Vojačka 2

XCII.

,,Musíme ísť za Olekom. Aspoň to skontrolovať." povedal Sevrin.
,,A načo to bude keď sú všetci mŕtvi a za všetko môže tá... Aurora!" vrčal Irian. Torsten sa postavil zaňho s rukami prekríženými na hrudi.
,,Alessandro za to nemôže." povedal Elmer.
,,Že nie? Že nie?!"
,,Irian." oslovil ho Torsten.
,,Čo?" vyštekol a otočil sa.
,,Viem, že to nie je najľahšia situácia, no... mám?" nadvihol jedno obočie. Irian si vzdychol.
,,Zaslúžim si, že?"
,,Neviem. Povedz ty." mykol plecami. Irian prikývol a Torsten mu kývnutie opätoval a dal mu facku. Irian až otočil hlavu na mňa. Zaťal zuby, zavrel oči a zvesil hlavu. Znova si vzdychol. Torsten mu položil ruku na rameno.
,,Aj nás to bolí ale ak zomrel aj Olek... mali by sme ho priniesť domov." povedal. Irian slabo prikývol a ponad plece pozrel na Nisseho.
,,Čo bude teraz? Keď sú voľní?"opýtal sa a otočil na Nisseho.
,,Neviem." odpovedal mu Asbjørn. Nastalo ticho. Irian si ťažko vzdychol.
,,Toto sa nesmú dozvedieť mama s otcom. Ak zistia že je Nisse mŕtvy..." pokrútil hlavou a vykročil von. Zabuchol dvere a zavládlo chvíľkové ticho.
,,K Olekovi pôjdeme len my traja." povedal Asbjørn.
,,Kto?" zamračil za Wilbur.
,,Ja, Torsten a Alessandro."
,,Ideme aj my." postavil sa Sevrin.
,,Vy nikam nejdete." zavrčal Asbjørn.
,,Oleka prinesieme sem. A aj tak... chceli ste sa s ním porozprávať, pozdraviť... no čo teraz keď je mŕtvy? Pôjdete tam zbytočne." povedal Torsten.
,,Má pravdu." povedal Brum keď Sevrin chcel niečo povedať.
,,Ostanete tu a keď nie, môžeme popýtať nejakých jazdcov aby vás zobrali domov."
,,Ostaneme tu. Už keď sme sem, aspoň Oleka pochováme." povedal Brum. Torsten prikývol.
,,Pochováte Nisseho a presuniete sa do Lempi, keďže tam budeme musieť Oleka pochovať. Tam, kde je jeho domov." prehovoril Asbjørn.
,,Irian nepôjde?" opýtal som sa po chvíli.
,,Irian potrebuje byť sám, s rodinou, aby sa s týmto všetkým vysporiadal. My by sme mali odísť čo najskôr aby sme sa aj čo najskôr vrátili. Najlepšie by bolo ak by sme odišli teraz."
,,Nebudeme na Nisseho pohrebe?" opýtal sa Torsten. Asbjørn pokrútil hlavou.
,,To nie je pekné."
,,Viem, no čo je lepšie? Ísť teraz, doniesť mŕtveho Oleka domov aby aj on bol pochovaný a byť tu včas a kontrolovať, čo robia Marthaugfovia alebo byť na pohrebe, odísť od Marthaugfov a niesť tu už napoly rozloženého Oleka?" zahľadel sa naňho.
,,Idem si po veci." povedal Torsten, pozrel na Nisseho a odišiel.
,,Kde ho máme teda pochovať keď o tom nemajú vedieť ich rodičia?" opýtal sa Thorir.
,,Pod hory."
,,Kam?"
,,Nemáme cintoríny v horách. Pochovávame normálne do zeme dole pod horami. Asi by to nebol pekný pohľad keby sa spustí lavína a odkryje všetky tie telá a kostry. Teda môžete hocikedy vyletieť a nikto si nevšimne že niekoho pochovávate." povedal Asbjørn. Thorir prikývol.
,,Môžete tu niektorí ostať spať ak chcete." mykol plecami a sadol si na parapetu okna. Za oknom pristál orol s Torstenom.
,,A... nikomu nič nehovorte. O tomto. O Marthaugfoch a ani o Dymoch. Aby bol čo najdlhšie kľud. Frank o tom už vie ale ak sa to dozvedia hlavne ženy, zrejme zavládne panika." nahol sa, aby sa pozrel kto vošiel dnu.
,,Idem sa pozrieť za Irianom." povedal Torsten.
,,Povedal som, že musí byť sám." zamrmlal Asbjørn.
,,A plán? To mu ho napíšeš?"
,,Ten mu pôjdem povedať ja."
,,Tak by si si mal pohnúť, podľa mňa s spoza brány o chvíľu niečo zjaví." zvalil sa na lavičku. Asbjørn sa zamračil a otočil k oknu.
,,,Dobre, máš pravdu. Idem za Irianom. Hneď ako sa vrátim, odchádzame. Tak, že budete nachystaní." vyskočil od okna a vyšiel von.

