Troubled. [SK Preklad]

18

Melanie.

Opakovane búcham Carson po pleci, až pokým neprestane a neotočí sa na mňa. Guľatými očami si ma premeria od vrchu až po spodok, skúmajúc každý kúsok môjho zjavu. Nesmelo sa odvrátim a žalúdok mi stiahne, keď si všimnem Harryho, ktorý sa na mňa tiež mračí. Carson si posmešne odfrkne a nadvihne obočie, predtým ako prehovorí.

„Potrebuješ niečo?"

Slová, ktoré sa vo mne hromadili, sa odrazu stratia a potreba odstrániť z neho jej dotyk je neznesiteľná.

„Trénerka Eversová povedala, že ťa potrebuje," snažím sa znieť najpresvedčivejšie ako viem, a dúfam, že neprehliadne moje klamstvo. Zazrie na trénerku a prevráti očami.

„Fajn. Ty," otočí sa a položí ruku na Harryho hruď so zvodným úsmevom, „zostaň tu." Jej úsmev pohasne, keď sa pred odchodom ešte naposledy pozrie na mňa a odkráča na koniec trate. Harryho tvár je bez výrazu, kompletne nepobavená mojimi činmi.

Prižmúri na mňa zelené oči a na jeho tvári sa zjaví náznak otrávenosti.

„Čo, nedostala si dosť pozornosti od toho stroskotanca?" Som prekvapená a zarazená jeho krutými slovami. Sebadôvera, ktorú som si v jeho prítomnosti začala pomaly budovať, sa vyparí, zanechávajúc ma zranenú a zmätenú.

„Prepáč, ja-"

„Čo odo mňa úprimne chceš? Akoby som sa s nikým iným okrem teba nemohol baviť dve minúty bez toho, aby si mi dýchala na krk! Už beztak ťa musím vidieť každú sekundu dňa mimo školu, nemusím s tebou byť aj počas nej," vypľuje, jeho hlas naberá vyššiu hlasitosť, než je potrebné. Jeho jedovaté slová sa mi prerežú cez kožu a pohltia celú moju bytosť. Cítim ako sa mi v očiach hromadia slzy a naštvane si ich zotriem. Všimne ti to, jeho naštvané smaragdové oči skenujú moju tvár, predtým ako zameria pohľad do mojich očí.

„Pozri, čokoľvek si myslíš, že sa medzi nami stalo, nebolo nič a stále to nič nie je. Nemysli si, že len preto, že som „ťa zachránil" pred tým chlapom, tak máme medzi sebou nejaké... puto." Zatne čeľusť a ja cítim, ako sa vnútri rozpadám.

„Ty si... neuveriteľný." Vezme mi to aj hlas, zanechávajúc ma s ničím, čo by som mohla v odpovedi povedať.

„No, tak si na to zvykni," vysmieva sa mi.

Pokrútim hlavou a zvrtnem sa na opätku. Nečakala som, že by to takto dopadlo, aj keď vlastne neviem, ako som si ten výsledok vôbec predstavovala. Ako som mohla byť taká sprostá aby som si myslela, že by ku mne kedy niečo mohol cítiť? A čo je dôležitejšie, ako som mohla byť taký idiot, aby som cítila niečo ja k nemu? Predtým ako by som mohla spraviť ďalší krok, silná ruka mi zovrie predlaktie a zastaví ma.

„Kam ideš?" Znie to takmer akoby bol znepokojený a ja sa zasmejem hneď ako mi tá myšlienka prebehne hlavou... doslova. Harryho obočie sa zamračí na mojej zvláštnej reakcii a ja zovriem jeho zápästie s mojou malou rukou, predtým ako ju odhodím preč.

„Akoby ťa to naozaj zaujímalo. Chceš aby som ťa nechala na pokoji, pamätáš?" Nemôžem zabrániť slzám, ktoré mi tečú po líci.

Nezastaví ma, keď kráčam preč.

Cítim sa, akoby sa mi srdce ubytovalo v krku, spôsobujúc, že medzi vzlykmi hlasno lapám po dychu. Nikdy sa ku mne nikto nesprával tak tvrdo, kruto. Jasné, počula som o sebe ohováračky a klamstvá, ale nikto mi tak bez zábran nepovedal ako sa cíti. Môžem na sebe cítiť nespočetné množstvo očí, zatiaľ čo kráčam nikam konkrétne.