Troubled. [SK Preklad]

23

Melanie.

Veľké ruky položí na moje boky a pritiahne si ma do svojho silného zovretia. Túžba, ktorú som cítila od prvého momentu ako som ho uvidela, sa konečne začína naplňovať, keď sa jeho pery formujú s tými mojimi. Harry prudko vdýchne, keď mu zovriem vlasy, ťahajúc ho bližšie k sebe. Jeho ústa chutia lepšie, než som si kedy mohla predstaviť.

V mojej mysli premýšľam, čo mám spraviť ďalej: nikdy predtým som chlapca nepobozkala. Začnem na sekundu vnútorne panikáriť a Harry odrazu prestane, keď vycíti moje zmätenie.

„Čo sa deje?" spýta sa, keď sa naše pery oddelia. Nasajem do seba poriadku dávku vzduchu - už teraz postrádam jeho pery na mojich.

„Neviem, čo mám robiť," zamrmlem si popod nos a odvrátim sa.

„Len ma pobozkaj a nepremýšľaj nad tým. Vypni svoju myseľ a len rob to, čo cítiš," zašepká a skloní hlavu, aby pobozkal blednúcu modrinu, ktorú jeho pery zanechali na mojom krku pred pár dňami. Zachvejem sa a moje oči sa pri tom pocite zavrú.

Vypni svoju myseľ.

Všetky tie negatívne myšlienky, ktoré mi bežia hlavou: rodičia, ktorí sem vojdú, Dean, následky a hroziaca búrka ktorou je Harry Styles... zablokujem ich a odsuniem tie mučivé predstavy ďaleko do zadného rohu mojej mysle.

Len rob to, čo cítiš.

Moje ruky zovrú jeho tvár, znovu raz ho priťahujúc ku mne. Jeho krásne zelené oči sa otvoria, jeho červené líca a ružové pery ma volajú.

Len ho pobozkaj.

Pritlačím svoje pery na tie jeho bez ďalšieho premýšľania. Môžem cítiť každý malý pohyb, ktorý Harry spraví, zatiaľ čo bozkáva. Jeho teraz-už teplý piercing odráža horúci vzduch, ktorý je medzi nami vymieňaný, keď jeho jazyk roztvorí moje ústa. Jeho prsty sa mi zaryjú do bokov predtým ako nimi pomaly sklzne cez chrbát, po zadku, a konečne dozadu k mojim stehnám.

Harry ma nadvihne a ja obmotám nohy okolo jeho pása, zatiaľ čo sa pritom snažím udržať krok s jeho hladným bozkom. Potkýna sa dopredu a ja pod sebou o chvíľu cítim tvrdý povrch.

„Melanie," vydýchne mi do úst. Niečo počas nášho ošiaľu spadne na zem a ja si uvedomím, že to je môj stôl, na čom sedím. Harry zastoná, keď zatiahnem za jeho spodnú peru a z jeho úst unikne zlomené zalapanie po dychu, výsledkom čoho je, že sa môj pulz okamžite zrýchli. Položím ruky na jeho rýchlo sa dvíhajúci a klesajúci hrudník.

Je to tak dobré. Tak správne.

Vyzerá to, akoby sa jeho bozk prehlboval a stával sa vášnivejším každú ďalšiu uplynutú sekundu. Podľa šoku, ktorý ma elekrizuje viem, že to nie je len o fyzickej príťažlivosti. Harry ma núti niečo cítiť.

Núti ma cítiť sa živo.

Cítim sa akoby moje telo bolo v ohni a začínam túžiť po niečom viac, než len bozku. Všetko okolo mňa je zablokované a jediné čo cítim, je Harry prítomnosť predo mnou. Krútim a ťahám jeho kučery v frustrácii a prvýkrát v mojom živote ma to pokúša ísť proti mojim vlastným zásadám.

Na moje zdesenie nás zdola preruší tvrdé búšenie nasledované vrieskaním zvončeka. Neochotne sa odtiahne a otvorí oči. Sú o toľko tmavšie, ale nemajú tú farbu, na ktorú som si zvykla. Harryho oči sa pretavili do temnej a pritom na pohľad nemožne jasného odtieňu zelenej, a jeho svetloružové pery s tým dokonale ladia.

