Vojačka 2

LXXXVI.

POHĽAD AURORY

,,Baví vás to?" opýtala som sa vojakov. Dvaja si sadli na postele a jeden sedel vedľa vchodu.
Ja som sedela na posteli so založenými rukami a rozmýšľala, ako odtiaľ újdem.
,,Dokopy nič nerobíme, čiže hej," odpovedal Marius sediaci pri vchode.
Zoznámila som sa s nimi aby mi viacej verili.
,,Vadí ti, že sme tu?" uškrnul sa Remi.
,,Možno..." mykla som plecami.
,,A čo také by si chcela robiť, že by sme mali odísť?" zasmial sa Marius.
,,To je hádam moja vec," prekrútila som oči a hodila som sa na posteľ. Jednu nohu som nechala na zemi a druhu som vyložila na posteľ.
Zahľadela som sa do stropu stanu a rozmýšľala, kde, do hája, dal Yoneh môj meč.

Určite to nakázal Tax, aby mi ho zobral. Čiže určite bude v Taxovom stane.

,,Ktorý stan je Taxov?"
,,Prečo?" nadvihol obočie Gard.
,,Dajme tomu, že bol včera za mnou a opýtal sa, či by som dneska neprišla..." zdvihla som hlavu a sladko som sa na nich usmiala.
,,To to už aj Taxa chytilo?" pozrel Marius na ostatných dvoch. Gard mykol plecami.
,,Asi hej," uškrnul sa Remi.
,,...a pochybujem, že tam trafím."
,,Aj tak ťa bude musieť jeden z nás odprevadiť, čiže sa ničoho nemusíš báť," usmial sa na mňa Marius. Hlavu som nazúrene hodila späť na vankúš.
Slnko už dávno vyšlo.

Ak Emerson naozaj stál za Múrom a pripravil celú armádu na to, že Múr otvorím za svitania... zrejme ma zožerú aj s topánkami.

Po svitaní je už minimálne hodina a ja som ešte zo stanu nevytiahla ani pätu.

Čo budem robiť? Mala som Yoneha poriadne niekde kopnúť, schmatnúť meč, nejako prebehnúť cez tých troch alebo podliezť stenu stanu a šprintovať k Múru.
Lenže nie, ja sa budem prizerať ako si ten meč berie a ako s ním odchádza.
Do pekla! Kiežby mi mal kto pomôcť...

