Troubled. [SK Preklad]

Epilóg

Harry,

Prešiel rok odkedy si sem prvýkrát prišiel, čo je dôvod, prečo som sa rozhodla napísať namiesto zavolania. Neviem, či niekedy na ten deň myslíš, ale ja áno.

Vlastne, myslím naň často.

Je to vtipné, na začiatku som na tebe všetko nenávidela. Bol si neslušný a hrubý a nepáčilo sa mi, aký si ku mne bol krutý. Mal si príliš veľa tetovaní a príliš veľa tajomstiev a neznášala som fakt, že v mojom dome žije cudzinec. Napriek tomu, že som k tebe mala odpor, bol si pre mňa nesmierne zaujímavý: vedela som, že som v riti v momente, ako sa naše oči stretli. Vtedy som ten deň neznášala, ale teraz už bude vždy môj obľúbený.

Potom sa stalo to všetko a ty si musel odísť.

Boli sme si tak blízki potom, ako si odišiel. Rozprávali sme sa každú noc a každý deň, a ja som milovala fakt, že niečo také spolu máme: nemyslím, že prešla niektorý deň sekunda, kedy by som nemyslela na to, kedy budem znovu počuť tvoj hlas. Viem, že som počas našich hovorov na telefóne párkrát zaspala a mrzí ma to.

Ale kde je tvoje ospravedlnenie?

Stala sa zo mňa samotárka, hlavne potom, ako si sa so mnou prestal rozprávať. Pokúšala som sa k tebe dostať, vážne som sa snažila, ale po čase si prestal zdvíhať moje telefonáty. V poslednom čase vyzeráš byť tak ďaleko, tak vzdialený, a ja neviem čo mám robiť sama so sebou. Chýba mi prichrípnutosť tvojho hlasu počas našich nočných rozhovorov. Mala som ich rada, až na to, že som vždy volala prvá. Chýbaš mi a chýba mi, akí sme si boli blízki.

Veci sa tu zmenili. V momente ako začali vysielať šou, sa názory ľudí na mňa zmenili. Hovorila som ti, že v malom meste sa slová šíria ako lesný požiar. Myslia si, že som sa zbláznila, ale ja nepotrebujem aby mi hovorili niečo, čo už dávno viem.

Odkedy si odišiel, prebrala som na seba niektoré tvoje zlozvyky. Alkohol sa stal mojím jediným útekom a ja ani neviem prečo. Hádam, že trochu chutí ako ty, niečo, po čom tak veľmi túžim.

Pred pár týždňami som narazila na dno. Moja matka vedela, že nie som v poriadku, hlavne potom ako ma našla pri kuchynskej linke, ako si strihám vlasy s hrdzavými nožnicami. Kričala na mňa a hovorila nech prestanem, ale ja som nemohla. Len som sledovala odstrihnuté pramene, ako bezvládne odplávali dole odpadom. Viem, že sa ti moje vlasy páčili dlhé, ale bola to časť zo mňa, ktorú som dala tebe. Musela som ich ostrihať, prepáč.

Povedala mi, že sa mám prestať takto správať: že som ťa už mala po tom čase zabudnúť. Moja matka mi povedala, aby som sa „cez to preniesla", akoby sa snáď liek na bolesť srdca dal nájsť v lekárničke. Nejaký čas chcela, aby som chodila na terapiu, ale to už ju asi prešlo.

To už ale neviem. Nerozprávala som sa s ňou, odkedy som odišla.

Oh, nehovorila som ti? Žijem teraz s Abbey, ak ťa to zaujíma. Objavila som sa na jej príjazdovej ceste v noci s tým incidentom. Čudovala sa, prečo páchnem dymom, ale jej matku viac znepokojoval popol na mojom oblečení. Netrvalo jej dlho, kým si to spojila. Druhý deň sa ma pokúsila vyhodiť, ale Abbey ju uprosila, aby som mohla zostať.

Aby som bola úprimná, nepamätám si kedy moja cesta dolu vodou začala, ale viem, že to muselo byť niečo s mojím otcom. Začala som k nemu cítiť odpor, hlavne potom, ako si odišiel. Zmenil si ma a jemu sa to nepáčilo. Neznášal fakt, že som začala piť, a ked ma toho dňa nachytal s fľašou pri perách, všetko sa posralo. Vypochodoval von a zovrel mi vlasy. Myslel si, že ľahko vyhrá, ale bol prekvapený, keď som bojovala späť. Neskončilo to pre mňa ale veľmi dobre: nenaučil si ma dobre bojovať.

