9

493 24 4
                                    


Harry.

Odkašlem si predtým než prehovorím.

„Je tu voľné?"

Melanie pri zvuku môjho hlasu nadskočí a položí si ruku na srdce predtým ako sa potichu zasmeje.

„Vystrašil si ma. A áno je, môžeš sa posadiť sem, ak chceš." Obtočí deku okolo svojho tela pri tom ako sa posunie a potľapká po mieste vedľa seba. Na pery sa mi prikradne náznak úsmevu.

Som príliš veľký na tak málo miesta a moja noha zavadí o parapet keď som na polceste. Melanie sa na mne smeje a malé uchechtnutie si nájde cestu von aj z môjho hrdla. Keď sa konečne usadím do diek, zabudnem prečo som sem vôbec prišiel.

Ticho je trápne a Melanie prechádza prstom po obryse jednoduchého vzoru na deke, aby sa zamestnala.

„Erm," môj palec a ukazovák spolu potiahnu moju dolnú peru, zatiaľ čo premýšľam čo povedať. Srdce mi bije oveľa rýchlejšie než by som od neho čakal a nejakú chvíľu zaberie kým pozbieram dosť odvahy na to, aby som jej čelil. „Pozri, Melanie, naozaj sa ospravedlňujem za to všetko, čo sa predtým stalo. Nechcel som aby sa niečo z toho stalo a nie som dobrý v ospravedlňovaní, ale je mi to ľúto, okej?"

„To je v pohode, Harry. Boh to proti tebe nedrží, tak ani ja nie." Nepohodlne sa ošijem, keď spomenie Boha. Nie som veriaci ani trochu.

„Vystavil som ťa toľkým sračkám a to som tu ešte len jeden deň-" prestanem nesúvisle blabotať, keď sa dotkne môjho pleca a venuje mi malý úsmev.

„Harry, je to v pohode, vážne." Zostanem na nej visieť pohľadom a premýšľam nad dôvodom jej rýchleho odpustenia. Aj v tlmenom svetle si všimnem jej ľahké červenanie sa, ked náš očný kontakt trvá príliš dlho. „Mala by som ísť do postele... škola a tak."

Vyskočím na nohy a prikývnem. Vymeníme si neohrabané pozdravy predtým ako preleziem cez okno a vyberiem sa do svojej izby.

***

Melanie.

„Vieš čo, vážne nechápem prečo sa so mnou chalani neuspokoja." Abbey si hodí do úst ďalší čip predtým ako pokračuje v rozprávaní. „Som taká... solídna trojka." Hodí po mne pohľadom pri tom ako si lokne z vody a ja vybuchnem do smiechu.

„Možno je to preto, že vyzeráš ako bifľoška a nestýkaš sa spoločensky s ľuďmi." Napraví si okuliare na nose akoby mi chcela dať za pravdu a obzrie sa okolo na ľudí, ktorí nás obklopujú.

„Hej, Velma na uliciach, Daphne v posteli."

Zabehne mi hranolka a začnem kašľať. Abbey sa ticho zasmeje predtým než svoju pozornosť sústredí na niečo za mnou.

„Kto to je?"

Harry a Hannah vojdú cez dvere jedálne a prisám, že je to akoby z miestnosti vysali všetok vzduch. Rovnako ako všetci ostatní, tiež na nich zízam: očividne tie tetovania a hrozivé výzory zastihnú aj ostatných študentov nepripravených. V momente ako sa Harry pozrie našim smerom, otočím sa mu chrbtom. Napriek tomu, že som mu odpustila, stále som sa nepreniesla cez naše nespočetné konfrontácie.

„To sú oni," zašepkám.

„TO SU ONI-" prikryjem jej ústa rukou, skôr ako by prehovorila ešte niečo.

„Shh! Začujú ťa!" Moja ruka je odrazu mokrá a ja ju stiahnem z jej úst. „Vážne si ma práve oslintala?"

„Nikdy si mi nepovedala, že vyzerajú ako nejaký Grécky Bohovia, panebože! Ako to, že si na niektorého z nich ešte neskočila? Hlavne ten tmavý – to je kus fajnového zadku. Jeho rodičia si zaslúžia náležité uznanie," začne tlieskať a ja som ohromená tým, čo jej ústa zo seba vypúšťajú.

„Je gay," vyhŕknem.

„Kto je gay?"

Moje telo zamrzne keď sa za mnou ozve hlboký hlas. Abbey si zakusne do pery a usmeje sa na mňa predtým ako taktne vyčistí svoju stranu stola.

„Nikto," zamrmlem pri tom ako si začnem baliť veci.

Toxická vôňa cigariet a silnej kolínskej naplní moje nozdry a ja si začnem spomínať na včerajšok. Položí si podnos vedľa môjho a ja sa odsuniem ďalej od jeho tela.

Krátko sa pozriem na Harryho predtým ako sa znovu otočím na uškŕňajúcu sa Abbey. Jej oči skúmajú jeho telo a tvár a ja som šokovaná, keď si uvedomím, že na ňu zazerám. Nemôžem ju viniť, tá uniforma mu skutočne sedí. Tesné biele tričko ho robí dvakrát tak vypracovaným a čierne rifle predlžujú tie jeho kilometer dlhé nohy. Ak som si predtým myslela, že je atraktívny, tak teraz sa moje emócie vymykajú kontrole.

Čo to so mnou je?

„Hej, počul si niečo o Louisovi?" Hannah sa posadí vedľa Abbey a prehodí si vlasy na jedno plece.

Abbae: JE TAM ESTE JEDEN?!

„Povedal by som, že leží niekde tvárou dole v priekope." Harry zvažuje jeho výber jedla predtým ako od seba podnos odsunie.

„Ospravedlňujem sa, nemyslím, že som sa poriadne predstavila. Som Abbey, parťáčka Melanie." Natiahne ruku a čaká, kým prijmú jej priateľské gesto.

„Hannah."

„Harry."

Keď ju odmietnu, pomaly ruku skloní a položí ju na stôl. Na chvíľu zavládne ticho.

„Harry, nemáš náhodou záujem o rovnaké pohlavie, že nie?"

Hannah si odfrkne a Harryho tvár pri jej otázke stvrdne.

„Výborný prvý dojem, Abbey," pripojím sa.

„Naznačuješ, že si myslíš, že som gay?"

Jej čeľusť poklesne a ja sa ticho smejem sama pre seba, keď jej krk začne červenieť.

„N-nie, ja nie.. ja... to je len to, čo mi povedala Melanie," zazmätkuje.

Všetky oči sa otočia na mňa a ja sa posadím vyrovnanejšie. Očami preskakujem medzi naštvaným Harrym, smejúcou sa Hannah a prekvapenou Abbey.

„Melanie, myslím, že Harry včera celkom jasne dokázal, že nie je gay." Hannah sa na mňa uškrnie a obočie Abbey sa zamračí.

„Počkaj, čo sa včera stalo?"

Do riti.

„Nič. Nič sa nestalo." Hodím môj obrúsok na podnos predtým ako si zoberiem tašku a zlikvidujem svoje jedlo: som absolútne ponížená. Abbey môže byť moja najlepšia priateľka, ale nikdy neodkáže udržať tajomstvo. A ak vie o tomto, nebude trvať dlho, kým budem ugrilovaná mojimi rodičmi.

Pri tom ako kráčam von, zakričí moje meno, ale ja odídem z budovy skôr ako ho dokončí.




Troubled. [SK Preklad]Donde viven las historias. Descúbrelo ahora