Vojačka 2

LXXVII.

POHĽAD AURORY

,,Od-odkiaľ to... máš?" odstúpila som od neho.
,,Neviem, či si blbá ty alebo si si myslela, že som blbý ja."
,,Ehm..."
,,Za prvé, máš ten ich otrasný znak na ramene, za druhé, máš ich otrasné vrkoče po celej hlave, za tretie, všetci vieme že Castian išiel do Yelle takže tu nemal čo robiť a za štvrté, máme čuch a ten môj mi hovorí, že ty nie si veľmi v poriadku." uchechtol sa. Preglgla som.
,,A teraz?" vyletelo zo mňa.
,,Teraz pôjdeš do tábora so mnou a niekto ťa odvedie do Ronoru."
,,Nie."
,,Nie?" opýtal sa posmešne.
,,Nie!" zavrčala som.
,,Áno."
,,Nie!" cúvla som, keď ku mne urobil krok.
,,Daj mi dôvod prečo nie?" uchechtol sa.
,,Lebo si myslím, že nechceš aby tu vládli Duchovia." zase som cúvla o dva kroky.
,,To asi nikto." mykol plecami.
,,Takže mi nehľadaj nikoho, ostávam tu. Nejdem do Ronoru."
,,Prečo nie? Si Marthaugfka skrížená s Wyrenom. Áno. Presne tak. Ešte toto mi vysvetli. Si kríženka."
,,Čo ti mám na tom vysvetľovať?"
,,Si kríženka."
,,Čo je na tom nepochopiteľné?"
,,Koľko máš rokov?"
,,Dosť na to, aby som sa o seba postarala." znovu som cúvla a chrbtom som narazila do stromu.

Do pekla.

,,Nemáš viac ako tridsať." usmial sa a urobil pár krokov ku mne.
,,Omyl, Yoneh." zašepkala som mu do tváre keď stál blízko mňa.
,,Áno? Tak koľko?" sladko sa usmial.
,,Šesťdesiat."
,,Šesťdesiat?" zasmial sa.
,,Ak ti to mám upresniť, šesťdesiat a pól."
,,Kde si sa narodila?" prižmúril oči. Okamžite som si vybavila mapu.
,,V Aksarksku."

Ťažší názov som spomenúť nemohla.

,,Ktorý z tvojich rodičov bol Marthaugf?"
,,Vadí mi keď sa ma toľko vypytuješ, prestaň." snažila som sa uskočiť, no obe ruky si oprel o strom popri mojich ramenách. Zavrela som oči a vydýchla cez zaťaté zuby.
,,Mne to napríklad nevadí."
,,Ale mne áno." zasyčala som.
,,Mám to brať tak, že si vymýšľaš a práve ti došli nápady?" opýtal sa s úsmevom.
,,Vôbec nie."
,,Tak odpovedaj." zrazu zmenil tón hlasu a zavrčal. Odrazu mi zadunelo v hlave a prišlo mi zle. Na jazyku som pocítila žlč. Bolo mi presne tak zle ako keď sme boli v záhrade s Emersonovými sestrami. Alebo keď som zliezala Múr.
No ako rýchlo to prišlo, tak rýchlo to aj odišlo.
,,Yoneh, Yoneh, Yoneh." pokrútila som hlavou keď mi po chvíli bolo lepšie. Zdvihla som ruku a prstami som mu prešla po holom pleci, po bicepse a pri lakti som ruku spustila k telu.

Čo. To. Robíš?

