Vojačka 2

CXIV.

,,Povedz Castianovi, nech mi dá pokoj," povedala som Emersonovi, keď som ho našla v našom stane.
,,Ako?" zdvihol hlavu od mapy do ktorej si niečo atramentom písal a kreslil.
Mal rozpletené vrkôčiky a kučeravé, krvavočervené vlasy mu stáli pod korunou ako metla.
,,Castian."
,,Čo s ním?" zase sa zahľadel do mapy akoby ju čítal. Prekrútila som oči.
Plášť som prevesila cez jeho stoličku, obišla som stôl a sadla si na koniec postele rovno oproti nemu.
,,Nech mi dá pokoj." oprela som sa lakťami o stôl a hľadela do pokreslenej, sivo-žltej mapy.
,,A čo ti robí?" opýtal sa do mapy.
,,Nič," povedala som napokon.
,,Tak?"
,,Bojím sa byť s niekym iným ako s jedným z vás piatich," objasnila som. Zdvihol pohľad na mňa.
,,Nechcem byť s nikým iným a Castian za mnou dolieza."
,,Castian by ti nikdy neublížil. Má na to svoju česť." zahľadel sa späť do mapy.
,,Aj ten vojak mal česť a spravil to." zamračila som sa. Len si nemo niečo napísal do spodného, pravého rohu mapy.
,,Dohovoríš mu?" hlavu som položila takmer na stôl, len aby som s ním nadviazala očný kontakt.
,,Teraz sa so mnou nebudeš rozprávať?" opýtala som sa, keď niekoľko dlhých sekúnd neodpovedal, len si čmáral. Napočudovanie, celkom pekne písal, ešte aj hore nohami to pekne vyzeralo.
,,Mám dôležitejšiu prácu ako riešiť Castiana." sám pre seba si kývol a namočil pierko do atramentu.
,,Chcel si povedať, že máš dôležitejšiu prácu ako riešiť mňa."
,,Nie, nechcel."
,,Chcel, lebo keby som ti bola dôležitejšia ako kreslenie do mapy, položil by si to prekliate pero a rozprával sa so mnou." vstala som a on položil pero. Ignorovala som to a prešla okolo neho.
Chytil ma za predlaktie a potiahol dozadu.
,,Nechaj ma," zavrčala som, keď si ma stiahol na stehná.
,,Už sa nechceš rozprávať?" nadvihol obočie.
,,Mal si čas pokiaľ som sedela." snažila som sa postaviť, no jeho silné ruky na chrbte a stehne ma zvierali ako reťaze.
,,Stále sedíš," uškrnul sa.
,,Hahaha." ironicky som sa zasmiala.
,,Rozprávaj, som samé ucho."
,,Všetko čo som ti chcela povedať som ti povedala, jedine žeby si ty chcel povedať niečo mne."
,,Hm," zamyslel sa. Hlboko v duši som dúfala, že povie, že mi nemá čo povedať a mohla by som odísť.
,,Ako sa máš? Už som sa ťa to dlho neopýtal," usmial sa. Nadvihla som obočie.
,,Hej, mohlo byť aj lepšie, ale čo narobím, že?" falošne som sa uškrnula a snažila sa zdvihnúť.
,,Kam sa toľko hrnieš? Keď sa s tebou nerozprávam, ideš preč, keď sa s tebou rozprávam, chceš ísť preč. Neviem čo mám robiť." zložil si korunu z hlavy.
,,Rozprávať sa so mnou vtedy, keď ťa o to pýtam a nie vtedy, keď sa už rozprávať nechcem a ani ty nie. Venuj sa svojej mape, ja si pôjdem zašermovať s Vardanom alebo niektorým z princov."
,,So mnou si zašermovať nechceš?"
,,Máš predsa dôležitejšie veci ako šerm. Či to si povedal len tak? Aby som odišla?" pomaly som nadvihla obočie.
,,Samozrejme, že nie."
,,Ja by som skôr povedala "samozrejme, že áno"." prehodila som si vrkoč z pleca na chrbát a jeho konček šľahol Emersonovi po líci.  Zamračil sa, vzdychol a pošúchal si čelo, a tak ma držal už len na chrbte.
,,Aurora, viem, že sa ti nevenujem toľko, koľko by som mal, okrem dneška..." usmial sa a vyceril na mňa očné zuby.
,,...no mám veľa práce a som rád, ak si večer ľahnem. No ak toto všetko skončí, už ti nedám pokoj," na konci sa usmial ešte viac a rukou si prehrabol vlasy.
,,Môžem ti s tým predsa pomôcť, som tvoja žena," vstala som skôr, ako ruku položil na moje stehná. Uchechtol sa a prisunul si stoličku bližšie k stolu.
,,Nevieš po marthaugfsky a toto je práca pre kráľa. Ty si tu ani nemala byť."
,,Fajn," prekrútila som oči, plášť nechala na jeho stoličke a vykročila som von.
,,Nevieš kde je Vardan?" opýtala som sa ešte rýchlo pred vchodom.
,,Naposledy som ho videl keď išiel k druhému jazeru..." rýchlo si niečo načmáral do mapy.
,,Vďaka," vyšla som von a poobzerala som sa. Vojaci chodili hore-dole po tábore, hliadka lietala vysoko ponad stany a z neďalekej uličky sa vynoril Castian. Zase.
Prekrútila som oči a vykročila som na opačnú stranu od neho.
Keď som bola neďaleko, obzrela som sa. Akurát vošiel do môjho stanu.

