Troubled. [SK Preklad]

30

Harry.

Viem, že by som nemal odchádzať, keď sú jej rodičia doslova za rohom, ale musím. Nie, potrebujem ísť von a byť sám so sebou. Znesiem len takto veľa socializácie s tými istými ľuďmi, než z toho prídem o rozum. Tiež potrebujem ísť von sám premýšľať, aj keď úplne sám nebudem. Potrebujem sa oddeliť od tej sesternice Melanie aj Melanie samotnej. Vyvoláva hlboko vo mne tú emóciu, ktorú sa bojím cítiť. Tú, ktorú nechcem cítiť. Nikdy v živote som sa vedľa niekoho nezobudil s takým pocitom pokoja a šťastia. Zvyčajne mám nepokojný spánok, taký, čo je jednoducho prázdny. Trápi ma to a núti byť hore celú noc: vždy sa cítim, akoby mi niečo chýbalo.

Ale dnes, keď som sa zobudil s Melanie v náručí... to je niečo, čo by som rád opakoval až do konca mojej existencie.

„Harry, si v pohode kámo?" Vytrhne ma z myšlienok zvuk môjho mena.

„Hej," odvetím so zakašľaním.

Nick na mňa hľadí s výrazom neistoty, ale ja len odvrátim oči a radšej sledujem ľudí okolo nás.

Počas posledného mesiaca a pol som prekvapivo získal malú skupinku priateľov – dalo by sa povedať. Najskôr sa mnou cítili byť trochu zastrašení, ale dospeli k záveru, že to budem buď ja alebo nikto, kto by pritiahol pozornosť žien. Zrazu pre mňa svoju skupinu otvorili a teraz som tu, s nejakou brunetou po boku a nechutným množstvom bieleho prášku predo mnou.

„Okej, no si na rade." Podá mi s úsmevom zrolovanú sto dolárovku. Pretáčam ju medzi prstami a premýšľam dlhšie než by sa patrilo nad tým, či to chcem alebo nie. Hádam, že dnes v noci ma len naša riskantná aktivita neláka.

„Nedám si," odvetím.

„Tak potom som na rade ja," povie blondína, Carly, žiadostivo, keď si prevezme predmet z mojich rúk a nahne sa cez stôl. Nickovi rodičia sú túto noc preč a prenechali naňho zodpovednosť za dom. Toto je miesto, kam som posledný mesiac mizol. Neporiada zrovna párty, ale je tu viac ľudí ako pri malom posedení. Som vážne prekvapený. Myslel som si, že decká z malých miest by mali všetky chodiť do Nedeľnej školy kostola, a nie poriadať párty a brať drogy. Nie sú o moc rozdielni od Londýnskych spratkov, s ktorými som chodieval von.

Som si veľmi vedomý dievčaťa vedľa seba, keď svojimi rukami putuje dole po mojom boku. Myslím, že jej meno je Rebecca, ale nie som si istý, a nemôže ma zaujímať menej, aby som to zistil. Obklopí nás potlesk, keď Carly zdvihne s úsmevom hlavu. Tmavo hnedé oči sa na mňa pozrú a ja si ich namiesto toho predstavím ako svetlo modré.

Do riti s tým, nemôžem ísť ani na hodinu von bez toho, aby bola v mojej hlave.

Nahradím tvár brunety tvárou Melanie, a začínam cítim zvláštnu túžbu po tom bláznivom dievčati. Chýba mi. Aj keď som naštvaný na ňu a jej dotieravé otázky, nechcem nič viac, ako mať ju tu pri sebe, v mojom náručí. Alebo tiež podo mnou, keď sa zapletieme do prikrývok, ale hociktorá možnosť by bola dokonale prijateľná.

„V poriadku, kto chce hrať Vsaj a Fúkni?" Dylan spľasne ruky a okolo nás sa znovu ozvú výkriky súhlasu. Pri tom návrhu zaskučím. Vyzerá to, že vždy keď sem prídem, chcú hrať niektorú z tých hlúpych hier, ktorá zahŕňa interakciu s opačným pohlavím. Ak sa do toho chcú pustiť, nemusia vytvárať tieto rozptýlenia. Majú na to predsa ruky.

„Potrebujeme na hru viac dievčat," povie Nick, než sa postaví a odkráča preč nájsť to, čo potrebujeme. Sedím a sledujem ako sa zvyšok ich priateľov baví o nepodstatných veciach. Všimnem si, že ruky Carly sa začnú triasť a jej oči preskakujú z tela na telo. Je totálne sfetnutá. O chvíľu do miestnosti vojdú tri dievčatá s Nicom, ktorý sa vedľa nich hrdo uškŕňa. Jedno z tých dievčat spoznám, myslím, že so mnou chodí na telocvik. V rukách nesmelo drží červený pohár a napraví si na nose okuliare. Čo tu robí? Môžem povedať, že sa v tejto situácii cíti nepohodlne, podľa toho, ako zostane ticho, na rozdiel od ostatných dvoch dievčat, čo sa pripoja. Nick vkročí do stredu nášho kruhu a nadvihne stôl, aby ho premiestnil a spravil tak viac miesta.