,,Možno by sme sa vedeli dohodnúť." zahľadela som sa mu do očí. Akoby ma niečo ovládalo. Toto by som v živote neurobila Emersonovi, nie to nejakému vojakovi.
,,Hej?" uškrnul sa.
,,Áno. A keď povieš nie, tak nezabúdaj, stojíš obkročmo a hocikedy ťa môžem kopnúť." ruky som si vyložila na jeho predlaktia. Zasmial sa.
,,Počúvam."
,,Niečo za niečo. Ty urobíš niečo pre mňa a ja niečo pre teba."
,,Čo také by som urobil ja pre teba a ty pre mňa?"
,,No, ty by si ma napríklad neodviedol do Ronoru."
,,Hm." zamyslel sa.
,,A ja pre teba? No čo ja viem, čo si povieš." mykla som plecami a v očiach mu zablikali iskry.
,,Prečo chceš tak horúčkovito zostať v tábore?"
,,Bojujem proti Duchom a mám proti ním zbraň."
,,Akú?"
,,Nechaj sa prekvapiť." žmurkla som naňho.
,,Myslím, že mi dvaja by sme si rozumeli." uchechtol sa a ja som sa zasmiala.
,,Súhlasíš s mojou požiadavkou?"
,,Ak ťa nepošlem do Ronoru ja, urobí to niekto iný."
,,Kto povedal, že pôjdem do tábora?"
,,Zacítia ťa."
,,Nie, nezacítia." pokrútila som hlavou. Mykol plecami hoci vedel svoje.
,,Tak? Áno, nie?" odniekiaľ sa ozval hlasný smiech. Yoneh sa obzrel.
,,Skry sa!" zasyčal stále nazerajúc ponad rameno. Spustil jednu ruku.
,,Povieš mi kam?" vystrela som sa a keď hlavu otočil na mňa, boli sme od seba len pár milimetrov. Zavrčal. Takisto sa vystrel a začal si odopínať kožené pásy brnenia, ktoré mal na boku.
,,Na." prevliekol si ho cez hlavu a podal mi ho. Pod ním mal bavlnené čierne tielko.
,,Čo s ním?"
,,Zjedz ho." vyštekol, keď sa mužský smiech ozval ešte bližšie.
,,Odpovedaj." zavrčala som.
,,Daj si ho a niekam sa skry!" zasyčal. Prevliekla som si ho cez hlavu a podbehla som k hustým šípkovým kríkom a ľahla som si za nich do trávy. Yoneh si vytiahol meč a hľadel do diaľky odkiaľ išiel smiech.
,,Yoneh!" zvolal ktosi. Odložil meč a tváril sa, že je zadychčaný.
,,Keim." oslovil kohosi Yoneh.
,,Kde si bol?" spoza stromov sa vynorili obrovský wyreni. Pomedzi úzke medzierky medzi konárikmi som ich sledovala.
,,Išiel som chvíľu za vami ale potom som sa odpojil a donedávna som bojoval s Duchmi." z ťažka vydýchol.
,,Boli tu?" zavrčal jeden a zložil na zem pred Yoneha hnedé, veľké vrece. Mal kučeravé blonďavé vlasy po bradu. Boli asi siedmi a všetci mali rovnaké brnenie ako Yoneh.
,,Boli." prikývol.
,,Koľko?" opýtal sa ďalší, položil svoje vreco na zem a sadol si naň. Keď ostatní videli, že neodídu zrejme hneď, položili vrecia a tiež si posadali, no mimo vriec. Len ten jeden sedel na ňom.
,,Piati."
,,Dobre že len toľko." vydýchol Wyren najbližšie k Yonehovi a otočil sa na svojich kumpánov. Yoneh prikývol.
,,Kde máš brnenie?" opýtal sa ten na vreci.
,,Dal som si ho dole po boji a niekam som ho položil, pohľadám ho." poobzeral sa po lese a Wyren pri ňom prikývol.
,,Vy zasrani... Keim!" vyšiel spoza stromov Wyren, podišiel k bande a do trávy položil dva plné vrecia. Rozhodil rukami a pokrútil hlavou. Utrel si čelo od potu, ruky si založil v bok a prepichol pohľadom Wyrena vedľa Yoneha. Zrejme on bude ten Keim.
,,Agon, ty si už tu?" zasmial sa Wyren na vreci a prehrabol si blonďavé vlasy dlhé po plecia.
,,Ako si si všimol, áno som, Derex." prekrútil oči.
,,Napočudovanie si viac-menej stíhal." uškrnul sa Keim.
,,Prečo máš dva?" nadvihol jedno obočie Yoneh.
,,Trebalo odniesť aj za teba." objasnil Derex s úškrnom.
,,Môžeš ho tu nechať, zoberiem ho." povedal Yoneh. Agon prikývol.
,,Poďte, pôjdeme." zavelil Keim, zdvihol vrece a prehodil si ho cez plece.
,,Dobehnem vás." povedal Yoneh a Derex zamrzol v pohybe. Vrece sa mu hojdalo popri nohách.
,,Nejdeš s nami?" opýtal sa Keim.
