Vojačka 2

LXV.

,,Taktiež bol Wyren?" nadvihol som obočie.
,,Orlí jazdec, ale áno." prikývol Irian, krígeľ postavil na stôl a utrel si chrbtom ruky ústa.
,,Ako sa stal kráľom Ohnivých dymov? Ďakujem." kývol som keď Katyusha predo mňa položila druhé pivo.
,,Veľmi rád lietal ďaleko od Radanu, Roslinu." mykol plecami Asbjørn, krútil krigľom a pivo vytváralo vír.
,,Všade sa cítil doma len v Rosline nie." pokrútil hlavou Törsten.
,,Čo je Roslin?" opýtal som sa.
,,Dedina v ktorej býval," odpovedal Brum.
,,Uhm," prikývol som.
,,Olek má štyroch bratov. Odena, Alrika, Ivora a Isaaca. Ich otec je... nazvyme to veliteľom celej dedine. Je také niečo ako starosta. Je to najsilnejší muž v Lempe, ďalšej dedine na severe Radanu." rozrozprával sa Asbjørn.
,,Nie po silovej stránke." doplnil Törsten s úškrnom.
,,Nemal Oleka rád už len preto, lebo... vraj sa nehodil na zasadnutia, dôležité rozhodovania a bol príliš divoký na to, aby sa raz o Lempu staral. Zaujímal sa len o Alrika, Ivora, Odena a Isaaca, pretože tí boli, na to čo on chcel, ako stvorení. Oleka sa to dotklo a raz odletel. Ľudia ho mali radi pretože bol milý, staral sa o nich a v zime chodil na lov a rozdával jedlo, zatiaľ čo jeho otec a bratia sedeli na zadku v teple. Všetci považovali Olekov odchod ako ďalší výlet, na ktoré on skoro každý deň išiel. No prešiel týždeň, dva, tri a Oleka stále nebolo. Ľudia začali lietať do Roslinu a zlietavali z Radanu a vypytovať sa. Keď prešiel štvrtý a pomaly aj piaty týždeň, väčšina ľudí z dedín vzlietla na svojich orloch a lietali sme ponad každé a jedno mesto a dedinu až k Ronoru. Hľadali sme ho niekoľko ďalších týždňov a keď sme sa všetci zišli v Lempe, aby sme podnikli ďalšie kroky, na streche ich domu sedel Leroi, jeho orol so spálenými pierkami. Mysleli sme, že sa zabil. Bolo z neho cítiť dym. Sopečný dym, a tak sme okamžite leteli na Sopečný ostrov a tam sme ho hľadali s malou dušičkou ďalších niekoľko dní, až pokiaľ sa sám neukázal. Vyšiel zo zeme ako para. Orly sa ho báli viac ako myš jastraba. Z očí mu išiel dym a vyzeral ako prízrak, nie Wyren, ktorého tak ľudia mali radi." hovoril tvrdo Asbjørn. Wilbur si poriadne nahlas kýchol a mňa až trhlo.
,,Na zdravie." kývol bradou Elmer.
,,Vďaka." utrel si nos. Irian otočil hlavu na mňa, no stále hľadel na Wilbura, ktorý sedel dva miesta odo mňa, akoby mu niečo urobil. Potom už hľadel na mňa a neskôr sklonil zrak do piva.
Na hrdle sa mu kýval drobný strieborný prívesok v tvare lipového listu, so zlatými žilkami.
,,Môj starší brat si s Olekom veľmi rozumel. Viac ako ja. Boli si ako bratia, jedna krv. Akurát, Olek bol z Lempy, a my sme z Roslinu, čo je na juhu. Hoci medzi nimi bola veľká diaľka, navštevovali sa a stále spolu niekam lietali. S Olekom som si veľmi nerozumel a ani som si s ním rozumieť nechcel, keďže mi akoby ukradol brata, ale... neskôr mi to už bolo jedno. O niekoľko mesiacov zmizol aj on a jeho orol sa vrátil bez neho." Irian si priložil krígeľ k ústam a naraz polovicu vypil.
,,Sopečný ostrov?" vydýchol som.
,,Áno. Nisse... Nisse chcel byť s Olekom. Sám som išiel na Sopečný ostrov. Zjavil sa rovnako ako Olek. Ako čierna para, ktorá stúpa k nebu." zaťal ruky v päsť Irian.
,,Ako sa zmenili na Dym?" opýtal sa Erdyn.
