Vojačka 2

XVII.

Rozlepila som oči a zdvihla hlavu z okraju vane.

Zaspala som.

Vydýchla som a hlavu oprela späť. Pretrela som si oči mokrou rukou a zahľadela som sa do klenutého stropu, do ktorého boli vyryté ozdoby.
Pomaly som sa zdvihla zo studenej vody, stúpila na malý koberček a utrela si nohy.
Mramor na zemi bol napočudovanie teplý.
Obmotala okolo seba marhuľovú plachtu, ktorá bola položená na bielom štokerlíku vedľa vane.
Po ceste k posteli som hodila očkom na hodiny na kozube, ktoré ukazovali po siedmej.
Yezriel tu už musel byť.
Do oči mi okamžite vbila čierna látka, ktorá bola na mojej posteli.
Medzi stĺpmi, ktoré držali baldachýn, bola rozložená čierna uniforma so zlatými výšivkami. Zažmurkala som a vzala ju do rúk. Bola príjemná a rôzne pokrútené výšivky pripomínali tie kresby na strope.
Z obzerania ma vytrhol zaklopanie.
,,Ďalej!" odpovedala som.
Dnu potichu vošla vysoká slúžka s úsmevom na perách a reklamu spojenými v lone.
,,Princ vás pozýva na večeru a bol by rád, ak by by ste si obliekli uniformu, ktorú držíte v ruke," usmiala sa a modré oči sa jej zaligotali. Bledé kučery sa jej kĺzali po pleciach.
Prikývla som a zahľadela na uniformu, ktorá pôsobila, že váži tak tonu, no opak bol pravdou.
,,Vojaci vás do jedálne zavedú," povedala po chvíľke ticha.
,,Zaplietla by si mi vrkoč, prosím? Nezvládnem to," opýtala som sa. Slabo s úsmevom prikývla a posadila ma na stoličku pred okno.

➳➳

,,Ďakujem," prikývla som, keď mi pomohla dostať sa do čierno-zlatej uniformy a okolo pásu mi zapla remeň s mečom.
Slúžka sa zase usmiala, poklonila sa a zmizla.
Postavila som sa pred vysoké a široké zrkadlo.
Vrkoč som si prehodila cez plece a usmiala sa nad svojím vzhľadom.
Na to, že to bola wyrenská uniforma, vyzerala celkom dobre.

➳➳

Otvorila som dvere a vojaci od dverí odstúpili.
,,Môžeme ísť," povedala som.
Jeden prikývol a druhý sa postavil na svoje miesto k dverám.
Mali na sebe podobnú uniformu ako ja a biele vlasy mali stisnuté do copu.
Vojak, ktorý išiel so mnou, mal na chrbte tulec a v ruke luk.

➳➳

Schádzali sme schody a chodby až sa postavil pred veľké, strieborné dvere. Prikývol a vojaci ich otvorili.
Oviala ma vôňa jedla. Slastne som vzdychla a vkročila som do jedálne, cez ktorú sa tiahol dlhý stôl plný jedla.
Všetky pohľady sa upreli na mňa a Yezriel sa usmial. Za vrchstolom sedel aj s Alessandrom, ktorý sa prplal v jedle a potom takisto na mňa uprel pohľad.
Oči mu zasvietili.
Preglgla som a Yezriel kývol na miesto neďaleko toho ich.
Posadila som sa medzi obrovských mužov a sluha mi naložil na tanier mäso z páva, opekané zemiaky s pažítkou, kopou zeleniny, pri ktorej som mala pocit že polovicu ani nepoznám a ktovie čo tam ešte bolo.
,,Dobru chuť," zaželal mi Yezriel.
,,Dobru chuť," sklonila som hlavu a jedla a pila víno.

➳➳

,,Zajta pôjdeme do mesta a povieme ľuďom, že sa Alessandro vrátil. Chcem posilnené stráže," cítila som pohľady na mne.
,,Nemusím tam byť," povedala som s pohľadom stále v tanieri.
,,Zachránila si ho, mali by vedieť, kto si,"
,,Nikoho som nezachránila. To on vkuse zachraňoval mňa," pozrela som sa na Alessandra.
,,Ale doviedla si ma. Bez tvojich plánov by som tu nebol," slabo sa usmial.
Mierne som prikývla a zasyčala keď ma pichlo v ramene.
,,Tá uniforma ti svedčí,"
,,Ďakujem," prikývla som Aakilovi.
Znovu som sklonila pohľad keď na mňa niektorí hľadeli. Neboli tu len vojaci, ale aj šľachtici a hlavne tí na mňa pozerali. Vstala som.
,,Ak mi dovolíte, pôjdem," pozrela som sa na nich.
,,Nemusíš sa pýtať, si princezná. Cíť sa ako doma," povedal Yezriel.
,,Ďakujem za jedlo," kývla som a vykročila som s plným bruchom von.
,,Börja bete sig," zasyčal Yezriel vo wyrenčine a potom som zmizla na chodbe.

