Troubled. [SK Preklad]

1

Melanie.

„Mami, to nemôžeš myslieť vážne! To proste len otvoríš dvere dokorán a necháš v našom dome žiť nejakých cudzincov? Toto nie je ubytovňa, môžu to byť kriminálnici a ty o tom ani nemusíš vedieť!"

Držím si hlavu v rukách, prstami prechádzam pomedzi moje tmavé gaštanové vlasy. Je to niečo, čo robím vždy, keď som v strese. Nedokážem pochopiť, aká je ohľadom toho iracionálna. Nemám ani možnosť povedať, čo chcem ja!

„Hovorili sme ti, že sme o tomto vážne uvažovali, Mel. Povedala si, že ti to nevadí." Moja matka sa usmeje, napriek môjmu chovaniu, čím ukáže, ako veľmi podporuje jej a otcovo rozhodnutie. Otvorí fľašku s mydlom a nastrieka ho do umývadla predtým než otočí kohútikom.

Pamätám si, keď Disciplinárny projekt spomenuli prvýkrát. V skutočnosti som na to v TV pozerala vždy, keď som zrovna nebola zaplavená domácimi prácami a povinnosťami do školy. Moji rodičia boli skutočne poctení, keď boli vybraní do show. Ja som na druhej strane nebola nadšená ani trochu. Naši sú prísni, to áno, vďaka čomu je môj sociálny život na úrovni nuly, ale skutočne majú potrebu to ukazovať v televízii, aby to mohla vidieť celá krajina?

„Hej, no... v skutočnosti som si nemyslela, že to myslíte vážne!" Strácam slová a viem, že v tejto chvíli môj argument nemá žiadnu váhu.

„V poriadku, Melanie, to stačí. Už len dramatizuješ. Teraz s tým už nemôžeme nič spraviť, stalo sa. Podpísali sme papiere a-"

„Môžeš mi aspoň povedať ako dlho tu budú, nech viem, koľko si toho mám zbaliť?" Podám jej jeden zo špinavých tanierov a ona ho ponorí do vody predtým, než z neho vydrhne zvyšok jedla.

„Oh, prestaň. Nikdy nevieš, možno s nimi budeš dobrá kamarátka," povie pri tom, ako utierkou utrie povrch. „Budú tu o pár dní a zostanú asi šesť mesiacov, a nechcem o tom už počuť ani jedno negatívne slovo."

„Šesť mesiacov? Mama, ty si šialená!" Náhle prestanem a zastavím tečúcu vodu. Nemá ani poňatia kto tí... delikventi sú! Hnev v mojej hrudi začína rásť a ja si utriem ruky predtým, než sa vyberiem ku schodom, nechávajúc moje povinnosti nedokončené.

„Melanie, povedala som žiadne ďalšie slovo! A teraz ráč vrátiť svoj zadok sem dole, panička!" Ignorujem jej slová, pokračujúc v chôdzi. „Oh, len počkaj kým o tom poviem tvojmu otcovi! Viem sakra dobre, že naňho nebudeš používať ten istý ton, ktorý používaš na mňa," pokračuje v kričaní z kuchyne a moja chôdza spomalí až do zastavenia. Ak to nedokončím a on sa to dozvie, je po mne. Viem, že je to muž s dobrými úmyslami, ale niekedy je žitie s ním skutočné ťažké, ak spravím chybu. Kedysi pracoval pre armádu, čo vysvetľuje, prečo chce, aby som všetko robila čo najlepšie s 120% úsilím. Fyzicky je vo výslužbe, ale mentálne nie.

Povzdychnem si predtým než sa vrátim k mojej predchádzajúcej pozícii. Ako čistím riady, nemôžem si pomôcť, musím premýšľať o prichádzajúcich cudzincoch. Čo spravili, že to ich rodičov prinútilo poslať ich cez pol sveta do domu nejakých cudzincov, v očakávaní, že to zmení ich správanie? Čo ak sa vôbec nezmenia a nasledujúcich šesť mesiacov bude len stratou času?

***

Slepo šmátram okolo pri snahe vypnúť vrieskajúci budík. Moje prsty ho konečne nájdu a ja po jeho vrchu opakovane búcham päsťou, až pokým sa izba nenaplní tichom. S jedným otvoreným okom prečítam svietiace červené svetielka.

5:18

Do riti.

Moje nohy sa stretnú s podlahou, keď šprintujem okolo, hľadajúc džínsy a tričko. So zubnou kefkou v ústach bežím dole po schodoch, snažiac sa naraz zvládnuť čistenie zubov a obúvanie topánok.