,,Olek vraj spadol do sopky a chytil ho dym. Vtedajší kráľ bol človek a keďže bol starý, potreboval niekoho ďalšieho, aby Dymy udržal pri živote. Olek bol... dotknutý tým, že ho jeho otec nevidí ako vodcu, pretože je divoký. Prijal to a zaprisahal sa, že otcovi ukáže ako vie vládnuť. Nissovi vypálil na chrbát znak."
,,Nisseho zakliali tiež?" opýtal som sa.
,,Zakliali len tých, ktorý boli v Podzemí, no aj Nissemu to ťahalo moc. Olek odtiaľ nikdy neodchádzal, keďže sa učil ako ten dym ovládať. Dva roky ho to učil ten ľudský kráľ, o ktorom ani Olek ani Nisse nevedia, ako sa tam zjavil. Kráľ zomrel, Olek sa stal kráľom a Nisse sa na nejaký čas vrátil domov a vtedy padla na Podzemie kliadba. Nisse sa išiel zblázniť, pretože nevedel, ako má Olekovi pomôcť. Hovorím, boli si ako pokrvný bratia." hovoril Irian.
,,Tú kliadbu uvrhli Marthaugfovia." zavrčal Asbjørn.
,,Dymy sú vraj silnejšie ako Marthaugfovia." povedal Sevrin.
,,Sú. Ale niekto, kto sa učí Dym ešte len ovládať, je slabší." povedal Törsten.
,,A keď je slabý kráľ, ani Dymy sa nedokážu ubrániť." vzdychol Asbjørn a svetlé, modré oči mu stmavli.
,,Olek a jeho Dymy boli zakliati tisíc rokov a keď ho Nisse videl teraz, povedal, že Olek je teraz najmocnejší muž na našich kontinentoch. Lusknutím prstov ťa dokáže zabiť. Vyvynul sa na to najnebezpečnejšie aké jestvuje. Ale vraj je to stále ten starý Olek." vzdychol Irian.
,,Dostanete ma k nemu?" prehrabol som si vlasy a zahľadel sa na Beuneua, ako si krúti dýku medzi prstami.
,,Hej." mykol plecami nakoniec Irian.
,,Prečo nepríde tu?" opýtal sa Otis.
,,Olek ľudí... Wyrenov nemusí. Tisíc rokov bol uväznený len s jeho Ohnivými dymami. Odvykol si od niekoho spoločnosti. Podľa Nisseho a aj to povedal pred tristo rokmi." mykol plecami Irian.
,,Ale veď potrebuje jeho pomoc." kývol na mňa Beuneu.
,,Nemáme ho ako zavolať sem. Možno by prišiel ale nevieme, ako mu dať vedieť." povedal Törsten.
,,Pôjdeme do Roslinu. Zajtra ráno." rozhodol Irian.
,,Ideme aj my." povedal Brum.
,,Ak sa smiem opýtať... načo?" nadvihol obočie Asbjørn.
,,Pokiaľ viem, Olek bol aj náš priateľ. Chcem ho vidieť."
,,Stačí, ak pôjdeš ty, Brum." povedal Törsten.
,,Pôjdu aj oni a Thorir."
,,Trpaslíci zaťatí." zamrmlal Irian a Beuneu mu klepol s rukoväťou dýky po prstoch.
,,Au!"
,,Váž slová." sykol Gus. Irian prekrútil oči a oprel sa. Ruky dal čo najďalej od Beuneua.
,,Vlastne, kde je Thorir?" opýtal sa Törsten.
,,Niekde sa zase motá." mykol plecami Brum.
,,Máme ale len tri orly, ako sa chcete deviati..."
,,My sa zmestíme." skočil Sevrin do reči Asbjørnovi.
,,Zmestia sa, orly sú silní a oni sú ľahkí." povedal Törsten.
,,Máš šťastie." mľaskol Erdyn a poloprázdny krígeľ buchol o stôl a pivo vyšpliechlo von.
,,Erdyn! Nebúchaj tak." vyštekol Otis a mokrú ruku od piva si utrel do Erdynovej košele.
,,Spadla mi ruka." prekrútil oči.
,,Tak si ju drž." mľaskol Beuneu a Elmer sa uškrnul. Pokrútil som hlavou a pomedzi to som sa usmial.
,,Hovoril si, že na kontinent útočia Duchovia." začal odrazu Törsten a uprel na mňa oči farby medu.
,,Ja som vám nič nehovoril." nadvihol som obočie.
,,Wilbur nám povedal." pohodil pleciami Irian.
,,Je to zlé?" uprene sa na mňa zahľadel Asbjørn.
,,Ak nie teraz, neskôr určite." predklonil som sa, oprel sa lakťami o stôl a hľadel do piva, ktoré som mal medzi lakťami.