Aspoň že nejde za mnou.

➳➳

Rýchlo som sa poobzerala či ma nikto nesleduje a vošla som do stanu.
Irian tam nebol. Ostala tam len prázdna stolička.
Zamračila som sa a vyšla von. Stráž, ktorá prechádzala okolo, zasalutovala.
,,Kde je ten mŕtvy vojak?" vychŕlila som rýchlo.
,,Prednedávnom ho odniesli," odpovedal vojak ďalej odo mňa.
,,Kam?"
,,Neviem," pokrútil hlavou.
,,Ak ho niekde zahliadnete... na prste mal celkom pekný prsteň, ktorý by sa mi hodil k brneniu, tak mi ho doneste a položte do hlavného stanu." vykročila som preč. Zasalutovali mi za chrbtom a pokračovali vo svojej ceste.

Kde do pekla toho Iriana odniesli?

Ponad mňa preletela dlova.
,,Lawr!" ozval sa rozkaz z hora. Dlova sa kamžite zvrtla a s otrasom pristála neďaleko predo mnou. Nadvihla som obočie.
Z dlovy zoskočil Vardan a široko sa usmial. Kráčal ku mne a keď bol neďaleko, uklonil sa.
,,Eich Mawrhydi, nechceli by ste sa so mnou previesť?" šibalsky sa usmial. Zamračila som sa a kútiky sa mi skrúcali do podozrivého úsmevu.
,,Rada," povedala som nakoniec a vykročila k nemu. Uškrnul sa a keď som prešla okolo neho, dal sa do kroku a išiel mi za chrbtom.
Pomohol mi vyjsť po krídle do sedla a sadol za mňa. Ani mi nedal istiace remene okolo nôh a dlova sa odrazila a vystrelila nad stany. Nemala som ďaleko od toho, aby som vykríkla.
Jediné, čo ma istilo, boli jeho ruky popri mojich bokoch.