Je tak neuveriteľne nádherný.

„Si neskutočná." Jeho hlas nabral zachrípnutý podtón a ja môžem len hádať, ako znie môj. Skutočný, srdečný úsmev poctí jeho tvár a moje vnútro sa znovu raz roztopí. Jeho oči skáču z môjho pohľadu na moje pery predtým, ako ma ešte raz naposledy pobozká. Vychutnám si chuť jeho úst, keď sa odtiahne a natiahne ku mne ruku, aby som sa jej chytila. Harry mi pomôže dole zo stola, keď dom znovu naplní zvuk zvončeka.

„Idem!" zakričím a neochotne ho zanechám stáť v izb. Berúc schody po dvoch sa ponáhľam dole a otvorím dvere dokorán.

Ohromí ma množstvo ľudí na prahu dverí. Očakávala som rodičov, ktorý sa mali vrátiť z obchodu, ale namiesto nich tam stojí a pozerá na mňa otcova rodina so všetkými svojimi vecami v rukách.

Je ticho asi na dve sekundy predtým ako ma zavalia objatia a pusy a „Veselé Vianoce".

„Vždy keď ťa uvidím, si len krajšia a krajšia!" povie moja teta Jane, keď ma štipne do líca. Prejde okolo mňa s jej vydutým kufrom do obývačky. Jej manžel, Dave, ju tesne nasleduje, s úsmevom mi kývne hlavou keď prejde okolo.

„Melanie!" Počujem zapišťať tenký hlások, keď zaútočí na dolnú polovicu môjho tela. Pozriem dole na hľadiace malé dievčatko, ktoré mi objíma nohy a moja tvár sa pretaví do úškrnu.

„Maggie!" vyhlásim, napodobňujúc jej vzrušenie. Natiahnem sa dole, zdvihnem ju a držím ju v pevnom objatí. „Pozri aká si veľká! Určite si fičala na nejakých nugetkách pre dinosaurov, že áno?" žmurknem a ona sa zachichoce. Maggie je zrejme moja najobľúbenejšia osoba na celom svete. Je jedno z tých detí, ktoré vás vždy prinútia usmiať sa, nezáleží na tom, aký ste smutný. Môj pohľad sa presunie z nej na vysokú, uškŕňajúcu sa postavu oproti nám.

„Gabby." Usmejem sa a položím Maggie na zem, keď moja staršia sesternica, Gabriella, postúpi dopredu. Privíta ma v objatí a pevne ma zovrie predtým, ako ustúpi dozadu, ruky položené na mojich ramenách. Teraz, keď sme obe vyrástli, črty jej tváre sú podobné mojím. Vždy sme si boli blízke, ale odkedy sa odsťahovali preč z Alabamy, rozdelilo nás to. Po čase sa však náš vzťah vrátil do pôvodného stavu. Okrem Abbey, Gabriella je jedna z mála ľudí, s ktorými som si blízka.

„Tak veľmi si mi chýbala," povie s krátkym smiechom.

„Aj ty mne," odvetím. Ďalšia hodina je naplnená tým, ako im pomáham udomácniť sa a doháňam všetko, čo sa stalo za posledné roky. Zasvätím ich do mojej strednej školy a zasmejem sa, keď sa ma spýtajú, či mám v živote niekoho špeciálneho.

„Vlastne..." odozniem do stratena a vyšlem smerom k Jane hanblivý pohľad. Moja teta zalapá v šoku po dychu a s úsmevom spľasne dlane. Harryho tvár mi na krátky moment prebehne mysľou, a napriek tomu, že chcem povedať jeho meno, nie je to ono, ktorým odpoviem.

„Jeho meno je D-"

Som prerušená kuchynskými dverami, ktoré sa rozletia dokorán, čo spôsobí, že sa tam otočia všetky naše hlavy. Veselé výrazy mojej rodiny vyblednú, keď je vzduch vysatý z miestnosti pri náhlom objavení sa tmavého, potetovaného chlapca. Zastaví vo svojej chôdzi a pozrie na každého jedného z nás za stolom. Stiahne pery a v šoku zaváha, predtým ako prehovorí.

„Zdravím, ja som Harry."