Troubled. [SK Preklad]

34

Melanie.

Môj úsmev opadne, keď sa zdola do Harryho izby ozve hlučné zabuchnutie dverí. Harryho oči sa stretnú s mojimi, čím potvrdia, že niekto je určite doma. Vyskočím zo svojho miesta na jeho hrudi a roztvorím dvere: zvuk klopkania podpätkov na obloženej podlahe sa nesie tichom v dome. Harry sa rýchlo posadí, jeho vlhké čierne boxerky sú stále vystavené svetu na obdiv.

„O môj bože," zamrmlem v panike, keď moja matka zavolá zdola moje meno. Otočím sa s vypleštenými očami k Harrymu, keď dvere zabuchnem a opriem sa o stenu vedľa nich. „Moja matka je tu."

„Melanie, si už doma?" zakričí znovu do schodiska. Môj žalúdok sa začne zdvíhať, keď si uvedomím, že nás tu môže pristihnúť každú minútu. Ani nechcem myslieť na to, čo by sa stalo, keby ma pristihne v Harryho izbe vinnú z niečoho, za čo viem, že by ma rodičia zabili.

„Čo budem robiť? Čo budeme robiť? O môj bože, Harry," súrim ho. „Prichytí nás. Čo ak pôjde hore a nájde nás? Čo ak-"

„Melanie, zavri na dve sekundy ústa," preruší Harry moje paranoidné myšlienky. Prsty sa mi zachlpia vo vlasoch, keď potiahnem za svoje čierne konce aby som uvoľnila trochu stresu, čo sa hromadí v mojom vnútri. „Neprichytí nás. A teraz sa otoč." Postaví sa zo svojho miesta na posteli.

Čo?

Harry nestráca čas a vyzlečie sa zo svojich džínov aj boxeriek. Začnem sa neskutočne červenať a otočím sa predtým, než sa mi úplne odhalí. Určitý zvuk zachytí moju pozornosť a ja priložím ucho k dverám: cítim sa, akoby mi mali oči vypadnúť z hlavy, keď si uvedomím, že moja matka ide hore schodmi.

„Do riti," zamrmle si Harry pod nos, zatiaľ čo sa snaží natiahnuť si svoje úzke rifle. Sledujem, ako sa počas svojho snaženia začne nakláňať na jednu stranu. Pokúsi sa zostať na nohách tak, že na jednej začne hopkať, nakoniec ale aj tak skončí na podlahe.

Priplesnem si ruku na ústa v snahe zadržať hlasný smiech pri pohľade na polonahého Harryho na podlahe. Zastoná a pretočí sa, tvár tlačí do koberca.

„Si v pohode?" Zašepkám pomedzi môj vytrvalý chichot.

„Melanie?" Hlas mojej matky je ledva počuteľný cez môj smiech aj napriek tomu, že je rovno za dverami.

„Fyzicky som v poriadku, ale emocionálne ma to poznačilo," zamrmle keď sa prevráti na chrbát. Jeho boky sa o pár centimetrov nadvihnú nad podlahu, keď si vytiahne džíny zvyšok cesty hore. Harryho oči strelia ku mne, keď sa dvere otvoria a hlava mojej matky nakukne dnu. Dych sa mi zasekne v krku, keď ju sledujem cez medzeru medzi dverami a stenou. Našťastie som na strane, ktorá je skrytá z dohľadu.

„Oh, prepáč Harry," povie a pozrie dolu. „Ste doma skoro. Kde je Melanie?" Moja matka preskenuje izby pri hľadaní akéhokoľvek dôkazu mojej prítomnosti, než očami spočinie znovu na ňom. Málo vie o tom, že som len zopár centimetrov od miesta, kde stojí.

„Uh, žiadne obavy Thea. Len som... dokončoval moju pravidelnú chvíľku cvičenia." Zachechtá sa nervózne a posadí sa, chrbtom sa opierajúc o bok postele. „Myslím, že Melanie je vonku a kŕmi psa alebo niečo. Nie som si istý." Pokrčí plecami a vezme do ruky mobil na podlahe vedľa neho.

„To je zvláštne... sú len tri hodiny. Ešte by nemala kŕmiť psa," odvetí moja matka neisto. „Si si istý, že je tam?"

„Som," odvetí chladne. Potom sa Harry natiahne po ovládači od telky a zapne ju. Keď tým ukončí konverzáciu, moja matka sa otočí na odchod. Zrovna keď si myslím, že odíde, zastane a otočí sa späť, čuchajúc vzduch.