➳➳

Dlova preletela ponad polovicou tábora, až pristála na mieste, kde sme boli ráno s Emersonom.
Neďaleko klietky bol novo postavený čierny prístrešok, pod ktorým v čiernych kreslách sedeli štyria princovia.
Jeho okraje lemovali zlaté strapce a úzke, drevené, tmavohnedé stĺpy, ktoré držali hrubú, čiernu plachtenú strechu, boli pekne vyrezávané.
Dlova pristála neďaleko od nich.
Prehodila som nohu ponad sedlo, Vardan sa posunul kúsok dozadu, urobil to isté a šmykol sa dole. Natiahol ku mne ruku. Prijala som ju a jeho zoskok zopakovala.
Usmiala som sa naňho a vykročila k jeho bratom.
Hlavami naznačili poklony a Therron jemným pohybom ruky ukázal na voľné čierne kreslo medzi nimi. Po mojej pravici bolo voľné ďalšie. Vardan si sadol až vedľa toho voľného.
,,Emerson nepríde," povedala som a usadila sa. Kreslo bolo mäkké ako obláčik.
,,To nám je jasné, ale je to zo slušnosti." žmurkol na mňa Vardan. Prikývla som a zahľadela sa na orla, ktorý bol hlavou otočený na druhu stranu od nás.
Po vojakoch ani stopy.
,,Prečo ste tu?" opýtala som sa.
,,Chcela si, aby sme ti skrotili orla, tak sme sa teda rozhodli tak učiniť. A chceme sa staviť, kto ho skrotí prvý." objasnil Farrad. Strčila som ruku do vrecka a stisla striebornú retiazku.
,,A kto ako prvý príde o ruku alebo hlavu," doplnil Xayah a Therron sa na neho uškrnul.
,,Podľa mňa ho prvá skrotím ja." mykla som plecami a princovia sa potichu zasmiali.
Spomedzi stanov neďaleko sa vynoril vojak, ktorý v rukách niesol menší, drevený, okrúhly stôl a za ním dvojica žien v tmavozelených šatách.
Jedna niesla misku s ovocím a druhá víno.
,,Neveríte mi?" nadvihla som obočie.
Za ženami sa vynorila ďalšia, tá niesla kalichy.
,,Veríme, len ťa k nemu nemôžeme pustiť," povedal Dashiell.
,,Prečo by nie?" zažmurkala som.
,,Pretože by nás Emerson stiahol zaživa z kože?" uškrnul sa Therron.
,,On o tomto nevie?"
,,Kebyže hej, dá nám čistiť vojenské brnenia a zbrane. Čiže o tomto ani muk." pozrel na každého Vardan. Všetci prikývli a ja s nimi.
Vojak položil stôl medzi nás a cúvol von spod prístrešku a zasalutoval. Vardan kývol rukou, že môže odísť. Vedľa vojaka zastavili ženy, uklonili sa a vošli k nám. Na stôl položili jedlo a pitie a keď posledná položila kalichy, naliala do nich víno.
Vyšli von a zase sa hlboko uklonili.
,,Postavte sa bokom," povedal Dashiell ženám. Tie hlboko prikývli a postavili sa k neďalekému stanu.
,,Do kedy ho máme skrotiť?" opýtal da Xayah a sledoval orla.
,,Na tom nezáleží, len ho skroťte. Ten, pri ktorom sa podvolí ako prvý... čo chcete za to?"
,,Od teba nič, robíme to pre zábavu." usmial sa na mňa Vardan.
,,Keď nie odo mňa, tak od koho?" nadvihla som obočie.
,,Alebo viem o čo by sme mohli hrať a dostať to od teba," povedal zamyslene Farrad. Pozrela som naňho.
,,O čo?" opýtal sa Therron.
,,O toho orla," uchechtol sa Farrad.
,,To znie dobre, orol je tvoj, ale ak ho nebudeš už potrebovať, ten, kto ho zlomí, sa na ňom bude môcť voziť. Akoby bol jeho," povedal Xayah.
,,Uhm a stávky? To hráte medzi sebou? Ak si dobre myslím, každý stavíte na seba." uškrnula som sa.
,,Stávky dali generáli a velitelia," povedal Dashiell.
,,Aha a to si myslíte, že sa o tom nedozvie Emerson, keď sa polovica tábora stavila?"
,,Ak sa im vyhrážaš smrťou, neceknú o tom ani medzi sebou." usmial sa sladko Therron.
,,Že sa čudujem," uchechtla som sa.