Troubled. [SK Preklad]

36

Melanie.

Vietor sa mi zahrýza do kože a zafarbí ju do ružova, ale ja tomu nevenujem pozornosť. Nemôže to byť horšie ako bolesť, ktorú mi spôsobil Harry. Stále som v šoku – ako mi mohol povedať tie veci? Vie čo k nemu cítim a aké intenzívne môžu byť moje emócie. Buď to vedel a použil proti mne, alebo je hlúpy a vôbec si ich nevšimol. Tiež vie, že je jediný chlapec, s ktorým som kedy premýšľala, že by som mohla byť, okrem Deana, ale myslím, že tá loď už odplávala.

Mám pocit, že som vonku len pár sekúnd, keď sa okno otvorí a prelezie cezeň niekoho telo.

Spomeň čerta.

„Nemôžeš ma proste nechať na pokoji na dve sekundy?!" zakričím, ale prestanem, keď sa stretnem s Louisovými tyrkysovými očami. Venuje mi jemný úsmev a zamáva na mňa rukami, keď sa pokúsim ospravedlniť.

„Žiadne obavy, láska. Úplné to chápem." Vyšplhá sa na strechu aby si ku mne prisadol, jeho ruka vystrelí v pokuse udržať rovnováhu, keď sa na ceste hore pošmykne. „Je tu trochu zima, nemyslíš?" okomentuje to Louis, keď sa zvalí vedľa mňa. Pošúcha si dlaňami ruky, aby sa zahrial, ale ja už ten zavýjajúci vietor úprimne ani nevnímam. Moje myšlienky sú tak zahltené Harrym, že počasie je zatlačené do úzadia mojej mysle. „Chceš sa o tom porozprávať?"

Potrasiem hlavou a zabránim si plakať, keď ma jeho slová znovu zasiahnu, čo spôsobí, že môj krk pri tom zadržovaní bolí a páli. Harry si nezaslúži viac z mojich slz. Louis prikývne a vytiahne si kolená k hrudi, dávajúc mi tak priestor, ktorý tak zúfalo potrebujem. Som zaňho tak vďačná – vyzerá to, že je jediný, kto so mnou sedí vždy keď ho potrebujem a požičia mi jeho rameno na vyplakanie sa.

Harry zvnútra zakričí moje meno, ale ja nevydám žiadnu snahu na to, aby som sa pohla. Neviem, čo budem robiť, keď ho teraz uvidím. Pravdepodobne si vymyslí nejakú sprostú lož a povie mi ako ma potrebuje, keď je očividné, že nepotrebuje. Napriek tomu ako veľmi to nechcem priznať, hlavne teraz, ale ja som tá, ktorá potrebuje jeho. A vážne je to na nič, že to tak je. Je moja kotva, ale neviem, či tá, čo moju hlavu drží nad hladinou alebo tá, čo ma sťahuje dole a topí.

Sľúbila som sama sebe, že mi toto Harry nespraví, že mi neublíži spôsobom, ktorým mi ublížil. Išlo mu to tak dobre a museli by ste byť slepí, aby ste si nevšimli jeho zmenu a úsilie, ktoré vkladal do vecí. Naučil sa pre moje dobro kontrolovať svoj hnev a premýšľať predtým, ako niečo spraví. Harry sa naučil otvoriť a vpustiť ľudí dovnútra, počínajúc mnou. Hľadela som cez tiene v jeho srdci a išla rovno za svetlom. Lepšil sa, ale očividne to nestačilo. To, čo som myslela že v ňom bolo dobré a hodné váženia si, bolo len falošné zlato a, bože, ako som sa nechala oklamať.

„Si v poriadku?" spýta sa Louis a ja znovu pokrútim hlavou. Vie čo sa stalo, jeho sklamané oči to prezrádzajú. Vie čo sa stalo s Gabriellou a pravdepodobne počul našu hádku, ale nemôžem sa hnevať. Louis nemal byť ten, kto mi to povie, a Hannah tiež nie. Bol to Harry, kto to zapríčinil: on mal byť ten, kto sa prizná a povie mi pravdu.

Ako dlho to predo mnou plánoval držať v tajnosti?

„Melanie?" Ozve sa vedľa mňa hlboký, porazený hlas. Moje srdce spadne na zem, znovu raz sa rozbíjajúc. Otočím sa naňho, ale nakloním sa k Louisovi, aby som sa dištancovala od toho neposlušného chlapca. Cez Harryho nefritové oči prebehne zmätok a otvorí ústa aby prehovoril, ale Louis ho preruší.

„Mal by si odísť," prikáže tvrdo.

„Potrebujem sa s ňou porozprávať," odsekne Harry. Namieri svoj pohľad znovu raz na mňa. „Melanie, pod sem."