Troubled. [SK Preklad]

51

Melanie.

„Do riti!" vykríkne Louis, keď je plameňom ohňa obetovaný ďalší marshmallow. Načahujú sa vysoko k oblohe, kým si užívam teplo ktoré z nich vychádza počas sedenia vonku.

„Prestaň púšťať všetko jedlo do ohňa. Zostane tam poleptaná pahreba," posťažuje sa Hannah kým vezme jeden z keksov a položí ho na vrch roztopenej čokolády. Usmeje sa, než zakusne do svojho perfektne spraveného diela.

„Pravda. Ty vieš aké to je byť poleptaná, no nie," okomentuje Louis. Uhne sa, keď po ňom hodí marshmallow, ale obom sa na tvári objaví rovnaký krivý úsmev.

Prinútim sa usmiať len napoly úprimne. Harry nepovie nič.

Sedí po mojom boku mlčky a mňa to trápi. Za posledných dvanásť hodín nič nezjedol ani nevypil: len tam sedí s mysľou zamrznutom v jednom štádiu. Správy o ich náhlom odchode z tohto rána ho zanechali bez slov a ja túžim znovu počuť jeho zachrípnutý hlas. Ktovie, koľkokrát mi zostáva počuť ho, než odídu?

Žiara ohňa je v jeho očiach vzdialeným obrazom a svetlo preskakuje po jeho tvári. Je osvetlená len spolovice, ale ja nepotrebujem zvyšky svetla na to, aby som si vedela predstaviť zvyšok jeho čŕt. Pery má natrhnuté a pod okom monokel. Intenzita jeho pohľadu prezrádza rýchlosť, akou sa myšlienky ženú v jeho mysli, kým hľadí do plameňov akoby mu mali poskytnúť odpoveď, čo tak zúfalo potrebuje.

Odtrhnem od neho pohľad a postavím sa. Nohy ma nesú k stolíku, aby som mohla zmeniť pesničku, ktorá hrá z malého repárku. Je príliš energická na tú pochmúrnu atmosféru čo vládne, a je to mierne otravné. Usmejem sa na mäkšie tóny gitary, ktoré sa rozoznejú vo vzduchu a vzlietnu k nočnej oblohe rovnako ako dym z ohňa čo zapĺňa vzduch.

Harryho ruka sa natiahne po mojej, keď prechádzam okolo a ja sa naňho otočím. Oči má červené a na tvári vyryté zamračenie. Je unavený, veľmi unavený, a ja by som spravila čokoľvek, aby som to napravila. Harry zaťahá za koniec mojej ruky, prosiac ma aby som sa k nemu posadila. Poddám sa a nechám ho stiahnuť ma do svojho klina. Ruky pevne obtočí okolo môjho pásu a bradu si položí na moje rameno, keď usúdi, že som pohodlne usadená.

Kým Hannah a Louis pokračujú vo svojom nezmyselnom rozhovore, sedím v tichu s Harrym. Napriek tomu, že je bez slov, prehovára ku mne jeho telo. Spôsob akým zviera môj pás kričí: „prosím, nenechaj ma ísť," a to ako zavrie oči, keď sa oprie o moju pokožku prosí: „nechaj ma zostať."

Rada by som, Harry, poviem mu v tichosti. A mrzí ma, že to muselo prísť sem, zlato.

Pozriem dole na jeho ruky a tetovania, ktoré ju pokrývajú. Sú tam bezfarebné, mŕtve ruže. V ich pokrčených lupeňoch nie je ani závan života a zúfalo uvädajú na jeho jemnej pokožke. Cez ich tŕne sú roztrúsené slová, ale kvôli krivému písmu sa to ťažko číta. Zľahka prstami prejdem po čiernych písmenách a očami blúdim po atramente.

„Odpusti mi za moje hriechy. Zabudni na mňa pre moje problémy," píše sa tam.

Nápis je jednoduchý, ale kričí z neho neprehliadnuteľný význam. Harry chce byť zabudnutý: chce byť vymazaný zo sveta kvôli váhe, ktorú nesie na svojich pleciach. Povedal mi o všetkom, čo v minulosti spravil, ale nikdy mi nepovedal o účinky, ktoré to malo naňho. Napriek tomu že chce aby mu bolo odpustené za jeho prehrešky, chce hlavne pokoj.

Stočím zrak k Harrymu na mojom pleci a všimnem si, že jeho oči sú zatvorené. Konečne na mne upadol do spánku a ja ho jemne štuchnem lakťom aby sa zobudil. Keď sa jeho oči lenivo stretnú s mojimi, navrhnem mu aby sme šli hore, nech si oddýchne. Unavene prikývne.