Troubled. [SK Preklad]

49

Melanie.

„Harry, môžem sa ťa niečo spýtať?"

Vzhliadne na mňa hore zo svojho miesta v mojom lone, než vypne telku. Ležíme v jeho posteli, zatiaľ čo sa nežne hrám s jeho vlasmi v skorých ranných hodinách.

„Podľa toho čo," povie, keď sa mu po tvári rozleje šibalský úsmev. Vytiahnem ruku z jeho vlasov, aby som ho zľahka buchla po pleci, a on na mňa pozrie s hraným ublížením.

„Myslím to vážne," odvetím, ignorujúc jeho detské chovanie. „Je to pre mňa dôležité."

„Tak dobre, čo to je?" Prstami chytí náhrdelník, čo mi visí z krku a skúma prívesok s kotvou.

„Sľubuješ, že sa nebudeš smiať?" spýtam sa a on sa v odpovedi okamžite začne chechtať. „Tak dobre, hádam, že sa to nikdy nedozvieš," poviem, keď sa hravo odtiahnem s hlavou.

„Nieeee," zasmeje sa a ja si nedokážem zabrániť v úsmeve pri pohľade na ospalý, no aj tak krásny úsmev, čo sa mu zjaví a tvári. Zatiahne za môj náhrdelník aby ma prinútil skloniť hlavu dolu a zľahka ma pobozká na líce. Presunie sa k mojim ústam a pomaly, zmyselne pobozká moju spodnú peru. Srdce mi vynechá úder, keď mi zastrčí prameň vlasov za ucho.

„Povedz mi to," zašepká.

„Myslíš, že by si sa do mňa mohol zaľúbiť?" spýtam sa nervózne. Pri premýšľaní nad jeho odpoveďou sa mi skrúti žalúdok. Čo ak si nevie predstaviť, že by so mnou mohol byť? Neviem, ako by som sa cítila, keby odpovedal záporne: mám ho priveľmi rada na to, aby som od toho dokázala proste odísť.

Jeho obočie sa v premýšľaní nakrčí a jeho oči skúmajú tie moje len z niekoľko centimetrovej vzdialenosti. Práve teraz majú svetlejší odtieň a ja skúmam nefritové prstene, ktoré sú okolo smaragdovej farby. Ešte nejakú chvíľu mlčí, než odpovie.

„Áno."

***

„Nerob to." Jeho hlas je tak tichý, že ho takmer nepočujem cez vietor, ktorý sa preháňa lúkou.

Najskôr necítim nič, akoby to, čo mi povedal, bol vtip. Nejaký chorý, zvrátený vtip, ktorý by vymyslel iba Harry. Ale čím dlhšie na mňa hľadí s prázdnym výrazom, tým viac hnevu cítim.

„Čo tým kurva myslíš „nerob to"?" zasyčím, keď sa posadím. Robí si zo mňa srandu? Myslela som, že táto kravina už je za nami: myslela som, že toto je to, čo chce. Pár týždňov dozadu mi povedal, že by sa do mňa mohol zaľúbiť, tak čo sa stalo?

„Nerob to," zopakuje jednoducho a ja mám chuť vymlátiť z jeho krásnej tváre poriadnu odpoveď.

Slová nemôžu opísať to množstvo hnevu, čo sa mi preháňa hrudou a rozpaľuje mi líca. Je to s ním pri všetkom ako na horskej dráhe a ja z toho začínam byť unavená. Spravila som preňho všetko, každú zasranú vec kvôli nemu, a on mi to proste len vypľuje späť do tváre?

„Ty do riti žartuješ," poviem, keď zatnem päste v hneve. Sľúbim mi, v tých ranných hodinách, že nájde spôsob, ako by to mohlo fungovať. Že budeme spolu nech sú okolnosti akékoľvek a teraz mi to chce vziať?

„Prečo sa tak rozčuľuješ?" spýta sa, úplne nevedomý voči tomu, aké následky majú jeho slová. Otvorím ústa v úžase a nakrčím obočie nad jeho hlúposťou.

„Pretože som ti práve povedala, že som do teba kurva zaľúbená a ty odpovieš „nerob to"?" Zakričím. Moje ruky sa začnú triasť a na hrudi cítim tlak: snažím sa to ukontrolovať, než ma to ovládne.