Melanie.
„Harry... Harry, musíš to otočiť," prosím ho, zatiaľ čo sledujem ako sa dom vzďaľuje z dohľadu. Držím sa kľučky ako o život, zatiaľ čo sa ženie hrboľatou cestou. Jeho oči sú rozšírené a zamerané na chodník pred nami, ale viem, že jeho myseľ nie. Jeho pokožka v priebehu posledných minút neskutočne zbledla a vyzerá, že mu čochvíľa bude zle.
„Zbláznila si sa? Práve sa nás pokúsil zabiť!" kričí Hannah. Rovnako ako ja, je z nej chaos. Špirála jej steká po lícach a jej oči sú zmesou červenej a čiernej: kombinácia plaču a rozmazanej linky.
„Nemôžeme to otočiť, Melanie," povie Louis monotónne. Zíza slepo dopredu a vezme na seba podobu blázna. Netuším, prečo medzi prstami ešte stále drží tyčinku do uší, ale napriek tomu ju odmieta pustiť.
Z nás troch vyzerá byť najviac pokojný Harry, aj napriek vlhkej a bledej koži. Viem, že žil s mužom, ktorý bol podobný môjmu otcovi, a viem, ako veľmi ho to zmenilo. Spomienka na to, ako jeden druhému po prvýkrát odhaľujeme svoje bojové jazvy mi zaplaví myseľ a spraví ma smutnou. Spomienky, ktoré mali byť zabudnuté, zaplnili ten večer a bolo to po prvý raz, čo mi dovolil nahliadnuť do jeho detstva. Bol vtedy taký krehký a malý: nebolo v ňom nič z toho muža, ktorým je teraz.
Položím ruku na tú jeho, aby som ho upokojila a on na mňa pozrie kútikom oka. Prehltne svoju úzkosť a potrasie hlavou, než sa ku mne otočí.
„Nie som si istý, kam ísť," povie ticho. Je to akoby jeho prízvuk utopil slová, ktoré vyslovuje a odkvapkával z jeho jazyka ako molasa.
„Tu zaboč doľava," poviem, keď ukážem na cestu. Harry vojde na špinavú cestu a ja sledujem okraje okolitého poľa, ako nás celých pohltí. Auto rachotí a natriasa sa dole cestou, vytvárajúc tak väčšinu zvukov, zatiaľ čo my všetci sme ticho v šoku.
Samozrejme, že som svojho otca videla rozzúreného už predtým. Poháre a taniere sa počas jeho naštvaných výlevov rozbíjali priveľa krát na to, aby som to počítala. Bolestivé slová boli vystrelené ako guľky z jeho zbrane a z nejakého dôvodu som sme ja a moja matka boli vždy na tom konci, ktorý to všetko schytal. Neviem, prečo je stále tak plný hnevu, ale od jeho zapojenia do vojny iný nebol. Môže to byť dôvod, prečo sa takto správa, ale ja viem, že nie je spôsob, ako to zastaviť.
Rovnako ako pri hurikáne, sledujeme ako jeho hnev prehrmí okolo a zničí všetko v ceste.
Napriek tomu som ho nikdy nevidela tak pohlteného hnevom. Odkedy celý tento program začal, jeho povaha sa menila len k horšiemu. Najskôr som si myslela, že to je kvôli Harrymu, Louisovi a Hannah, ale aj po mesiacoch ich pobytu tu, stále to trvalo. Môj tip je, ako poznám jeho a jeho neúnosnú úzkosť, že spomienky z vojny sa vracajú, aby ho strašili.
Po minútach ticha prehovorím, aby som sa od tej myšlienky odpútala.
„Si v poriadku, Hannah?" spýtam sa aj napriek tomu, ako smiešna tá otázka je. Nemyslím si, že niekedy zažila niečo takéto a neviním ju za to. Nikto by nemal vidieť svojho opatrovateľa v takomto stave: ozbrojeného a pripraveného na boj.
„Je mi úžasne," odvetí sarkasticky. „Hlavne po tom čo na nás tvoj pošahaný otec namieril zbraň a začal strieľať."
„Prepáč," ospravedlním sa ticho. Viem, že moja slová nebudú mať žiaden účinok, ale práve teraz to je všetko, čo môžem ponúknuť.
Hannah nikdy nezmienila svojho otca a teraz ma to núti premýšľať nad tým, aký je on. Podľa Louisa, s ktorým sa baví najviac, je bohatý bankový maklér, ktorý žije v najluxusnejšiej štvrti Cambridge. Jazdí na všetkom od 2018 Dodge trucku až po Porsche 918. Má zásoby bohatstva, ale ona z toho nič nechce.
YOU ARE READING
Troubled. [SK Preklad]
FanfictionNemyslím, že skutočne viete kým ste, pokým nestratíte samých seba. Nepoznáte bolesť, pokým človek, za ktorého by ste dali život, neodistí granát, nechávajúc vás osamelých stáť na otvorenom bojisku. Nepoznáte lásku, pokým vás zdroj vášho šťastia nene...