POHĽAD ASBJØRNA

Vyšiel som z domu a rozbehol sa pomedzi domy a skákal po skalách.
Ani keď som vybehol nad domy som Iriana nevidel. Zamračil som sa.
,,Irian!" zakričal som. Výkrik zobral vietor. Vybehol som vyššie a pozrel medzi domy. Jeho orol sedel na svojom bidle vedľa jeho domu.
,,Irian!" zopakoval som a ďalej skákal vyššie a vyššie. Po pár minútach behu a skákania a bez stôp po Irianovy som bol už pod hrebeňom. Priložil som si ruky k ústam.
,,Irian!" zakričal som. Nehybne som stál a snažil sa zachytiť jeho pach, no vietor fúkal preč odo mňa.
,,Irian!" zopakoval som na tom istom mieste.

Určite tu niekde sedí, len sa nechce ukázať.

,,Fajn. Neviem kde si, ale ak tu si tak ma počúvaj. Ideme preč a zostaneš tu s trpaslíkmi. Nebudem tu kričať viac. Odchádzame hneď teraz a vrátime sa hneď, ako sa bude dať." rozhodil som rukami. Vydýchol som a začal som schádzať.
,,Aj ja idem." ozvalo sa spoza mňa. Zastavil som a pozrel ponad plece.
,,Nie. Máš tu robotu."
,,Akú? Sedieť niekoľko dní na zadku a vyčítať si, čo som mohol spraviť? Že som ho mal vtedy dávno chytiť pod krk a zakázať mu, že nemá za žiadnym Olekom ísť?" hovoril bezducho. Zvesil som hlavu a vydýchol. Znova som ju zdvihol a zahľadel sa na Múr.
,,Treba ho pochovať a bolo by dobré, ak by sme aj Oleka pochovali... v Lempe. Čím skôr odídeme, tým skôr môžeme zisťovať čo sa to tam robí." kývol som bradou na Múr.
,,Kto všetko ide? Len vy traja?" pohodil rukou. Prikývol som.
,,A trpaslíci?"
,,Načo tam pôjdu? Olek je mŕtvy. Keď ho chcú vidieť, uvidia ho v Lempe."
,,A vy nechcete byť na Nisseho pohrebe?"
,,Vysvetlil som to, Irian."
,,Chcem ísť s vami, Asbjørn. Pochovám ho teraz."
,,Trpaslíkov treba vziať do Lempi."
,,Nemôžu tu počkať? Vezmeme ich cestou."
,,Irian..." otočil som sa naňho. Stál na vysokej skale pod hrebeňom. Buď bol predtým skrytý za ňou alebo za hrebeňom. Skočil zo skaly a podbehol ku mne.
,,Idem." povedal.
,,Nemáme čas." pokrútil som hlavou. Sklonil hlavu. Ruku som mu položil na rameno. Vzdychol som si.
,,Je mi to ľúto, Irian. Aj to že nemôžeš ísť s nami, ale hlavne to s Nissem. Mal by si ho pochovať. V kľude. Bez naháňania a aspoň, aj keď v takej situácii, byť chvíľu s ním. A samozrejme by si to mal povedať rodičom. Chápem, že nechceš. No sú to jeho rodičia a mali by to vedieť aj keď to je ťažké."
,,Nebude lepšie ak budú žiť v tom, že žije? Na ostrove?"
,,Myslíš, že na to neprídu? Na cintoríne pribudne nový hrob a ty budeš chodiť bez duše a plný hnevu. A z Lempi sa sem chýr o novom hrobe donesie rýchlejšie ako vietor. Budú sa vypytovať. Všetci. Frank sa bude vypytovať a ty vieš, že ak on chce niečo zistiť, ten hrob aj vykope, len aby zistil kto tam leží. Musia o tom vedieť. Neodkladaj to." stisol som mu rameno. Prikývol.
,,Dobre." pustil som ho a začal som schádzať.
,,Asbjørn?" zastavil ma. Otočil som sa.
,,Dávajte si pozor a vráťte sa. Nechcem prísť aj o vás."
,,Aj ty si dávaj." slabo som sa naňho usmial. Prikývol. Otočil som sa.
,,A Irian?" znova som sa naňho otočil. Sedel na kameni na ktorom pred chvíľou stál.
,,Neodchádzaj odtiaľto a ak aj niekam budeš chcieť ísť alebo ťa Frank pošle... nechoď a počkaj na nás." prikývol. Kývol som mu rukou a išiel som ďalej.