol som.
,,Ak by to nebol zver, dávno by skočila."
,,Necháva ťa dohovoriť," a odrazu puma skočila.
,,Håkon!"

POHĽAD AURORY

,,Nesúhlasím s týmto nápadom," zavrčala som do toho otrasného a hlavne otravného ksichtu.
,,Nesúhlasíš s nápadom svojho manžela?" nadvihol obočie.
,,Nie, nesúhlasím."
,,Tak to si odvážna."
,,Mal by si byť na mojej strane, Castian," zasyčala som potichu.
,,Prečo?"
,,Ja ti dám prečo!" hodila som po ňom kalich, čo bol na Emersonovom pracovnom stole v našom stane.
Chytil ho akoby okolo neho neletelo nič viac, ako len bezbranný motýľ.
,,Mohol si byť už dávno mŕtvy, vieš?"
,,Viem. Stačilo zabrnkať princiatkam na správne strunky a nebolo by zo mna nič viac, len žrádlo pre divokú zver." prekrížil si ruky na hrudi a pomaly sa hojdal na zadných nohách kresla.
,,Áno, takže mi poďakuj."
,,Ďakujem," povedal, aby sa nepovedalo. Okolo úprimnosti to ani neprešlo.
,,Hneď ako sa vráti Emerson, mi budeš ďakovať každú chvíľu, čo ma stretneš. A to sľubujem," zavrčala som. Nastalo ticho.
,,Zmenila si sa, Aurora," povedal odrazu s vážnou tvárou aj hlasom.
,,Vďaka," nahodila som falošný úškrn.
,,Koniec srandy, toto myslím vážne," nastalo ticho.
,,V čom presne?" nadvihla som obočie.
,,Vo všetkom," pokrútil hlavou.
,,V čom?"
,,V Ronore či Yelle... bola si iná. Mala si... ako sa to povie... city, nálady. Všetko čo by si ako človek mala mať."
,,V čom som teraz iná?" uchechtla som sa.
,,Si chodiaca zbraň. Bez citov."
,,Nazval si ma bezcitnou?" znova som nadvihla obočie.
,,Áno. Pretože to tak je. Pozri sa na seba. Kedy si naposledy plakala alebo sa smiala? Chodíš večne s kamennou tvárou pripravená zabiť každého, kto sa o teba čo i len obtrie. Nevravím, že si zbraňou nebola aj predtým, no predným si bola aspoň s človekom vnútri,"
,,Stále som človek..." dostala som zo seba.
,,Už dávno nie, Aurora." zdvihol sa.
,,To ti rozkázal Emerson?" prehovorila som kľudne. Už bol skoro von zo stanu.
Zamrzol a nakukol späť.
,,Čo mi mal rozkázať?"
,,Aby si mi toto povedal,"
,,Nie. Rozkázal mi mnoho vecí, no toto medzi ne nepatrilo," postavil sa bokom a hľadel na mňa. Prikývla som.
Vydýchol a vrátil sa hlbšie do stanu.
,,Ak by mi to nakázal a nesúhlasil by som s ním, neurobil by som to... hoci by ma za to zabil, aj by som to nespravil..." vravel ticho. Mykol plecami a slabo sa uškrnul.
,,Prečo by si to nespravil?" nadvihla som obočie.
,,Možno ma máš za sviniara a pätolízača a čo ja viem čo ešte, aj keď nevidím dôvod, Emerson mi rozkázal kopu vecí, ktoré som aj tak neurobil, pretože som ich urobiť nemohol."
,,Prečo?"
,,Lebo to buď boli klamstvá, bolo to proti mojej vôli alebo... som to nevedel spraviť, pretože sa mi to nepáčilo. Emerson o tom nevie, tak mu to prosím ani nevrav. Zaživa ma stiahne z kože... a obaja vieme, že to myslím smrteľne vážne."
,,Povedz mi jedno. Prečo sa mu tak všetci šprtáte v zadku? Prečo sa ho bojíte? Je to rovnaký Marthaugf ako vy všetci. Možno je kráľ, no stále je to len Marthaugf," povedala som potichu a rozhodila rukami.
Castian si vzdychol a pozrel na vchod. Vzápätí sa otočil na mňa, chytil ma za rameno a pritiaho k sebe.
,,Poviem ti to, no budeš musieť držať jazyk za zubami. Znova," zašepkal tak potichu, že hoci mal pery pri mojom uchu, ledva som rozumela.
Prikývla som.
,,Toto nie je pravý Emerson. Toto je Emerson po smrti," vydýchol a odtiahol sa.
,,Čo?" zamračila som sa od nepochopenia. Slabo prikývol a vydal sa preč.
,,Castian!" vyštekla som, no kráčal ďalej.
,,Rozkazujem ti, stoj!" zavrčala som. Zastavil.
,,Vysvetli mi to, hneď." vystrčila som naňho varovný prst.
,,Čo ti mám na tom vysvetliť?" pohodil rukou.
,,Všetko. Ihneď."
,,Bol mŕtvy. Stačí?" mykol plecami. Zamrzla som, až som zabudla aj dýchať.
,,Ni-nie." dostala som zo seba sekavo.
,,Mám ešte nejakú prácu. Zastavím sa za tebou... neskôr."
,,Nechávaš ma samú?"
,,Pred stanom máš päť vojakov. Cítiš sa sama? Môžem ešte nejakých pridať..." uchechtol sa.
,,Castian,"
,,Prosím?"
,,Odvolaj ich."
,,Vojakov?"
,,Áno. Načo tam sú? Aj tak ma tu nikto nepočúva a len čo vyjdem zo stanu, je okolo mňa dalších sto vojakov."
,,Myslíš, že by sa to Emersonovi páčilo?"
,,Nepáčilo, no to už si zariadim."
,,Zabije ma. A keď nie mňa, tak teba a keď nie teba, tak nás všetkých, čo sme tu po jeho odchode zostali. A ani toto nemyslím obrazne."
,,Zabil by ma?"
,,Neviem."
,,Vieš a aj mi to povieš. Je schopný ma zabiť?" vydýchla som.
Vzdychol si a chrbtom ruky si prešiel po čele.
,,Je, Aurora. Je schopný všetkého. Môžeš byť kýmkoľvek a aj tak by ťa zabil." kývol hlavou a odišiel.
Zťažka som vydýchla a zviezla sa na Emersonovú zatvorenú truhlicu.

Toto je Emerson po smrti.