Harry.
Let je zložený z neustáleho blabotania Hannah a zatuchnutého jedla. Nejaký magor nechal jeho decko, aby mi väčšinu času kopalo zozadu do sedačky, a ešte spravil tú chybu, že sa o tom so mnou hádal, keď som mu nadával, zatiaľ čo dieťa na mňa len zízalo. Prisahám, že to vyzeralo, akoby sa pozeralo na samotného Satana.
Pristátie lietadla ma vytrhne z polovičného spánku: nezáležalo na tom, ako veľmi som sa snažil, jednoducho som sa nemohol dostať do toho sladkého stavu nevedomia. Chrbtom ruky si ospalo pretriem oči a v mysli hádžem dýky do Hannah, ktorá sa odrazu cezo mňa nahne aby videla výhľad, ktoré malé okienko ponúka.
„Toto je tak úžasné. Nemôžem uveriť, že sme v Amerike!" Jej ruka preletí okolo moje tváre, keď na niečo ukáže, a všetku moju vnútornú silu zamestnáva snaha nezlomiť jej ju.
„VIDIM IHOP!"
„Hannah, prosím, prestaň na dve skurvené minúty rozprávať!" Louis ponorí hlavu do vankúša, tlmiac jeho hlas. Krátko sa zasmejem a natiahnem sa na sedačke.
„Aký je čas?" Spýtam sa nikoho konkrétne a odopnem si pás.
„1:09," zafuní Louis vedľa mňa.
Ako na povel mi zaškvŕka v žalúdku a moja myseľ sa naplní predstavami jedla.
Keď sa cesta pred nami vyprázdni, vezmeme si svoju batožinu a zamierime k prednej časti letiska. Moje nohy sú boľavé z toho, že boli osem hodín skrčené a vážne potrebujem čúrať.
Poviem im o mojich zámeroch a oddelím sa, aby som mohol vybaviť svoje záležitosti. Pisoáre sú malé a nepohodlné, a nejaký chlapík zaberie jeden rovno vedľa mňa, čím spôsobí, že sa cítim skutočne trápne. Keď skončím, znovu nájdem svoju skupinu a zamierime k eskalátorom. Hannah začne pišťať, keď k nim dorazíme a ukáže dolu. Muž v saku drží biely nápis s našimi menami a čaká nás.
Nie je sám: skupina mužov čaká s ním s kamerami namierenými na nás.
„Vedela som, že máme šoféra! Sakra, chcem sa presťahovať do Ameriky. V akom sme štáte? Nie sme v Alabame?"
„Hannah, čo nechápeš na slovách „zavri kurva hubu"? Nikto ťa ani nepočúva a brnkáš na môj posledný nerv. Posledných deväť hodín hovoríš bez prestania. Jednoducho drž hubu," vyprsknem.
Predtým než konečne stíchne, pretočí očami. Myslím, že som ju usmernil a dúfam, že to tak zostane. Keď prídeme dolu, je zrejmé, že medzi nami chce mať aspoň kilometer priestoru. Udržuje si svoju vzdialenosť a rýchlo kráča predo mnou.
Taška je zobratá z mojich rúk, keď ju chlapík dá do kufra spolu s tými, ktoré patria Louisovi a Hannah. Musím sa ovládať aby som mu nevrazil jednu medzi oči, keď ju bezstarostne hodí dovnútra, akoby sa v nej nenachádzalo všetko čo vlastním. Keď sa otočím, okamžite mi strčia do tváre objektív kamery. Naštvane ju odstrčím a zazriem na kreténa, ktorý ju drží.
„Harry, aké sú tvoje pocity ohľadom Disciplinárneho Projektu?" vybalí na mňa a ešte viac sa priblíži.
„Máš asi tri sekundy na to, aby si tú prekliatu kameru dal preč z môjho ksichtu, inak si budeš musieť nájsť iný spôsob, ako platiť výživné za svoje dieťa," varujem ho a on neochotne ustúpi. „Nie som v nálade na rozhovory, tak sa kurva nič nepýtaj." S týmto otvorím dvere a vleziem dozadu SUV. Ako čakám, pozriem z okna a počujem toho istého chlapa pri pokuse o rozhovor s Louisom.
„Môžeš nám povedať, čo si myslíš že sa stane, keď sa stretneš s rodinou? Ako myslíš, že zareagujú, keď zbadajú tvoj výzor? Myslíš, že sú zvyknutý na nebezpečne vyzerajúcich punkáčov ako si ty?"
BINABASA MO ANG
Troubled. [SK Preklad]
FanfictionNemyslím, že skutočne viete kým ste, pokým nestratíte samých seba. Nepoznáte bolesť, pokým človek, za ktorého by ste dali život, neodistí granát, nechávajúc vás osamelých stáť na otvorenom bojisku. Nepoznáte lásku, pokým vás zdroj vášho šťastia nene...