Troubled. [SK Preklad]

40

Melanie.

„Dobré ráno, láska," povie šťastne moja matka, keď začuje vŕzganie dlážky pod mojimi nohami, zatiaľ čo vchádzam do kuchyne. Okrem jej hlasu a mojich šúchajúcich nôh je ticho. Okrem nás dvoch všetci v dome stále spia, a zvuk otvárajúcej sa skrinky naruší tento pokoj. Vezmem si z poličky misku a moje obľúbené cereálie, než vytiahnem z chladničky mlieko.

„Láska?" spýtam sa otočená jej chrbtom, kým si nalievam mlieko. Zmiešam ho s cereáliami a sadnem si na linku.

„No čo? Majú na mňa vplyv," odvetí a pretočí stránku. Ja pretočím očami a zjem prvé sústo. Vedela som, že ich začína mať rada.

Strelím očami na moment k malému kuchynskému oknu, než zrak vrátim k šeru domu. Zatiaľ čo jem, prehodím si dlhé vlasy cez plecia a prejdem si v mysli zoznam vecí, ktoré musím dokončiť než skončí deň. Pri druhej povinnosti sa moje sústredenie rozplynie a namiesto toho začnem premýšľať nad príbehom, ktorý mi včera v noci povedal Louis a nad tými nešťastnými ľuďmi, ktorých sa týkal.

Hovoril nám, že keď bol mladší, chcel napodobniť scénu zo svojho obľúbeného filmu Rošťáci. Priniesol si dokonca aj pohár s falošnými zvratkami a vysypal ich z balkóna počas pozerania filmu s kamarátmi. Namiesto toho, aby zvracali všetci ako v tom filme, zostal som v tom Louis sám, pretože falošné zvratky vyzerali tak reálne, že to jeho žalúdok nevydržal. Potom ho vyhodili.

„Oh, Melanie, než zabudnem," prehovorí odrazu matka, čím ma vytrhne z tranzu. „Potrebujem aby si upiekla nejaké cookies alebo tortu, pre ten banket dnes večer. Mohla by si to pre mňa spraviť?"

Zaskučím, položím moju teraz už prázdnu misku do umývadla a potočím kohútikom. „Nemusím tam ale ísť, musím?" Spýtam sa cez tečúcu vodu a opláchnem špinavé riady, naukladané na hromade.

„Nie, len tvoj otec a ja." Postaví sa zo svojho miesta a prejde ku mne, než položí svoj hrnček pod tečúcu vodu. Pohladí ma po pleci a otočí sa na odchod.

Torta... torta. Nebolo tam niečo, čo som si ohľadom toho mala pamätať?

„Keď už hovoríme o torte," poviem odrazu, aby som ju zastavila v odchode, keď si konečne spomeniem.

Neznej, akoby ti na tom priveľmi záležalo. Zastavím sa. Uhraj to ležérne. Nech ťa nepodozrieva. Nakoniec, nie je to nejaká obrovská udalosť. Len má narodeniny a ty sa len pýtaš či môžeš spraviť párty. To robíme pre každého... až na to, že Louisovi sme žiadnu nespravili...

Odkašlem si, aby som umlčala môj vnútorný hlas. „Uh... Harry bude mať čoskoro narodeniny."

„Oh?" Nadvihne obočie a potutelný úsmev sa jej rozleje po tvári. Moje líca sa zapália a ja sa zo všetkých síl pokúšam udržať narožuvelú farbu na minimu.

„Spravíme niečo špeciálne?" Môj hlas sa zachveje, keď sa ho snažím udržať na tone nezaujatia. „Bude mať devätnásť a no vieš... myslela som, že by sme preňho mohli spraviť niečo pekné." Nervózne štuchám do povrchu linky a preklínam môj priam rozprávkovo typický náznak toho, že niečo skrývam.

„Nejaký konkrétny dôvod prečo?" Ton jej hlasu ma prekvapí – nie je obviňujúci ani tvrdý, ako by som čakala. To ma prinúti vzhliadnuť hore do jej očí. Panika v mojom vnútri vzrastie, keď uvidím odraz pravdy.

Je jasné, že vie, čo sa medzi mnou a Harrym deje.

Musím odtiaľto zmiznúť.

„Uh, nie. Maj sa," poponáhľam sa a zamrmlem niečo o tom, že musím ísť nakŕmiť zvieratá. Prstami si odhrniem vlasy z čela, aby som uvoľnila niečo z novonadobudnutého stresu, keď sa dvere prudko zastresnú pri mojom náhlom odchode. Milión myšlienok mi zbesilo behá hlavou, zatiaľ čo sa snažím spracovať, čo presne sa práve stalo. Napriek tomu, že tam je na tisíce otázok, čo by chceli odpoveď, jedna sa pretlačí dopredu mojej mysle a dožaduje sa jej o to viac.