Bolo to tej noci, keď som narazila na svoje dno. Pokúšala som sa ti dovolať, ale vyzerá to tak že vždy, keď ťa potrebujem, tak tam nie si. Neviem čo si robil a prečo si nezdvihol telefón, ale ja som bola sama a v tichu a už som to nemohla ďalej znášať, Harry. Pokúšala som sa sedieť na streche a nadýchať sa čerstvého vzduchu, ale už som bola príliš ďaleko na to, aby to fungovalo. Chystala som sa na prechádzku a vyčistiť si hlavu, ale z nejakého dôvodu som skončila v stodole.

Myslím, že to bola spomienka na nás dvoch, čo ma k tomu prinútila.

Všetky tie sračky s otcom mi vyprchali z mysle, keď som v rohu uvidela ten provizórny boxovací mech, čo si vyrobil. Stále tam bol a ty tiež.

Pamätám si farbu tvojich očí v ten deň, keď si ma učil ako sa biť. Tvoje dúhovky mali rovnakú farbu ako morské sklo, po rokoch obmývania vlnami. Boli bledozelené, a pritom tak plné farby. Bol to ten deň, kedy som pochopila, že s tebou musím byť.

Tvoj duch ma prenasledoval a ja som to potrebovala spáliť preč. Tvoj dotyk sa ma držal a ja som sa potrebovala zbaviť tvojej prítomnosti. Vytiahla som tvoj zapaľovač, aby som napravila tú bolesť v mojom srdci, ale bolo to zbytočné.

Vedela som, že potrebujem niečo silnejšie, niečo mocnejšie.

Videla som benzín a mala som zapaľovač a bola som naštvaná a už som nemohla zvládať tú bolesť. Bez premýšľania som ho vyliala po zemi a stenách, kamkoľvek to šlo.

Nemohla som sa zbaviť tých spomienok. Myslím, že to bol môj najväčší problém. Nemohla som sa zbaviť spomienok na teba a tie ma zožierali. Myslela som, že to po čase prejde, ale tá bolesť nikdy nezmizla.

Nemôžem ti plne popísať čo som cítila, keď som otvorený oheň pustila na zem, ale môžem ti povedať o tom úžase, ktorý to vytvorilo v mojich bláznivých, modrých očiach. Som si istá, že som v tej chvíli vyzerala šialene: smiala som sa, keď som sledovala ako stodola vzbĺkla.

Dym sa vznášal k oblohe ako obrovský šedý mrak a oheň tancoval v temnote noci. Pamätám si zvuk zadných dverí, keď sa rozleteli dokorán, a moju matku, ako kričí. Mrazilo to krv a bolo to strašidelné, ale neprelomilo to môj tranz. Ohnivé jazyky oblizovali boky budovy, ochutnávali ju, než ju celú pohltili. Jej oči sa rozšírili a kričala v hrôze, keď sledovala ako pred nami stodola horí.

A v tom momente som vedela, že som stratila samú seba. Myslela som, že viem čo je bolesť, ale nepoznáte bolesť, pokým človek, za ktorého by ste dali život, neodistí granát, nechávajúc vás osamelých stáť na otvorenom bojisku. Nepoznáte lásku, pokým vás zdroj vášho šťastia nenechá slabých, zvíjať sa v agónii .

Miloval si ma, Harry. Viem že áno, pretože si sa o mňa zaujímal tak veľmi, že si zabudol nenávidieť samého seba. Bol si tak zaneprázdnený uprednostňovaním ma pred hocikým iným, že si si nevšimol ako sa búrka v tvojom vnútri začala vyjasňovať, umožňujúc pár lúčom svetla aby cez ňu presvitali. Priviedol si ma späť do života. Bol si dažďom, ktorý ma vyživoval a znovu obalil moje srdce do zelenej. Sľúbil si mi, že sa staneš lepším a stal si sa, Bože, stal si sa o toľko lepším.

Ale potom sa niečo v tebe zmenilo; nezmenilo to len teba, ovplyvnilo to aj mňa. Vzal si každú štipku vášne a rešpektu, ktoré som voči sebe cítila a rozdrvil ich pod svojou topánkou. Udrel si presne tam, kde som bola slabá a nemyslím, že som niekedy v živote cítila takúto bolesť. Poškodil si človeka ktorým som raz bola, zmenil a zmanipuloval ma na človeka, ktorým som teraz a rozbil človeka, ktorým som sa mala stať.

Ale všetku tu bolesť, slzy a klamstvá... všetko by som to prežila znovu, len aby som ešte raz mohla cítiť tvoju lásku.

***

A/N: Týmto končí prvá kniha. Ako som už písala v minulej časti, ešte pôjdu tri bonusové kapitoly a potom oznam, že čo ďalej.