,,Dobrehnem vás." zopakoval. Keim mykol plecami, prikývol a ako prvý vykročil k táboru. Ďalší traja ho následovali.
,,Prečo nejdeš teraz?" opýtal sa Wyren.
,,Potrebujem rozmýšľať." zavrtel hlavou.
,,O čom?" zasmial sa Derex.
,,Počkaj." zastavil Yoneh Agona.
,,Kebyže vieme, že ti huba nejde ako kačke riť, tak by ti to možno aj povedal." zasmial sa Wyren, ktorý okolo Yoneha prechádzal. Yoneh sa zasmial a ukázal Agonovi, aby mu dal aj jeho vrece. Chvíľu na seba hľadeli, akoby sa dohadovali pohľadom.
,,Lebo ty sa máš čo ozývať, Trau." zakričal za ním Derex, pozrel sa na Yoneha a uškrnul sa. Yoneh mu úškrn venoval a pokrútil hlavou.
,,Daj." povedal Agonovi. Ten nakoniec len slabo prikývol a vrece z ramena zložil na zem.
,,Nechceš aj moje?" opýtal sa Derex keď videl, že Agon vykročil naprázdno.
,,Vážne ti ide huba ako kačke riť, padaj." zasmial sa Yoneh. Derex s dunivým smiechom zmizol za ostatnými. Chvíľu len tak stál a hľadel za nimi. Podišiel k vrecu ďalej od neho a preniesol k vrecu, ktoré vzal Agonovi. Keď ich smiech utíchol, pozrel sa mojim smerom a vykročil ku šípkovým krom. Postavila som sa a prevliekla cez hlavu jeho brnenie.
,,Načo to bolo dobré?" zamrmlala som.
,,Zakryla si svoj pach, múdra." prekrútil oči a brnenie si dal na seba. Následovala som ho v tichosti k vreciam.
,,Ďakujem,že... že si ma neprezradil." poškrabala som sa pravou rukou po ľavej lopatke keď sme zastavili pred vreciami.
,,Hm." prikývol a sadol si na vrece.
,,Čo je v tých vreciach?" rozviazala som šnúrku.
,,Jablká." mykol plecami a nakukla som dnu.
,,Tak prečo sedíš na tom vreci? Popučíš ich." znova som šnúrku zaviazala.
,,Ále tam." mávol rukou.
,,A prečo, keď ste taký inteligentní, si nezoberiete kone, ale nosíte to v rukách?" nadvihla som obočie.
,,Pretože my potrebujeme cvičiť, nie kone." odvrkol.
,,Dobre, dobre. Normálne sa pýtam." prekrútila som oči. Nastalo ticho.
,,Vezmem ťa do tábora." povedal odrazu.
,,Čo? Nie." zamračila som sa.
,,Áno. Ak sa niekto bude pýtať, prečo je z teba cítiť Marthaugfa, povieš, že keď bola tvoja matka mladá, chytil ju Marthaugf." zabodol do mňa pohľad. Pokrútila som hlavou a hľadela som na vrece.
,,Čo krútiš hlavou?" nadvihol jedno obočie.
,,Ako vieš, že si práve nepovedal môj príbeh?" uchechtla som sa.
,,Je to..."
,,To bola rečnícka otázka. Prečo si vzal dva vrecia?" zmenila som tému. Vzdychol.
,,Pretože Agon ich niesol až sem. Za mňa. Prečo by som mu nepomohol? Teda... prečo by sme mu nepomohli, že?" uškrnul sa a vstal. Nadvihla som jedno obočie.
,,Niečo za niečo. Ja som ťa neprezradil, ty mi pomôžeš."
,,Možno si ma neprezradil, no teraz ma ťaháš do tábora."
,,Tak ťa postrážim aj tam, pokiaľ nebudeš chcieť odísť. Och, áno, tým pádom budem môcť mať ešte jedno prianie." uchechtol sa.
,,Nepotrebujem aby si ma strážil a už vôbec nie som zlatá rybka aby si mal u mňa prianie."
,,Videla si tých vojakov? Ak by ťa videli, ani nevieš ako a už by ťa mali v posteli."
,,Ešte sa ti to aj rýmuje." prekrútila som oči a prehodila som si jablká cez plece. Zapotácala som sa a začala som padať dozadu. Yoneh sa rozosmial a chytil ma za boky. Musela som pustiť vrece lebo by som sa asi prelomila. Narovnal ma a stále ma držal za boky a hľadel mi do očí.
,,Nepozeraj sa tak na mňa." zasyčala som a zvierala som mu predlaktia.
,,Nemám ťa strážiť? Ako sa chceš ubrániť pred nadržaným vojakom keď ťa zvalí vrece jabĺk?" povedal akoby ma nepočul. Usmial sa a dal mi frčku do nosa. Mala som chuť rozdriapať ho.

~~~~~~~~

Ahojte!
Síce trochu neskôr, ale aj tak. Želám Vám šťastný nový rok a nech sa Vám darí 😊 🎉