➳➳

,,Ďalej," odpovedala som na klopanie a knihu, jedinú ktorá nebola vo wyrenčine, som položila na stolík medzi kreslami a vstala som.
,,Prepáč za nich," vydýchol Yezriel.
,,To je v poriadku. Posaď sa," mykla som plecami a posadila som sa späť.
,,Musí ti to byť nepríjemné," s výdychom sa posadil.
,,Nie, naopak, som zvyknutá. Odkedy mám svoju prezývku, ľudia na mňa zazerajú, akoby tá prezývka bolo moje meno a ja som tým menom bola,"
,,Akú prezývku?"
,,Diabol... volajú ma diabol," vydýchla som a hľadela do práskajúceho ohňa.
,,Diabol? Prečo?"
,,Pretože som vraj prežila nemožné,"
,,Uhm," prikývol.
,,Slúžkam nevadí, že som polowyren?" opýtala som sa, keď bolo chvíľu ticho.
,,Aj keby. Povedal som im to, čo sa stalo, že nie si polowyren od narodenia a že si princezná, takže sa tak majú správať." povedal a ja som prikývla.
,,Ten meč... odkiaľ ho máš?" kývol na meč, ktorý bol opretý vedľa kozubu.
,,Našla som ho... prečo?"
,,Má zaujímavú históriu," usmial sa.
,,Viem len, že patril kentaurom. Sestra baby Železnonechtej mi cez neho povedala kto naozaj som," povedala som s pohľadom upreným na meči.
,,Je to pekne drahé dedičstvo,"
,,Tipujem, že aj tvoje,"
,,Z polovice,"
,,Tak mi o tom povedz,"
,,Zajtra večer choď do chodby, ktorou sa ide do kuchyne. Keď uvidíš utekať deti, choď za nimi."
,,Aha?"
,,Zavedú ťa k niekomu, kto ti o tom povie niečo viac. Môžeš si pripraviť otázky, ktoré nikto nevie zodpovedať,"
,,No... dobre." mykla som plecami.
,,Zajtra po teba prídem."
,,Dobre. Hej a bol si tu?"
,,Áno, ale bola si vo vani a... spala si. Najprv som ťa chcel zobudiť, aby si sa náhodou neutopila, ale keď si sa začala ponárať a voda sa ti dotkla nosa, okamžite si sa vytiahla hore. Bol som si istý, že sa neutopíš, tak som sa pobral," usmial sa. Prikývla som.
,,Ak sa k tebe niekto bude správať... tak ako by nemal, povedz mi to."
,,Vyzeráš ako kráľ," uškrnula som sa.
,,Naš otec preto často odchádza, aby sme sa naučili vládnuť. Ale samozrejme poveril celý hrad, že ak urobím niečo o trošku zle, tak mi majú vynadať." prevrátil oči.
,,Uhm a kde je vaša matka?"
,,V Kráľovstve Sissov. Išla za Imonou."
,,Uhm." zase som prikývla.
,,Opakujem, cíť sa ako doma." usmial sa.
,,Ďakujem a ešte jedna otázka..."
,,Áno?"
,,Prečo máme ísť do Yelle či kam?"
,,Za mojim otcom. Má tam nejakú robotu."
,,A musíme ísť my? Nemali by sme byť v armáde?"
,,Keď pôjde sluha, bude sa motať a otec si bude myslieť, že po ceste zošalel keď mu povie, že sa zrejme blíži vojna a že sa Alessandro vrátil. Preto pôjdeme my. Ale ak nechceš..."
,,Pôjdem." prikývla som.
,,Dobre." usmial sa.
,,Tak... dobrú noc." dvihla som kútik.
,,Dobrú noc." zatvoril dvere a už ho nebolo. Prezliekla som sa do bledej nočnej košele a skočila som medzi vankúše a hľadela som do baldachýnu s prižmúrenými očami a potom mi padli.