,,Takže mi to nepoviete?"
,,Hm... myslím že nie," uchechtol sa Marius.
,,Ako chcete," mykla som plecami.
,,Idem po niečo pod zub, chcete dačo?" zdvihol sa Remi a pozrel na svojich spoločníkov.
,,Ja by som si dal nejaké mäso," mľaskol Gard.
,,To ťa ešte neprešlo? Odkedy tu sme jeme len jeleninu," uchechtol sa Marius.
,,Nie, teba áno?"
,,Hej, na pár dní asi budem jesť len nejakú trávu. Toľko mäsa som nejedol ani nepamätám... a jeleninu som mal ešte pred sto rokmi. Vtedy som sa jej tiež prežral, tak som ju prestal jesť," uchechtol sa Marius a Remi s Gardom sa zasmiali.
,,Dobre, čiže tebe nejakú trávu a tebe mäso?" zhodnotil Remi s úškrnom. Gard prikývol.
,,Ja si špeciálne poprosím ďatelinu,"
,,Chceš ju aj naservírovať a potom ju pekne z niekoho zlíznuť?" nenápadne sa otočil na mňa.
,,Mám ti streliť teraz alebo potom dve?" povedala som do stanu.
,,Bacha na ňu. Začína byť útočná," zasmial sa Gard.
,,Hneď ju to prejde keď ju Tax ohne cez koleno,"uškrnul sa Marius.
,,Chcel si povedať cez stôl," opravil ho Remi. Nastalo ticho a o chvíľu na to sa všetci traja rozosmiali.
,,A nie? Všetci vieme, že keď si Tax nájde nejakú ženskú, tak prvé kde ide, je stôl," mykol plecami Remi.
,,Nebodaj si aj vás už prehol cez stôl keď o tom viete," povedala som posmešne a postavila som sa.
,,Už je útočná," skonštatoval Gard.
,,Nechceš si tú útočnosť niekde vybiť? Predtým ako pôjdeš k Taxovi. Vieš, aby s tebou nemal veľa roboty," zasmial sa Remi a prikročil ku mne. Sladko som sa naňho usmiala a vylepila mu facku.
,,Hm," vylepila som mu chrbtom ruky aj z druhej strany.
,,Ďakujem, už som si ju vybila,"
,,Au, to som nečakal," chytil si sánku.
,,Vtedy to je najzábavnejšie," uškrnula som sa.
,,Do riti, ale to bolo príliš silné," pozrel na Mariusa a Garda. Marius mykol plecami.
,,Ja som to vždy hovoril. Do žien je neradno si začínať," pokýval hlavou Marius a vrátil sa k lešteniu meča. Do stanu zrazu vbehol vojak.
,,Vstávajte! Duchovia!" a už ho nebolo. Všetci traja si vymenili zamračené pohľady. Marius vyskočil na nohy a tasili meče.
Marius a Remi vybehli von.
,,Neopováž sa odtiaľto ujsť," varoval ma Gard.
,,Určite by som išla von keď tam sú Duchovia," prekrútila som oči. Gard prikývol a utekal za tými dvoma.
Pomydlila som si ruky, usmiala som sa a pomaly som sa prikradla ku vchodu.
Po krku mi už stekala na hruď krv.
Pomaly som odhrnula plachtu a urobila medzierku, aby som jedným okom videla von. Všetci vojaci utekali jedným smerom.
Keď dlhšie nikto neutekal, vystrčila som hlavu, poobzerala som sa a keď nikto nikde nebol, rozbehla som sa dopredu.
Pomaly, na špičkách a nenápadne som sa prepracovala ku stredu táboru s malou dušičkou, že Taxov stan je niekde tu.
V strede bolo veľké ohnisko a okolo neho šesť stanov.
Potichu som sa prikradla k prvému a pomaly som odhrnula plachtu. Najprv aby som videla jedným okom a keď som nevidela nikoho, nakukla som dnu celou hlavou.
V prvom stane nič nebolo, len štyri postele a jeden stôl.
Ďalšie tri boli také isté a tie zvyšné dva boli plné zbraní.
Vyšla som z posledného stanu a rozbehla k druhej vrstve stanov. Tých už bolo dvanásť. Prešla som prvých sedem, ktoré boli prázdne a takisto v nich boli len štyri postele a svietiace kamene.
Vošla som do ôsmeho, takého istého a poriadne som sa poobzerala, až sa ozval odniekiaľ hlas. Podišla som ku vchodu aby som lepšie počula. Znelo to ako z vedľajšieho stanu.
,,Budeš ho strážiť. Nikto ho nesmie odtiaľto vziať. Je až príliš dôležitý." povedal hrubý, mužský hlas. Keď chvíľu bolo ticho, vykukla som von. Cez stred tábora išiel rýchlym krokom Tax s mečom v ruke.
Pomaly som vyšla a podbehla k stanu vedľa. Odhrnula som najprv trochu plachty a potom som vošla dnu. Nikto tam nebol a na druhej strane bol na stole položený môj meč. Usmiala som sa a podbehla k nemu. No až keď som ho vzala do ruky som si uvedomila, že Tax sa s niekým rozprával. Pomaly som sa otočila. Za mnou stál Derex.
,,Kamže kamže?" opýtal sa a pozrel na meč v mojej ruke.
,,Nikam a teraz ma pusť." chcela som ho obísť do vošiel mi do cesty.
,,Prečo by som mal?"
,,Chcem im ísť pomôcť zabiť Duchov. Pusť ma!" chcela som ho obísť z druhej strany, no aj tam mi vkročil.
,,A to musíš mať tento meč? Čo to máš na krku?"
,,Áno musím a nič."
,,Krv?" zamračil sa.
,,Áno."
,,Čo si robila?"
,,Vždy keď sú nablízku Duchovia tak sa mi pustí. Teraz ma pusť, prosím."
,,Tax ma zabije ak uvidí, že ho máš."
,,Bude rád, že mu pomôžem. Nechaj ma ísť."
,,Nie s týmto mečom." chcel mi ho vziať.
,,Derex!" okríkla som ho.
,,Čo?"
,,Pusti ma!"
,,Povedal som, že nie s týmto mečom."
,,Derex, prosím."
,,Nie."
,,Derex." povedala som varovne.
,,Nie."
,,Nechci ma nahnevať. Ihneď ma pusť."
,,Buď sa odtiaľto dostaneš sama alebo vôbec."
,,Nechcem ťa zabiť, Derex."
,,Zrejme nebudeš mať na výber." vytiahol svoj meč.
,,To nemyslíš vážne."
,,Myslím. Bojuj. Ak vyhráš, môžeš ísť."