Troubled. [SK Preklad]

32

Melanie.

Ráno po prázdninách je vždy úžasné: zbesilé kričanie, dochlpené vlasy a spálené sušienky. Schmatnem napoly dokončenú úlohu zo včerajšej noci a hodím ju do toho bordelu v mojej taške. Snažím sa v rukách vybalansovať páliace horko zo spáleného pečiva, kvôli čomu potichu sama pre seba zakľajem, keď to nechám na jednom mieste príliš dlho. Nakoniec si to vložím medzi zuby a vyšprintujem z dverí.

Prudko sa otočím späť a zakričím na Hannah aby si pohla, zatiaľ čo trhnem dverami Phyllis a naskočím dovnútra. Zvoniec zazvonil už asi pred dvadsiatimi minútami a ja už mám beztak dosť neskorých príchodov a zostávania po škole, čo teraz naozaj nechcem ani nepotrebujem. Vietor postrapatí Harryho vlasy v momente ako vyjde von a ponáhľa sa k naštartovanému autu, trápiac sa pri tom so zapínaním trička.

„Pohni si, ty tlstoriť," zakričím z okna auta sarkasticky. Ukáže mi prostredník a ja so smiechom znovu zatrúbim na Hannah.

Za posledných pár posledných dní prázdnin sme sa s Harrym nesmierne zblížili. Od rozprávania sa do skorých ranných hodín a tajného túlenia sa, až po zakrádanie sa po okolí a zdieľanie horúcich intímnych chvíľ vo vzájomnej prítomnosti. Harry má stále svoje... chvíľky, ale učí sa ovládať svoj hnev namiesto toho, aby proste vyletel na prvú vec čo uvidí, čo som zvyčajne ja.

Jeden z týchto momentov sa objavil vtedy, keď moja rodina konečne odišla a zamierila späť na Sever. Práve som na rozlúčku objala moju tetu a otáčala som sa ku Gabrielle, keď som ju zbadala rozprávať sa s Harrym, na jej tvári sústredený výraz a zamračený na tej jeho. Moje oči sa nedokázali odtrhnúť od ich intenzívnej konverzácie, keď sa nahla dopredu a položila ruku na jeho pažu. Naštvane ju odstrčil, čím ju prinútil nadskočiť v chystaní sa na boj.

Ked sa jej oči stretli s mojimi, okamžite svoje činy zastavila. Jej veľké modré oči preskakovali medzi Harrym a mnou, predtým ako ku mne podišla s roztvorenou náručou.

Neskôr v noci som sa ho na to spýtala: odmietol mi niečo povedať. Stále ma to znepokojuje a mätie, ale nechcem ho tlačiť do rozprávania o niečom, čo nechce vyťahovať.

Sledujem Hannah ako zakopne o svoju vlastnú nohu, keď sa konečne dostane z dverí. Našťastie udrží rovnováhu a úspešne dôjde do auta.

„Tak dobre," povie bez dychu. „Poďme odštartovať túto sračko-show."

Rýchlo vyjdem z príjazdovej cesty na asfalt.

„Vieš o tom, že James núti Louisa nájsť si prácu?" otočí sa Harry k Hannah. Prestane si nanášať rúž a zavrie ho, než odpovie.

„To si zo mňa robíš srandu."

„Prisahám," odvetí úprimne. Pokrútim sklamane hlavou nad jej nevierou. Očividne ešte stále nepochopila fakt, že môj otec nikdy nežartuje. Pamätám si, že niečo zbežne spomenul o Louisovi a zháňaní si práce, keď sme sa prvýkrát stretli, ale je jasné, že si nikdy nemysleli, že by sa toho nápadu mohol držať.

„Každopádne... kde by asi tak robil?" spýta sa Hannah, v hlase náznak otrávenia.

„Nemaj obavy, vás nebude nútiť nájsť si prácu," pridám sa do rozhovoru. „Louis bude pravdepodobne pracovať v pizzérii alebo niečo také." Phyllis zaparkujem do najbližšieho miesta aké sme mohli nájsť, čo je na konci parkoviska. Dobehneme dovnútra a podpíšeme papiere hovoriace, že sme nevynechali žiadne hodiny a sme v campuse prítomný. Niekoľko krát poďakujem sekretárke za to, že ma vyslobodila zo šibenice.

Hannah sa oddelí a zamieri na opačnú stranu budovy, Harry nasleduje o chvíľu po nej. Musím priznať, že som trochu nahnevaná, že ma neodprevadil do triedy ani nič. Nie je to tak, že by som čakala, že by spravil niečo drastické a smelé, ale bolo by pekné, keby máme „my" chvíľku predtým, ako pôjdeme každý svojou cestou.