10

438 21 2
                                    

Melanie.

Nevenujem príliš veľa pozornosti plniacej sa triede a namiesto toho sa ponorím do knihy, ktorú akosi nemôžem odložiť. Prečo nemôžem byť ako Alaska Young? Myslím tým, je bezstarostná, slobodná, a tiež veľmi inteligentná. Pridržím si v ústach štupeľ zo zvýrazňovača, zatiaľ čo ním označujem citát, ktorý ma zaujal.

„Ak sa nakloníš ešte bližšie, spadneš rovno do tej knihy."

Telo vkĺzne na stoličku vedľa mňa a ja pri tom náhlom vyrušení nadskočím. Neznámy chalan mi venuje veľmi široký, praštený úškrn a ja onemiem pri pohľade na to, aký je atraktívny. „John Green? Je trochu preceňovaný, nemyslíš? Vyzerá to akoby bol jediný autor na svete, ktorý si zaslúži pozornosť teenagerských dievčat," posmieva sa, a ja zahnem stranu predtým ako knihu odložím na stranu.

„Vlastne je to jediný autor, ktorý ma zaujíma a je škoda, že dievča od neho nemôže čítať knihu bez toho, aby bola označená za „obyčajnú"."

Neznámy zdvihne ruky do vzduchu na znamenie porážky a ja mu venujem malý úsmev. Pozerá na mňa o niečo dlhšie predtým ako natiahne ruku.

„Dean Mitchell."

„Melanie Kerrey. Si tu nový?" Potrasiem mu rukou predtým ako si ich založím na hrudi a opriem sa dozadu o stoličku.

„Vlastne, hej som. Som z Brooklynu- ak si na to ešte neprišla sama," povie. Do oka mi padne svetlo červeného svetielka a ja zaskučím, keď jeden z kameramanov vojde do miestnosti. Našťastie to je Hannah, koho sleduje. Posadí sa o niekoľko miest ďalej a pozoruje ostatné bezduché bytosti okolo. „Čo majú znamenať tie kamery?"

„Neviem, musí to byť nejaká reality show, alebo tak," hrám sa na hlúpu a modlím sa, aby sa ma na to viac neopýtal. Našťastie sa nepýta.

„Tak teda, povedz mi o tej knihe, ktorú máš tak rada. Videl som ťa v nej niečo zvýrazňovať, takže to musí byť dobré."

Jeho oči sú také modré, že by som sa v nich mohla doslova utopiť.

Zasvätím ho do tragédie, ktorou je Alaska Young a posledných slov a citátov, a poviem mu o tom, ako neznášam tú reputáciu, ktorú majú „Na vine sú hviezdy", kvôli tomu filmu, keď je v skutočnosti taký hlboký a významný. Ani raz sa nechová akoby som ho nudila a dokonca sa podieľa na konverzácii. Bavím sa tak dobre, že si nevšimnem ani pretrvávajúci pohľad Hannah rovno na mne, keď prechádzame na ďalšiu tému. Spýtam sa ho čo bude robiť cez prichádzajúce prázdniny a on mi povie, že zostáva tu a bude rybárčiť s jeho otcom.

Náš rozhovor je prerušený keď sa vypnú svetlá a hlas Pána Raya zaduní cez malú miestnosť. Informuje nás o videu, ktoré budeme pozerať, pretože má „veľkú vzdelávaciu hodnotu" (vždy toto robí keď sa necíti na to, aby rozprával pred bandou teenagerov, ktorý ho aj tak nepočúvajú a kreslia po stoloch mužskú anatómiu).

Po chvíli stratím záujem o pozeranie sa na to, ako sa delia bunky a prikrčím sa pri každom „Nápodobne!" ktoré zakričí niektorý z prvák pri veciach, s ktorými sa ani nedá stotožniť. Napríklad, molekula sa pomaly vlečie cez obrazovku a netrvá dlho kým niekoho kamoška vykríkne „To som úplná ja ráno!"

„Stavím sa, že aj oni čítali „Na vine sú hviezdy," zašepká mi Dean do ucha. Uškrniem sa a buchnem ho do ruky, na čo sa on zasmeje.

.....

Uľaví sa mi, keď konečne zazvoní a sme prepustení z triedy. Veda nie je môj obľúbený predmet a polovicu ľudí tam ani nemôžem vystáť.

„Hej, Melanie, počkaj."

Dean vybočí aby mohol zastaviť vedľa mňa, zatiaľ čo kráčam ku svojej skrinke.

„Čo sa deje?" Prehodím si knihy do druhej ruky a slušne odmietnem jeho ponuku, že mi ich podrží zatiaľ čo ja zadávam moju kombináciu.

„Veď vieš, keďže som tu nový, možno by si mi mohla niekedy ukázať mesto?" Môj pulz pri tej jednoduchej žiadosti zrýchli a ja sa snažím zostať pokojná.

„No, nie je tam príliš čo ukazovať, keďže sa tam doslova nič nedá robiť." Jeho úsmev trochu poklesne a ja okamžite ľutujem všetko čo som práve povedala. „Ale myslím, že by to aj tak mohla byť zábava," pokúsim sa vykúpiť.

Vymeníme si čísla a ešte pár ďalších slov, predtým ako sa každý vydáme svojou cestou.

Vážne sa to práve stalo? Väčšinou som úplne trápna a neskutočne hrozná, keď sa rozprávam s chalanmi. Raz, keď som bola mladšia, Abbey sa rozhodla, že by bol dobrý nápad dať ma dokopy s nejakým chlapcom, ktorého poznala. Jeho meno bolo Drake a čo sa týka vzhľadu, tak vyzeral dobre. Pamätám si ako raz išiel von s iným dievčaťom a ja som bola celú noc naštvaná. Ale bohužiaľ, keď som bola ja postavená do svetla jeho reflektorov, spanikárila som a ušla z pódia. Povedala som mu, že mi prišiel odvoz a nechala ho tam samého stáť.

Inak povedané, som úplne zlyhanie čo sa týka bavenia sa s chalanmi.

Usmev mi neschádza z tváre ani pri opúšťaní budovy a nájdem Hannah a Harryho nedočkavo čakajúcich vonku pred vchodom do školy.

„Konečne, to ti to trvalo. Tvoj pomalý zadok uberá z môjho času na šlofíka," zavrčí Harry pri tom ako si zívne a popraví si batoh.

„Vieš, na rozdiel od teba som sa rozprávala s mojím novým priateľom," odpoviem, otvárajúc dvere a naskočím do toho chodiaceho kusu smetiaka.

Phyllis trhane vyjde z parkoviska a ja si v mysli spravím poznámku aby som vymenila brzdy, a nemusela sa tak báť, že narazím do iného auta vždy keď toto spraví.

„Bol to ten chalan s ktorým si sa rozprávala dnes na vede?" spýta sa Hannah a vzhliadne od mobilu.

„Chalan? Aký chalan?"

„Oh, Harry, ty si to zmeškal! Bol tak sexy a úplne pri našej drahej Melanie slintal," povie s úsmevom.

Harry prevráti očami a prepne rádio stanicu. „A? Vyzerá to tak, že som gay, tak prečo by ma to malo zaujímať?" Strelí po mne nepobaveným pohľadom a ja sa pri tej spomienke zasmejem.

Ale z nejakého dôvodu viem, že ho to zaujímalo a som na to akosi hrdá.







Troubled. [SK Preklad]Où les histoires vivent. Découvrez maintenant